Konštruktivistický prístup k edukácii Mgr. Barbora Jaslovská, PhD. LS 2018/19

Prehľad jednotlivých teórií Bertrand, I. Spiritualistické teórie Maslow, W. Harman, G. Leonard, M. Fergusonová Personalistické (humanistické) teórie Personalistická psychológia, skupinová dynamika. Nedirektívne vzdelávanie. Neohumanistická teória. Princípy interaktívnej teórie a otvorenej pedagogiky.

Prehľad jednotlivých teórií Bertrand, I. Kognitívno-psychologické teórie (konštruktivistické) Kognitívna teória J. Piageta. Sociálny konštruktivizmus L. S. Vygotského. Prekoncepty. Konštrukcia poznania. Konštruktivistické didaktické postupy. Fázy konštruktivisticky vedenej výučby. Sociokognitívne teórie Teória sociálneho učenia Alberta Banduru. Teória sociokognitívneho konfliktu. Vygotského sociálno-historická teória. Teória kontextualizovaného učnia. Teória kooperatívneho vyučovania.

Prehľad jednotlivých teórií Bertrand, I. Akademické teórie Tradicionalistické teórie – princípy a program klasického vzdelávania. Generalistické teórie - princípy a pedagogické stratégie. Behavioristické teórie Schéma S – R. Programované učenie. Operačné podmieňovanie (B. F. Skinner). Klasické podmieňovanie (I. P. Pavlov). Neobehaviorizmus (E. C. Tolman). Inštrumentálne podmieňovanie (E. L. Thorndike). Technologické teórie Systémová a hypermediálna tendencia. Sociálne teórie Inštitucionálna pedagogika. Ekosociálna teória vzdelávania.

Teórie učenia sa Čo to znamená? Teória učenia sa = súbor definícií, ktoré sa snažia vysvetliť podstatu psychického procesu učenia sa človeka, predvídať jeho priebeh a umožniť účinné zasahovanie do tohto procesu. Učenie sa = proces vyvolávajúci trvalú zmenu v správaní sa človeka alebo skupiny ľudí v dôsledku nadobúdania poznatkov, vedomostí a skúseností z ich používania - schopnosť človeka alebo skupiny ľudí správať sa tak, ako sa naučili.

Spiritualistické teórie Duchovno – transcendentno. Rozvoj duchovných hodnôt – dobro, krása, pravda, láska a i. Odmietajú industriálnu spoločnosť ŠKOLA: nemá byť tradičná a represívna. Má podnecovať k metafyzickým potrebám. Naplnenie zmyslu a poslania človeka. Človek si hľadá vlastný potenciál a cieľ. UČITEĽ: je otvorený k žiakom, má k nim pozitívny prístup, oceňuje, zabezpečuje potreby uznania, lásky, pochopenia a i. Cieľ pre spoločnosť: hľadanie duchovných síl a podstaty života človeka. Metódy: meditácia, jóga, hypnóza.

Spiritualistické teórie Zdroj problémov – industriálna civilizácia diktujúca organizáciu života = industriálna paradigma. Ľudia sú mylne presvedčení, že technický a hospodársky pokrok predstavuje jedinú koncepciu života. Charakteristiky industriálnej paradigmy: spojenie vedeckého pokroku s technologickým industrializácia organizácie a deľba práce nadvláda konzumnej spoločnosti snaha o kontrolu nad prírodou nadradenosť osobných záujmov nad kolektívnymi

Teória A. Maslowa Vzdelávanie má prispievať k sebarealizácii. Naplnenie seba samého je dôležitejšie ako vonkajšie učenie (memorovanie). Neskôr snaha o prekonanie sebaaktualizácie založením psychológie transcendencie - schopnosť uvoľniť svoju myseľ tak, že dokážete vytvoriť niečo nové, dokonalé. Vzdelávanie sa má sústrediť na naplnenie metapotrieb = hodnôt (láska, pravda, krása, dobro, radosť, hra).

Pyramída potrieb

Personalistické teórie Zameriava sa na autonómnosť žiaka, na jeho SLOBODU. Výučba je zameraná najmä na jeho potreby a záujmy. Žiak sa slobodne rozhoduje – nedirektívny prístup. Rozvoj vlastného POTENCIÁLU. Stimuluje sa jeho zodpovednosť, pracuje sa v podnetnom prostredí, variabilita pomôcok, interakcia. Učíme sa cez SKÚSENOSŤ. UČITEĽ: nezasahuje – je facilitátor, prostredník cieľov/učenia/pomôcok a vytvára pozitívnu klímu v triede. Alternatívne školy. Sloboda a výber aktivít. Interaktivita a iniciatíva.

Personalistické teórie Vzdelávanie sa sústreďuje na osobnosť žiaka. Predstavitelia personalistických teórií preferujú kooperatívne alebo skupinové vyučovanie. Teórie týkajúce sa autonómie a slobody jedinca. Odmietajú zasahovanie dospelého. Antipedagogika (Neil), nedirektivita (Rogers), negatívna pedagogika (Rousseau).

Nedirektívne vzdelávanie C. R. Rogers – nedirektívny a na klienta zameraný prístup k psychoterapii. Princípy: Všetky ľudské bytosti majú pozitívne smerovanie. Byť autentický, kongruentný, empatický. Nutnosť byť sám sebou. Vyjadrovať to, čo skutočne cítime. Najvyššia autorita je skúsenosť. Prijať samého seba so svojimi kvalitami i nedostatkami + prijať tak aj druhých.

Kognitívno-psychologické teórie Učenie sa vedeckým disciplínam, najmä prírodným vedám. Kľúčové slovo je EPISTEMOLÓGIA – teória poznania. Akým spôsobom žiak nadobúda kognitívne poznatky? Konštruktivizmus je hlavný prúd – žiak sa k poznaniu dopracuje vlastnou aktivitou. KONŠTRUUJE si vlastné poznanie (vytvára si ho). Interakcia žiaka s predmetmi. PREKONCEPT – je to poznanie žiaka pred vedeckým poznaním. UČITEĽ – nastoľuje problémy, problémové úlohy, žiak nadobúda KOGNITÍVNY KONFLIKT, ktorý pretvorí na vedecké poznanie.

Technologické teórie Zameriavajú sa na systematickosť a taxonómiu vo vyučovaní za pomoci technológií – prístroje, nástroje, pomôcky, programy, stroje, IKT atď. Využívajú vedecké teórie na riešenie praktických problémov – PRAGMATIZMUS. Prostredie je zvyčajne laboratórne, zmárané na výcvik, je individualizované, plánované a vysoko organizované. Cieľom teórie je presne popísať vyučovacie stratégie. Učiteľ si stanovuje ciele striktne, spravidla na základe vedeckých taxonómií.

Socio-kognitívne teórie Zdrojom učenia sa je sociálna interakcia s prostredím, v ktorom žiak žije a učí sa. Správanie sa a učenie sa veľmi súvisí s kultúrou daného prostredia. Sociálne učenie – je to učenie sa prostredníctvom modelu inej osoby – napodobňovanie. Sociálny konflikt – žiak si uvedomuje, že existujú aj iné odpovede a náhľady na problém, než si sám myslel. Aktívne sa nad problémom zamýšľa a v spolupráci príde na správne alebo iné riešenie. Teória kooperatívneho učenia sa – zameriava sa na skupinovú spoluprácu žiakov.

Teória sociálneho učenia A. Bandura Vzájomný vplyv činiteľov Interakcia medzi sociokultúrnymi faktormi, osobnostnými črtami a vzorcami správania. Nepriame učenie Observačné učenie - Bobo Doll experiment https://www.youtube.com/watch?v=dmBqwWlJg8U&t=136s Dieťa sa neučí len tým, že niečo robí, ale učí sa aj pozorovaním toho, čo robia iní => má schopnosť nepriameho sociálneho učenia. Príklad 1: žiak môže konštatovať, že jeho spolužiak je potrestaný, keď sa búri proti učiteľovi a tak sa rozhodne, že sa nebude ani len pokúšať búriť sa. Príklad 2: u človeka sa môže vyvinúť strach z hadov na základe pozorovania iného človeka, ktorý pri pohľade na hada začne panikáriť.

Teória sociálneho učenia Vnímanie (percepcia) svojej vlastnej činnosti Vnímanie vlastnej schopnosti uspieť. Aby sme dosiahli úspech, musíme v neho veriť. Učenie závisí na tom, ako vnímame svoje vlastné schopnosti. Ak človek cíti, že je schopný vyriešiť úlohu, ovplyvní to jeho výsledky v budúcnosti. Bude mať väčšiu možnosť dosiahnuť úspech, ak v to verí. Ak sú však výsledky činnosti hodnotené negatívne, dôsledky jeho činnosti môžu mať pozitívny, či negatívny vplyv a na jeho pohľad na seba samého => sociokognitívny paradox.

Sociálne teórie Tieto teórie sa orientujú na riešenie kríz v spoločnosti – na premenu a rekonštrukciu. Škola ako inštitúcia je prežitok a treba ju nahradiť nejakou alternatívou. Teória je kritikou kapitalistickej triednej spoločnosti. Spoločnosť by mala dosiahnuť beztriednosť – sociálnu rovnosť (marxizmus). Je potrebné zrušiť formálne vzťahy v škole a žiaci si samostatne budú vyberať čo sa budú ucíť – samospráva. Slabosťou inštitúcií je to, že ľudom vnucujú falošné pohľady na svet. Obsah vzdelávania: multikultúrna výchova, demokratická výučba a participácia.

Princípy tradicionalistických teórií (M. Adler) V pedagogike sa majú využívať tri hlavné techniky: tradičná didaktika - prednášky, čítanie textov a učebníc, supervízia - mentorské sprevádzanie, sokratovský dialóg - učiteľ vedie žiakov k tomu, aby premýšľali nad správnosťou alebo nesprávnosťou nejakého výroku, aby sa učili argumentovať. Postup od jednoduchého k zložitému. Dôraz klásť na učenie naspamäť. Klasická pedagogika sa snaží o zachovanie klasických hodnôt a o ich tradovanie z generácie na generáciu. Učivo má zásadný význam – cieľom klasickej výučby je naučiť sa daný obsah. Učiteľ = expert, vzor, žiakovi predkladá obsah a pomáha mu, aby si ho osvojil.

Akademické teórie Tieto teórie kritizujú zníženie kvality vyučovania, vzdelávania. Problémom je najmä špecializácia a prílišná odbornosť, pretože lekár, právnik alebo inžinier je dobre vycvičený, ale je to „kultúrny barbar“. Tieto teórie preto apelujú k návratu akademickosti, k humanitným predmetom a najmä k minulosti – k tradíciám minulých civilizácií. Učiteľ musí byť akademicky vzdelaný, aby dostatočne predal učenie ďalším generáciám.

Behavioristické teórie J. B. Watson Učenie = nadobúdanie nového správania. Vnútorné podmienky učenia nemajú žiaden význam. V psychológii je možné vychádzať iba z toho, čo sa dá objektívne pozorovať a merať, teda zo skúmania správania (vonkajšie reakcie organizmu na podnety z prostredia). „Dajte mi tucet zdravých a zdatných detí a môj vlastný svet, v ktorom ich môžem vychovať, a ja vám zaručujem, že z ktoréhokoľvek z nich vychovám odborníka rôzneho druhu – lekára, právnika, umelca, obchodníka, ale tiež žobráka a zlodeja – bez ohľadu na jeho nadanie, sklony, schopnosti a rasu jeho predkov.“ (Watson, 1926)

Teória klasického podmieňovania (I. P. Pavlov) Výskum so psami – ak je potrava blízko psa, pes začne produkovať sliny. Mäso (stimul, nepodmienený podnet) vyvolalo automatickú odpoveď (reakcia) – S-R. Prítomnosť iného podnetu (napr. zvonenie) tvorbu slín nespôsobí – neutrálny stimul, podnet. Ak ale neutrálny podnet (zvonenie) skombinujeme s nepodmieneným podnetom (mäso), stane sa z neho podnet podmienený a vyvolá reakciu => zvonenie vyvolá slinenie = klasické podmieňovanie. Dôraz na pozorovanie a meranie aspektov učenia bolo významnou súčasťou vedeckého štúdia učenia.

Teória operaČNÉHO podmieňovaniA (B. F. Skinner) Skúmanie vzťahu medzi správaním a jeho dôsledkami. Správanie, ktoré má priaznivé dôsledky, je jedincom používané častejšie. Používanie priaznivých (posilňovače) a nepriaznivých (tresty) dôsledkov vedie k zmene správania = operačné podmieňovanie. Skinner box – pozorovanie správania krýs a holubov (terárium s páčkou). Ak krysa stlačila páčku, dostala potravu. Po náhodných stlačeniach začala krysa páčku stláčať častejšie a vždy dostala potravu. Správanie bolo podmieňované tak, že posilňovalo stláčanie páčky a oslabovalo iné formy správania (prechádzanie po teráriu). https://www.youtube.com/watch?v=8uPmeWiFTIw

KONŠTRUKTIVIZMUS

PSYCHOLOGICKÉ VÝCHODISKÁ TEÓRIE KONŠTRUKTIVIZMU - piaget Jean Piaget (genetický epistemológ) – je považovaný za reprezentanta tzv. konštruktivistickej pozície v kognitívnej psychológii. Zaoberal sa psychologickým výskumom vývinu inteligencie v psychogenéze dieťaťa. Skúmal vývin poznávacích procesov (pamäť, myslenie, inteligencia, vnímanie). Aby mohlo poznanie vzniknúť, podľa jeho koncepcie musí byť subjekt poznania vybavený určitými poznávacími nástrojmi, ktoré nazýva asimilačné schémy.

PSYCHOLOGICKÉ VÝCHODISKÁ TEÓRIE KONŠTRUKTIVIZMU - piaget V procese asimilácie jedinec prijíma vnímané prvky prostredia do svojich už existujúcich kognitívnych štruktúr. K procesu asimilácie je doplňujúci proces - akomodácia, čiže sú to zmeny asimilačných schém pod vplyvom prostredia. Asimilácia a akomodácia prebiehajú spoločne = proces ekvilibrácie – neustále vyrovnávanie sa asimilačných schém vplyvom prostredia.

PSYCHOLOGICKÉ VÝCHODISKÁ TEÓRIE KONŠTRUKTIVIZMU - piaget Východiskom Piagetovej koncepcie, na rozdiel od behaviorizmu a iných psychologických koncepcií, je vzťah medzi organizmom a prostredím. Vzájomný kontakt medzi nimi je koordinovaný procesom permanentnej adaptácie, a to biologickej a psychickej. Proces adaptácie je zabezpečovaný dvoma protichodnými, no zároveň doplňujúcimi mechanizmami – asimiláciou a akomodáciou. Výsledkom asimilačnej činnosti je vytváranie asimilačných schém - čo je podstatou učenia.

štadiálna teória vývinu inteligencie - podľa piageta Na základe výsledkov svojich psychologických výskumov J. Piaget člení vývin inteligencie v psychogenéze dieťaťa do štyroch štádií - štadiálna teória vývinu inteligencie: senzomotorické štádium (0 až 1,5 – 2 roky), predoperačné štádium: napodobňovanie – fáza symbolického a predpojmového myslenia (2 roky až 7 – 8 rokov), štádium konkrétnych operácií: konkrétne myšlienkové operácie a medziosobné vzťahy (7 – 8 rokov až 11 – 12 rokov), štádium formálnych operácií: formálne (abstraktné) myšlienkové operácie (11 – 12 rokov a viac).

štadiálna teória vývinu inteligencie VÝVINOVÉ ŠTÁDIÁ CHARAKTERISTIKA 1. senzomotorické (narodenie – 2 roky) Dieťa odlišuje seba od objektov. Rozoznáva seba ako aktívneho činiteľa a začína konať zámerne: napr. ťahá stuhu, aby pohlo hračkou. Uvedomuje si, že objekty existujú naďalej, aj keď nie sú bezprostredne vnímateľné zmyslami (pojem trvalého objektu). 2. predoperačné (2 – 7 rokov) Dieťa sa učí používať jazyk a vytvára reprezentácie objektov pomocou predstáv a slov. Myslenie je stále egocentrické: má problémy s uvedomením si názorov druhých. Triedi predmety podľa jednej vlastnosti, napr. dáva všetky červené hračky dokopy, nezávisle od ich tvaru, alebo všetky kocky nezávisle od ich farby. 3. konkrétne operácie (7 – 12 rokov) Dieťa dokáže logicky uvažovať o objektoch a udalostiach. Chápe stálosť počtu, množstva a hmotnosti. Triedi predmety podľa rôznych vlastností a dokáže ich zoradiť podľa jednej vlastnosti (napr. veľkosti). 4. formálne operácie (12 a viac rokov) Dieťa dokáže myslieť logicky o abstraktných pojmoch a systematicky testovať hypotézy. Zaoberá sa abstraktnými vecami, budúcnosťou a ideologickými problémami.

L. Vygotský a jeho teória socio-konštruktivizmus Vygotskij kritizuje Piageta, že zanedbáva podstatu učenia sa cez praktickú činnosť dieťaťa. Podľa Vygotskéhov akulturácia dieťaťa vzniká cez vytváranie sociálnych kompetencií - disponibilita dieťaťa k nadväzovaniu jednoduchých foriem komunikácie a dialógu. Netreba čakať na jednotlivé fázy vývinu, stačí navodiť také situácie, v ktorých sa dieťa učí a dochádza k vývinu poznania. V sociálnych interakciách sa menej kompetentný jedinec cez participáciu učí od viac kompetentného jedinca.

zóna najbližšieho vývinu Dôležitý je konštrukt – zóna najbližšieho vývinu. Smer vývinu prebieha zvonka dovnútra. Vytváranie kompetencií (sociálnych, kognitívnych, jazykových, manipulatívnych) je možné vysvetliť pojmom interiorizácia. . Z toho vyplýva, že rôzne edukačné (didaktické) zásahy posilňujú vývin poznania/učenia sa. Dieťa sa vhodnou činnosťou dostane do ďalšieho vývinového štádia samo (prostredníctvom manipulácie s predmetmi, diskusiou a participáciou s inými, cez činnosti navodené učiteľom).

„Ako nadobúdame vedomosti (poznanie)?“ Konštruktivizmus Konštruktivistický model poznávania odpovedá na základnú otázku: „Ako nadobúdame vedomosti (poznanie)?“ Vedomosti sa konštruujú v mysli učiaceho sa. Kľúčové slová: epistemológia, vstupná kultúra učiaceho sa, prekážky v učení, prekoncepty. Žiak svoje poznanie aktívne tvorí – konštruuje. Konštruktivistické didaktické postupy: Poznanie je výsledkom činnosti človeka, poznanie je empirické, nie nativistické. Poznanie je výsledkom konštruktivizmu. Žiak sa vyvíja na základe interakcie a štádií vývinu.

Konštruktivizmus Vedecké poznanie vychádza z nevedeckého poznania – filozofia odmietnutia. Človek obohatí svoje poznanie tým, že odmietne svoje staré výklady reality – nastáva protirečenie. Poznanie je teda konštruktom kritiky doterajších poznatkov. Vedecká kultúra žiaka: žiak si so sebou prináša určitý pohlaď na svet/realitu. Vedecká kultúra sa nezískava, je to iba premena. Odstraňujú sa prekážky poznania – predvedecká kultúra žiaka.

Konštruktivizmus Prekoncepty – prechod zo žiakovho poznania do vedeckého. Je to nezrelý konštrukt (detské naivné predstavy). Epistemologické rušenie – prekážky v poznávaní, treba tieto predstavy zmeniť, navodiť situáciu, ktorá nahradí naivné predstavy. Kognitívny konflikt: žiaci musia prediskutovať chápanie nejakého javu. Zistia, že sú konfrontovaní s javom pre nich ťažko vysvetliteľným – nepochopenie. Vykonávaním rôznych činností (diskusia, problémové úlohy, manipulácia s didaktickým materiálom, pokus) vedie k vyriešeniu problému – kognitívna rovnováha.

FÁZY KONŠTRUKTIVISTICKY VEDENEJ VÝUČBY Podstatou konštruktivistického (induktívneho) prístupu k vyučovaniu je fakt, že žiaci sa k podstatným pojmom, vzťahom medzi nimi a zovšeobecneným tvrdeniam (zákonom, zákonitostiam), ktoré pre ne platia, dopracovávajú vlastným skúmaním a objavovaním.

FÁZY KONŠTRUKTIVISTICKY VEDENEJ VÝUČBY 1. Prieskumné činnosti Skúmanie údajov alebo pozorovanie záhadnej udalosti (žiakmi). 2. Hľadanie zákonitostí a vytváranie hypotéz Snaha zmysluplne získané údaje vysvetliť prostredníctvom hľadania pravidelností a vytvárania hypotéz (predpokladaných riešení predloženého problému). 3. Overenie hypotézy Skúmanie ďalších údajov za účelom overenia hypotézy a zistenia, či sú nájdené zákonitosti a kategórie aj po preskúmaní ďalších údajov platné.

FÁZY KONŠTRUKTIVISTICKY VEDENEJ VÝUČBY 4. Formulácia pojmov alebo zovšeobecnení (generalizácií) Žiaci na základe získaných informácií (výsledkov svojho skúmania) formulujú závery. Učiteľ vedie diskusiu a udeľuje žiakom slovo. 5. Metakognícia Skúmanie myšlienkového postupu, ktorý bol použitý pri hľadaní zákonitostí a formulácii záverov (premýšľanie o spôsobe myslenia). Učiteľ sa pýta žiakov, ako na svoje riešenia prišli (je dôležité, že takto učiteľ žiakom umožňuje uvedomiť si typy logického myslenia, ktoré sú skryte v ich postupe prítomné). 6. Aplikácia získaných znalostí v novej situácii Riadené alebo samostatné cvičenia, v ktorých sú „objavené“ pojmy alebo generalizácie použité.

Výhody konštruktivistického (induktívneho) prístupu k výučbe Je aktivizujúca a často aj zábavná – tým je motivujúca. Vedie k jasnému pochopeniu učiva prostredníctvom doterajších znalostí a skúseností. Vyžaduje od žiakov myšlienkové pochody vyššieho rádu: riešenie problémov, tvorivé myslenie, analýzu, syntézu, hodnotenie. Žiaci sú podnecovaní, aby vnímali učenie ako činnosť, ktorú konajú oni sami, než ako niečo, čo na nich robia odborníci. Umožňuje žiakom, aby prežívali radosť z toho, že sami veci objavili.

Deduktívne, priame vyučovanie Je veľmi rozšírené práve preto, že nie je natoľko náročné na prípravu. Informácie a poznatky sa dostávajú k žiakom priamo (transmisívne) výkladom, učiteľ vysvetľuje, žiaci si zapisujú a ich cieľom je správne a čo najvernejšie reprodukovať učivo. Deduktívne vyučovanie má zvyčajne fázy: formulovanie cieľov, opakovanie a aktualizácia učiva, osvojovanie nového učiva, upevňovanie a prehĺbenie učiva, kontrola a diagnostika, zadanie domácej úlohy. Behavioristické teórie učenia sa opomínajú dôležitosť vnútornej vôle a motivácie jedinca. Zameriavajú predovšetkým na tréning a osvojovanie si zručností a vedomostí.

Induktívne vyučovanie alebo vyučovanie vychádzajúce z konštruktivizmu Slovo induktívny znamená prechádzať od konkrétneho k všeobecnému - žiaci formulujú závery na základe konkrétneho príkladu. Ak dostanú za úlohu pozorovať rôzne druhy vtákov, zistia, že majú veľa podobných znakov (zobák, perie, dve nohy,...). Žiaci sami majú prísť na to, čo majú dané javy alebo uvedené príklady spoločné a urobiť záver, generalizovať. Najviac si zapamätáme práve vtedy, keď sami niečo sami objavíme. Induktívne vyučovanie má tri úlohy: vytváranie pojmov, interpretáciu dát a aplikáciu pravidiel. Pri vytváraní pojmov žiaci triedia pojmy, fakty, dáta do kategórií.

Príklad – vytváranie pojmov Mohli by sme sa spýtať žiakov na krajiny, ktoré navštívili cez prázdniny. Zistili by sme, že tieto krajiny sú rozmanité, sú na rôznych kontinentoch, alebo sú to štáty ostrovné a pod. Žiaci by potom krajiny triedili podľa podobnosti (na vnútrozemské/prímorské štáty, európske/mimo európske štáty, na ostrovné a kontinentálne štáty, na republiky alebo monarchie, na krajiny, ktoré platia eurom a na tie, ktoré platia inou menou, atď.). V tomto prípade je mnoho kritérií, podľa ktorých sa štáty môžu rozdeliť. Preto je vhodné si dopredu premyslieť, aký je cieľ aktivity, čo sa žiaci majú naučiť.

Príklad - Interpretácia dát Pokiaľ by sme chceli žiakov naučiť, ktoré krajiny Európy patria do menovej únie, a ktoré nie, žiaci majú za úlohu formulovať hypotézy, t.j. zistiť aké podobnosti majú dané krajiny, čo ich spája a čo odlišuje. Z týchto hypotéz a z interpretovaných dát vyvodia zovšeobecnenie alebo generalizáciu (napr. žiačka bola v lete v Českej republike, a tam sa platilo českou korunou, v tejto krajine sa neplatí eurom, teda nepatrí do menovej únie). Zovšeobecnenie: všetky štáty, ktoré nemajú, euro nepatria do menovej únie.

Príklad - aplikácia zisteného princípu Pri aplikácii zisteného princípu si žiaci budú pri najbližšej situácii všímať, kde sa akou menou platí. Budú rozmýšľať nad tým, v akej krajine sa nachádzajú, prečo sa tam neplatí eurom, prečo sa tam naopak platí inou menou a pod. Pri generalizácii dát žiaci vyhodnotia, že v každom štáte menovej únie sa platí jednotnou menou, eurom. Tento typ hodiny s tromi fázami sa nazýva bádateľská hodina.

bádateľská hodina Jedným z typov bádateľskej hodiny je Schumanova bádateľská hodina. V tomto prípade učiteľ začne hodinu tým, že popíše činnosť výskumníka, aké má úlohy, čo je jeho prácou. Žiaci sa vžijú do úlohy výskumníkov a učiteľ im zadá nejakú záhadu, nevysvetliteľný jav. Žiaci sa začnú pýtať otázky, na ktoré však učiteľ odpovedá iba áno alebo nie. Napokon žiaci vytvárajú hypotézy: čo by tento jav mohlo spôsobiť, aké je riešenie problému? Sú v pozícii bádateľov alebo „detektívov“. Tým, že žiaci kladú otázky, prebiehajú u nich kognitívne postupy. Dávajú si zistené informácie do súvislostí a robia závery. Pokiaľ prídu na princíp, ktorý tento jav vysvetľuje, dokážu si ho generalizovať a aplikovať na podobné javy, s ktorými sa neskôr stretnú.

Induktívne vyučovanie alebo vyučovanie na báze sociálneho konštruktivizmu Výsledkom induktívneho vzdelávania v konštruktivistickom ponímaní výučby je individuálna skúsenosť. Žiak sa vnútorne konfrontuje s poznatkami, ktoré si vytváral sám na základe vlastnej aktivity. Však na to, aby dokázal posudzovať tieto nové skutočnosti vzhľadom na širšie súvislosti, je potrebná sociálna interakcia s okolím (porovnanie si vlastného výkladu s iným).

Význam sociálnej komunikácie Význam sociálnej komunikácie: v spoločnosti sa považuje za pravdivé to, k čomu sa dospelo vzájomnou dohodou medzi ľuďmi - komunikovanie o probléme z rôznych hľadísk nám odhaľuje nové možnosti, ako sa s daným problémom vysporiadať a dosiahnuť konsenzus. Druhým zmyslom je odovzdávanie poznatkov ďalším generáciám, predávanie informácii z pokolenia na pokolenie. Tým sa zaručí tzv. kolektívna pamäť. Kontinuita spoločenského myslenia sa tak stáva základom alebo zdrojom ďalších myšlienkových pochodov.

socio-konštruktivistické teórie Socio-kognitivistické alebo tiež socio-konštruktivistické teórie sú založené na spolupráci. Kognitívne procesy u človeka sa opierajú o abstraktné myslenie. Tieto procesy sú však podmienené kultúrou, v ktorej daný jedinec žije. Aby sme dokázali interpretovať svet v spoločenských vzťahoch, potrebujeme chápať rozmanité symboly a reprezentácie. To dosiahneme práve tým, že sa stávame participantmi rôznych diskurzov. Rôzne diskurzy však môžu mať rozdielne interpretácie rovnakej skutočnosti. Preto sú teórie výhradne výsledkom ľudskej alebo sociálnej interakcie.

socio-konštruktivistické teórie vyučovanie Spolupráca rôznorodých žiakov v triede umožňuje modelovanie individuálnych reprezentácií žiaka. Vzájomné pôsobenie skúsenejšieho partnera na vonkajšie kognitívne procesy menej skúseného partnera pri zmysluplných aktivitách, pretvárajú jeho vnútorné kognitívne procesy. V sociálnej interakcii sa teda žiaci učia od seba navzájom. V socio- konštruktivizme už nie je tak dôležité to, čo sa odohráva v mozgu ako to, čo sa odohráva v okolí žiaka. Argumentácia a dialóg spôsobujú u žiaka kritické myslenie, ktorým zefektívňuje svoje učenie sa a upevňuje nadobudnuté poznatky.

Príklady konštruktivisticky vedenej výučby Scenáre výučby (plán vyučovacej hodiny): Matematika Hudobná výchova Etická výchova Dejepis Scenáre výučby predmetu pedagogika: Základné pojmy pedagogickej komunikácie Roviny pedagogickej komunikácie Pravidlá pedagogickej komunikácie Efektívnosť pedagogickej komunikácie

úloha Prečítajte si v skupine scenár prípravy na výučbu. Identifikujte fázy konštruktivisticky vedenej výučby. Interpretujte scenár prípravy na výučbu. Skúste navrhnúť vlastný scenár na výučbu na ľubovoľnú tému.