Poruchy vývinu osobnosti PaedDr. Lada Kaliská, PhD.

Cieľ predmetu: základné pojmy, koncepty patopsychológie predmet, metódy, ponímanie normality v patopsychológii zameranie sa na vývin, osobitosti a špecifiká jednotlivcov s rôznym psychickým ochorením rodinu s jednotlivcom s psy ochorením integrácia

Obsah predmetu: Úvod do problematiky porúch psychického vývinu, základná patopsychologická terminológia. Klasifikácia porúch. Problematika psychickej normality.Etiologické faktory porúch psychického vývinu. Vývinové teórie z pohľadu vzniku psychických porúch. Odchýlky a poruchy jednotlivých psychických javov (vnímanie, pozornosť, pamäť, myslenie, city a vôľa) ADHD – etiopatogenéza, symptómy, formy, výskyt v populácii, prístup z hľadiska rodiča, učiteľa, dieťa v rodine a v škole, prognózy Emočné – neurotické a adaptačné poruchy u detí (neurózy). Psychologická problematika postihnutých (). Mentálna retardácia. DMO. Epilepsia – formy, symptómy, prístup z hľadiska dieťaťa, rodiča, učiteľa, výskyt v populácii Somatická choroba a psychosomatické ochorenia. Poruchy osobnosti a psychotické poruchy. Psychologická problematika postihnutých. Problematiky primárnej rodiny postihnutého jedinca. Efektivita pedagogickej intervencie, praktické rady a odporúčania.

Literatúra: KARIKOVÁ, S. Základy patopsychológie detí a mládeže. Žilina : IPV, 2007. KONČEKOVÁ, Ľ.: Poruchy psychického vývinu. Prešov 1996 VÁGNEROVÁ, M. Patopsychologie pro pomáhajíci profese. Praha : Portál, 1999. POPELKOVÁ, M.: Poruchy psychického vývinu v detstve a v adolescencii. VŠPg Nitra, 1994 ŘÍČAN, P., KREJČÍROVÁ, D. a kol.: Detská klinická psychologie, Grada 1995

Problém normality a abnormality psychická norma – súvisí so životom určitej spoločnosti v určitom časovom období – jej chápanie sa vyvíja a mení Hľadiská (koncepcie) normality Štatistické hľadisko – Gaussová krivka Funkčné (individuálne) hľadisko – adaptačné: čo je dobre prispôsobené Sociálno-normatívne (spoločensko-normatívne) hľadisko: čo zodpovedá písaným a nepísaným normám danej spoločnosti Ideálna koncepcia – normou je ideál Fyziologická (individuálna) koncepcia – normou je indivíduum Duševné zdravie ako norma: A) vo vzťahu k sebe B) vo vzťahu k druhým C) vo vzťahu k životu J. Košč (1974) zdôraznil: „....normálne je to, keď človek je taký, aký má byť zo svojho vlastného stanoviska, keď sa prejavuje tak, ako mu je to vlastné, keď nachádza uspokojenie v tom, čo sám považuje za správne, príjemné a krásne.“

Kritériá normality pre vývin dieťaťa (J. Košč): Je vyvinuté vo všetkých zložkách primerane veku (hľadisko štatistickej normy) Jeho vývin postupuje v súlade s jeho vlastným celkovým trendom a jasne smeruje k rozvinutiu jednotlivých zložiek aj keď sa môžu vyskytnúť prechodné rušivé vplyvy (hľadisko individuálnej normy) Vývin postupuje v súlade s opodstatnenými požiadavkami spoločnosti (hľadisko sociálnej normy).

Podmienky normálnej funkcie osobností dynamická rovnováha medzi osobnosťou a prostredím (osobnosť sa zžije s prostredím) dynamická rovnováha duševných procesov a činností, najmä rovnováha rozličných potrieb osobnosti správny výber potrieb a hlavne správne stanovenie životných cieľov tak, aby tieto uspokojovali vybraté potreby. relatívne stála štruktúra osobnosti v procese vývinu a zmien. (Aj keď sa osobnosť mení jej štruktúra sa zásadne nemení). dynamická rovnováha medzi energetickým potenciálom potrieb osobnosti a uvoľňovaním energie

Kritériá normality a porovnanie s postavením JsP (Syřišťová) Pocit subjektívneho uspokojenia Reálne sebahodnotenie, objektívne sebapoznanie Identita Optimálna sebarealizácia, sebaaktualizácia Autonómia, samostatnosť, nezávislosť Integrácia osobnosti Stresová rezistencia, Odolnosť voči stresu, záťaži Adekvátna percepcia Silná frustračná tolerancia Schopnosť prežitia Prijateľná sociálna adaptácia, adjustácia Neprítomnosť psychiatrickej diasgnózy Štatistická norma Aktívna tvorivá prispôsobivosť

Teoretické vymedzenie abnormality 1./Psychiatrická diagnóza. 2./Hospitalizácia v psychiatrickom zariadení 3/Sociálna maladaptácia maladjustácia 4./Subjektívne prežívanie nešťastia 5./Výsledky objektívnych psychologických vyšetrení

Psychológia Psychopatológia – veda o chorobných zmenách psychiky, o výrazných poruchách regulácie správania Zaoberá sa patológiou alebo abnormalitou psy javov, osobnosti a jej správaním Pomáha pri opisovaní a vysvetľovaní psy porúch a chorôb Teoretická lekárska veda

Patopsychológia hraničná oblasť medzi normou a abnorrmalitou psychologická vedná disciplína veda o psychických anomáliách a deficitoch, čiže hraničných stavoch, vlastnostiach a procesoch osobnosti človeka medzi normálom a patológiou, o psychických sprievodných javoch a dôsledkoch akéhokoľvek pre jednotlivca nepriaznivého životného nedostatku, keď už je z nejakého hľadiska vybočujú z rámca psychologickej normy, ale ešte nedosahujú stupeň alebo kvalitu abnormality či patológie. (Košč, 1974) skúma psy osobitosti vývinu a utvárania psy procesov, stavov a vlastností jednotlivcov s  rozličným druhom postihnutia (Požár, Andreánsky)

Vzťah PatoPsy k ostatným disciplínam úzky vzťah s psy disciplínami (Všeobecná psy, Vývin psy, Soc psy, Psy osobnosti) Klinická psychológia, Psychoterapia k špeciálnej pedagogike oblasť skúmania - osoby s postihnutím odlišné ciele oproti ŠPg suportívna (podporná) disciplína pre ŠPg problematika výchovy a vzdelávania patrí vedeckou úlohou k ŠPg

Klasifikácia psychických porúch Vo všeobecnosti ich delíme na: I. organické II. Endogénne III. Psychogénne Mentálna retardácia Psychopatia Závislosti

Kvantitatívne poruchy Kvalitatívne poruchy Poruchy delíme z hľadiska: Říčan ich delí vzhľadom na biologickú a sociálnu podmienenosť v rámci vývinu: Kvantitatívne poruchy Kvalitatívne poruchy Poruchy delíme z hľadiska: Rozsahu Priebehu príčin

MKCH 10 (1987) F 00-F 09 Psychické poruchy organické, vrátane symptomatických F 10-F 19 Psychické poruchy a poruchy správania spôsobené užívaním psychoaktívnych F 20-F 29 Schizofrénia, schizotypové stavy a poruchy s bludným obsahom F 30-F 39 Poruchy nálady F40-F 49 Poruchy neurotické, poruchy vznikajúce vo vzťahu k stresu a somatoformné poruchy F 50-F 59 Fyziologické dysfunkcie spojené s psychickými alebo behaviorálnymi faktormi

MKCH 10 F 60-F 69 Abnormalita dospelej osoby a poruchy správania F 70-F 79 Mentálna retardácia F 80-F 89 Poruchy psychického vývoja (Vývinové poruchy reči a jazyka, vývinu školských zručností, vývinu pohybovej funkcie, prenikavé vývinové poruchy) F 90-F 98 Poruchy emócií a správania, ktoré sa začínajú v detstve a adolescencii(Hyperkinetické poruchy, poruchy správania, emočné poruchy so začiatkom v detstve, poruchy soc. Fungovania, tikové poruchy)

Vplyvy a faktory pôsobiace na vznik psychických porúch I. DISPOZIČNÉ FAKTORY (vnútorné (endogénne) A) genetické f. B) konštitučné f. C) f. veku D) prenatálne f. - teratogénne vplyvy E) f. pohlavia

1. Narušený psychický vývin vplyvom biologických faktorov A/ Vplyv mozgového poškodenia na vývin. Vplyv faktorov počas : prednatálneho, perinatálneho postnatálneho vývinu Faktory: - vírusová alebo bakteriálna nákaza, - krvácanie, - mechanické poškodenie, - abnormality vo vývine mozgu a nádory. Ak sa NS poškodí v neskoršom veku (po piatom roku života) nemožno hovoriť o vývinových poruchách. Poruchy v CNS kt. nastanú v neskoršom detskom veku môžu viesť k regresii, k úpadku na nižšiu úroveň vývinu.

C) sociálne f. - makrosociálne / mikrosociálne D) environmentálne f. II. PRECIPITAČNÉ alebo BEZPROSTREDNE POSOBIACE FAKTORY (faktory vonkajšieho prostredia (exogénne)) A) fyzikálne f. B) somatické f. C) sociálne f. - makrosociálne / mikrosociálne D) environmentálne f. E) psychologické f. - elementárne psy podnety psy traumy psy prepracovanosť, vyčerpanosť náročné životné situácie konfliktné situácie strach psy indukcie (nepriaznivý vplyv inou osobou) deprivácia

Najčastejšie vznikajú poruchy vplyvom prostredia na: Vážnymi poruchami sú tie, ktoré boli vyvolané škodlivými vplyvmi prostredia v dojčenskom a ranom detskom veku. Najčastejšie vznikajú poruchy vplyvom prostredia na: Citovom živote V spoločenskom správaní v schopnosti adaptácie v neurotických symptómoch na poruchách intelektového vývinu Často sa združuje vplyv prostredia s vplyvom biologických faktorov

Metódy PatoPsy pozorovanie interview dotazník experiment psychologické testy

POZOROVANIE vedecká metóda podmienky → systematické – plánovité , → cieľavedomé – presné Sebapozorovanie Extrospekcia Osobitosti pri objektívnom pozorovaní postihnutých ľudí: zrakovo postihnutí: neadekvátna alebo chudobná mimika, pantomimika, zvýraznená disciplinovanosť nepočujúci: bohatá a otvorená, niekedy až prehnaná výrazná mimika a gestikulácia, mechanicky nacvičená, naučená strojenosť ich hlase telesne postihnutí: uzavretosť, neobratnosť, neprimerané preceňovanie či podceňovanie vlastnej osoby, zakrývajú ich vlastné „ja“ deti s poruchami reči reagujú na pozorovanie veľmi citlivo objektívnejšie je pozorovanie mentálne postihnutých ľudí

Experiment Kritériá 1. Princíp modelovania normálnej psychickej činnosti vykonávanej v procese práce, učenia, sociálneho styku. 2. Zameranie na kvalitatívnu analýzu psychickej činnosti postihnutých detí 3. Presná a objektívna registrácia všetkých aj zdanlivo nevýznamných faktov.

Dotazník nemôžeme u postihnutých ľudí jednoznačne použiť, pre ťažkosti s čítaním a písaním. pre nevidiacich – dotazník v breilovom písme a zvýšiť časový priestor (Pozor na otázky - najmä v spojitosti s vizualizáciou) nepočujúci majú problémy s porozumením inštrukcie problémy s pochopením niektorých abstrakt .pojmov telesne postihnutí - ťažkosti s písaním mentálne postihnutí - ťažkosti s pochopením otázok, problémy s čítaním a písaním Najvhodnejšia je táto metóda pre rečovo postihnutých. Pri zostavovaní otázok mimo všeobecných zásad treba prísne posúdiť každú otázku či jej bude postihnutý rozumieť, či má pre neho reálny význam.

Rozhovor - Interview Od bežného rozhovoru sa líši tým, že je: → cieľavedomý – systematický, plánovitý → metodický - objektívny - odborný vzťah vzájomnej dôvery (prvá podmienka) Druhá dôležitá podmienka úspešného rozhovoru je dôsledná príprava na rozhovor. Vyskytujúce sa problémy: - s nevidiacim - pozor na netaktnosť(napr. pri opise nejakého predmetu „ako vidíte, pozrite sa …. apod.) - s nepočujúcimi - poznať posunkovú reč

Testy Princípy používania testov: 1. Oboznámiť sa so základnými charakteristikami daného postihnutia, s možnosťami a obmedzeniami vyplývajúcimi z postihnutia, najmä osobitosťami komunikácie jedincov s daným druhom postihnutia. 2. Porovnávanie výsledkov testov u postihnutých s normami platnými pre intaktnú populáciu je nutné robiť vždy veľmi citlivo a opatrne. 3. Prispôsobiť testy vytvorené pre intaktnú populáciu jednotlivcom s daným druhom postihnutia, čo si vyžaduje odborné skúsenosti 4. Testy administrovať individuálne a veľa času treba venovať zácvičným úlohám. 5. Zabezpečiť vhodnú motiváciu, pretože slabé výsledky sú často zapríčinené nezáujmom o prácu s testom. 6. Validnejšie sú nadpriemerné výsledky, skeptickejšie sa treba stavať k výsledkom podpriemerným, čo môže byť zapríčinené ťažkosťami vyplývajúcimi z postihnutia, nepochopením 7. Pri skúmaní majú testy charakter pomocných metód a treba ich vždy dopĺňať ďalšími metódami, najmä dlhodobým pozorovaním, rozhovorom, experimentom atď.

Základné pojmy v patopsychológii Psychická anomália Zjavná úchylka od toho, čo je typické alebo normálne, ale bez toho, aby zahrňovala patologický stav Psychický deficit Stav kde výkon v niektorom špeciálnom aspekte alebo celkovo spadá nižšie, než sa to očakáva (veľký, malý, trvalý, dočasný). zhoršenie v psychofunkciách Retardácia Spomalenie alebo oneskorenie telesného, duševného alebo charakterového vývinu. psychosomatická retardácia. mentálna retardácia. Psychická deprivácia psychický stav duševného strádania, nie je nemenný a trvalý následok takých životných situácií, keď nedochádza k uspokojeniu niektorej základnej psychickej potreby v dostačujúcej miere a po dosť dlhý čas.

Za základné duševné potreby nevyhnutné pre JsP: 1./ potreba množstva, premenlivosti a druhu podnetov. 2./potreba základných podmienok pre účinné učenie. 3./potreba prvotných spoločenských vzťahov 4./potreba spoločenského uplatnenia Demencia je prerušenie normálne začatého duševného vývinu, zaostávanie normálneho vývinu a stratu už nadobudnutých duševných schopností. Deteriorácia progresívna strata funkcie alebo „orgánu“, pričom ide o počínajúce alebo také diskrétne zmeny, ktoré bežnému vyšetreniu unikajú (napr. postupná strata zrakovej ostrosti, ktorú jedinec zbadá až vtedy, keď už strata dosiahla istú hodnotu).

- Hereditárne alebo kongenitálne (vývinové) poruchy - Následky chorôb Regresia Návrat, zvrat vývinu, úpadok na predchádzajúce vývinové štádium pod. Porucha Chyba, porucha alebo poškodenie, čiže vážny a relatívne trvalý nedostatok, strata alebo neprítomnosť nejakej funkcie alebo orgánu Poruchy: 1. Orgánové 2. Funkčné Príčiny orgánových porúch: - Hereditárne alebo kongenitálne (vývinové) poruchy - Následky chorôb - Úrazy (trauma) Príčiny funkčných porúch: - intrapsychické poruchy alebo poruchy v sociálnych vzťahoch jednotlivca (orgánové neurózy, psychoneurózy, poruchy správania, psychopatie, psychózy)

Defektivita (postihnutie) vážny a relatívne trvalý nedostatok, alebo neprítomnosť nejakej funkcie alebo orgánu. Defektivita (postihnutie) porucha celistvosti človeka (porucha vzťahov k spoločnosti) špeciálna pedagogika menný stav Má 5 znakov 1. sprievodné zmeny v štruktúre osobnosti. 2. dlhodobý proces. 3. vzťahy s nepostihnutými ale i k postihnutými. 4. následky pre postihnutého ako aj pre spoločnosť (vylučuje ich, postoj prehnanej starostlivosti, nežiadúca závislosť od pomoci druhých). Hlavný cieľ: integrácia do spoločnosti. 5. Nie je trvalý stav. Môže smerovať k zhoršeniu ale i k zlepšeniu.

Prekompenzácia, nadkompenzácia, superkompenzácia cieľavedomé pôsobenie na zníženie deficitu orgánu alebo funkcie ako aj pôsobenie na odstránenie následkov v psychike JsP Primárna kompenzácia – priamo súvisí s poškodeným orgánom al. funkciou, zníženie ťažkostí vyplývajúcich zo zákl. postihnutia (technické prostriedky: okuliare, barly, PC so špeciálnymi programami) Sekundárna kompenzácia - odstránenie, častejšie zmiernenie následkov na psychike JsP (zvýšiť senzitivitu neporuš. analyzátorov intenzívnym, motivovaným, dlhodobým cvičením: využíva sa sluch, hmat u nevidia) cez výchovu a špeciálnu výučbu Prekompenzácia, nadkompenzácia, superkompenzácia neúmerne zvýšovaná kompenzácia, PJ dosahuje mimoriadne výsledky v niektorej oblasti (paraolympionici, v hudbe slepí hudobníci a pod.)

Cit (komplex) menejcennosti nízke psy hodnotenie svojho sociálneho postavenia zo strany JsP psychologický komplex – iné postavenie v spoločnosti (sociál.postavenie) oproti intaktným!

Faktory pri hodnotení osobnosti JsP 1./ Čas vzniku postihnutia vrodené postihnutie alebo v rannom veku získané – vývin osobnosti JsP od rannného veku je určovaný rozhodujúcou mierou postihom,(druhom postihu, jeho stupňom) získané postihnutie v neskoršom veku ako 5-7 roku života – prekonanie zo strany JsP traumu, ktorou každé postihnutie je, adaptovať sa na novú životnú situáciu a adaptovať sa do spoločnosti nepostihnutých (zmeniť povolanie, život. štýl a pod.); adaptácia je však lepšia, bez problémov napriek vážnemu frustračnému zážitku, ľahšie sa vytvára nový spôsob života) 2./Druh a stupeň postihnutia - tento faktor určuje - ovplyvňuje osobnosť najmä tých, kt. získali postihy v rannom veku (istý druh postihu – chýbajú isté zážitky: vizuálne, sluchové...); závažnosť vo vývine osobnosti sa stupňuje u viacnásobne postihnutých.

Reakcie rodičov na JsP – fázy: fáza popretia a šoku dôležité je to, kto a ako povie rodičom, že sa im nenarodilo zdravé dieťa postupná akceptácia a vyrovnanie sa s problémom záujem o dalšie info hľadanie vinníka (v partnerovi, v zdravotníckom personály, málokedy v sebe samom) uvažovanie a riešení do budúcnosti dieťaťa veľkú rolu u rodičov zohrávajú emócie (emočne vypätá fáza) fáze realizmu – postupné zmierenie sa so skutočnosťou rodičia začínajú zvládať svoje emócie prechodná fáza vytvárania dohôd (predovšetkým s osudom) prvok nádeje, tendencia získať nejakú výhodu (napr. dieťa možno začne chodiť) postupné zmierovanie sa so skutočnosťou a jej akceptovanie – rôzne formy postojov k JsP

Typy postojov rodičov k vlastným postihnutým deťom vplyv na formovanie osobnosti postoje rodičov k JsP (Sommersonová): 1./ Akceptovanie dieťaťa a jeho postihnutia. Rodič postihnutie prijíma objektívne, primerane ho hodnotí, sú mu oddaní (Heslom je: Musíme dosiahnuť najviac čo sa dá !! ), vzájomná duševná opora a podpora. 2./Odmietavá reakcia - Popiera emociálny vplyv dieťaťa a jeho P; neakceptuje a neuznáva pre dieťa nijaké obmedzenie, nadmerná ambicióznosť a trvá na vysokej úspešnosti. 3./Nadmerné ochranárstvo - zaujatí citom ľútosti a súcitu, nadmernou starostlivosťou a ochranárske zaobchádzanie, nadmiera pozornosti 4./Skryté zavrhovanie - JsP sa pokladá za hanbu, negatívny postoj k postihnutému dieťaťu sa skrýva za nadmernú starostlivosť. 5./Otvorené zavrhovanie - dieťa sa otvorene prijíma s odporom. Rodič si uvedomuje tento nepriateľský cit, no vytvára si obranu na jeho zdôvodnenie (zodpovedný za jeho postoj je niekto iný (spoločnosť, lekár, učiteľ) problém s integráciou do MŠ alebo ZŠ, do práce

- vplyv postihnutého dieťaťa na nepostihnutého súrodenca Môžu nastať dve situácie: odsunutie zdravého dieťaťa a preferovanie JsP – u zdravého dieťaťa sa objavuje žiarlivosť, pocit krivdy, rodičom chýba čas a energia na zdravé dieťa odsunutie postihnutého/problémového/poruchového dieťaťa a preferovanie zdravého – rodičia prenášajú a vkladajú svoje ambície do zdravého dieťaťa

segregácia – vyčlenenie zo spoločenských vzťahov, izoláciu, rezignáciu na spoločenské vzťahy, podvolenie sa postihnutiu. Postihnutie je chápané ako neprekonateľná bariéra medzi postihnutým a inými ľuďmi (Končeková, 2004) integrácia – vyjadruje pojem spoločného fungovania - zjednocovanie postojov, hodnôt, správania a smerovania aktivít rôzneho druhu (Požár) - z lat. slova integrare = sceľovať inklúzia (inclusion) – vyjadruje rovnoprávny vzťah (vyrovnanie príležitostí), teda úplné začlenenie (zaradenie

Integrácia ako schopnosť začlenenia sa do spoločnosti (Jesenský): nezávislá od odstrániteľnosti defektu; závislá od odstrániteľnosti defektivity; dynamický, premenlivý charakter;. dosiahne sa len za použitia špeciálno-rehabilitačných, výchovno-vzdelávacích či ergonomických opatrení; predpokladá sa vysoký stupeň schopnosti sebarealizácie a sebavýchovy – aktívny prístup postihnutého; závislá od úpravy materiálno-technických podmienok existencie postihnutého; integrácia má rôzne rôzne stupne (napr. plná integrácia, čiastočná len v niektorej oblasti apod.).

dva základne prístupy k integrácii: asimilačný - považuje integráciu za inklúziu postihnutých s hlavným (väčšinovým ) prúdom spoločenského diania. koadaptačný - považuje integráciu za partnerské spolužitie intaktných a postihnutých

Prístup asimilačný - definícia: Asimilačný model (smer) považuje integráciu za splývanie postihnutých s intaktnými alebo s hlavným (väčšinovým ) prúdom spoločenského diania. - integrácia je len problém postihnutých - vzťah nadradenosti a podriadenosti - hodnotový systém a správanie majority je správne, ktorému sa postihnutý musia podriadiť - stotožnenie postihnutých s intaktnými - začlenenie postihnutých do inštitúcií intaktných (inklúzia) Výhody Nevýhody - praktické - rieši len niektoré problémy - zjednodušuje a urýchľuje - mnoho problémov tvorbu noriem – neobohacuje intaktných - vítaný majoritou - ohrozuje vývin postihnutých (identity, sebarealizácie, asertivity) - skrytá forma diskriminácie

Prístup koadaptačný - definícia: Koadaptačný model-inklúzia (smer) považuje integráciu za partnerské spolužitie intaktných a postihnutých. (Je to spolužitie jeden pre druhého). Potenciálna konfliktnosť tohto spolužitia je stimulom k dosiahnutiu integrácie v pozícii jeden pre druhého. - integrácia je problém ako postihnutých, tak aj intaktných - vzťah partnerstva - obidva hodnotové systémy sú rovnocenné - rešpektovanie individualít Výhody Nevýhody - neformálna rovnoprávnosť - zložitejšie spôsoby riešenia - rieši podstatu problém - neposkytuje rýchle a praktické riešenia - vzájomná tolerancia, spokojnosť, koexistencia - priestor pre sebarealizáciu postihnutých - komplikuje a spomaľujetvorbu noriem - harmonický rozvoj spoločnosti - nároky na prekonanie predsudkov

Osobitosti komunikácie postihnutých problémy v komunikácii (osoby s poruchami reči majú ťažkosti dohovoriť sa v rečovo-akustickej oblasti, nevidiaci vo vizuálnej oblasti, TP v motorickej oblasti, najzávažnejšie: J s viacnásobným postihom) komunikácia (verbálna i neverbálna) JsP spoloč. znaky/črty: Väčšia miera formalizovaných kontaktov opatrnosť pri kontakte s intaktnými, utiahnutosť a vyhýbanie sa komunikácii, v málo príp. opak - snaha imponovať Odlišnosť s intaktnou populáciou v používaní gest. Ich gestá pri rozhovore sú iné ako u intaktnej populácie.

Mýty a skutočnosti Niektorí ľudia s postihnutím sa nemôžu učiť. Všetci ľudia majú schopnosť sa učiť. Ľudia s postihnutím, rovnako ako ktokoľvek iný, snáď radi trávia čas s ľuďmi, s ktorými zdieľajú rovnaké skúsenosti, ale neplatí to obvykle a výlučne pre celý ich život. Ľudia s postihnutím sú „šťastní“, keď sú spolu. Zmeny založené na pozitívnych hodnotách, ktoré povzbudzujú a podporujú ľudí s postihnutím ako samostatných členov spoločnosti, môžu viesť len k dobrému. Každá zmena pre ľudí s postihnutím vedie k horšiemu.

Niektorí ľudia s postihnutím sa nevedia rozhodovať. V dôsledku niektorých postihnutí je pre niektorých ľudí ťažšie sa rozhodovať, ale nikdy to nie je nemožné. Niekto sa nemôže rozhodovať, pokiaľ nemá: - možnosti, z ktorých voliť(výber) - porozumenie a vedomosť toho, čím tieto možnosti sú, - reálnu skúsenosť rôznych vecí a ich dôsledkov, - povzbudenie k tomu, aby vyskúšal alternatívy.