ontogenéza detskej reči a výskumy reči po slovensky hovoriacich detí doc. Mgr. Katarína Vužňáková, PhD. Katedra komunikačnej a literárnej výchovy

Takáto úloha sa objavila v jednom z časopisov pre deti Nahraďte neprávne slovesá správnymi: S farbičkami farbičkujeme. S legom legujeme. So štetcom štetcujeme. S autíčkom autíčkujeme. Spomeňte si na to, čo poznáte o vývine detskej reči a na základe toho uvažujte, ako by ste riešili danú úlohu s deťmi predškolského veku?

Riešenie úlohy Deti v predškolskom veku tvoria okazionalizmy, pretože nemajú dostatočne osvojenú slovnú zásobu (nemajú vytvorené trvalé pamäťové stopy). Tvorba okazionalizmov je preto prirodzeným vývinovým javom. S tvorbou pamäti sa okazionalizmy z detskej reči spontánne vytrácajú. Teda vysvetľovať dieťaťu, že použilo nesprávne slovo, a chcieť od neho „správne slovo“ nie je potrebné. Naopak, tým, že dieťa používa okazionalizmy, ukazuje, že má osvojené pravidlá tvorenia slov. Daná úloha je ukážkou toho, že poznanie vývinu detskej reči môže výrazne zmeniť postoj k spôsobu stimulácie a vyučovania materinského jazyka.

ČO VIEME O DETSKEJ REČI PO SLOVENSKY HOVORIACICH DETÍ Systematický lingvistický výskum detskej reči na Slovensku sa začal zhruba až koncom 90. rokov minulého storočia. Ak sa objasňovalo fungovanie detskej reči, išlo výlučne o zvukovú stránku jazyka, teda pozorovania súviseli predovšetkým s logopedickou problematikou.

Faktory ovplyvňujúce vývin reči genetika, resp. dedičnosť; nedostatky zrakového vnímania a stav sluchu, vývinové chyby hovoridiel; sociálne prostredie.

Úrovne ontogenézy reči (V. Lechta) 0. – 1. obdobie pragmatizácie 1. – 2. obdobie sémantizácie 2. – 3. obdobie lexémizácie 3. – 4. obdobie gramatizácie po 4. roku obdobie intelektualizácie

Obdobie pragmatizácie (0 – 1. rok) Obdobie nezámernej komunikácie Reflexný krik Emocionálny krik 0 – 8 mesiacov Komunikačný krik Obdobie zámernej komunikácie od 8. mesiacov „Rozumenie reči“ – správna reakcia na pokyny, inštrukcie, zákazy, komunikácia dieťaťa prostredníctvom gest. vyjadrovanie emocionálno- vôľového zámeru Komunikačný krik Hrkútanie – spontánna tvorba všetkých možných hlások Džavotanie – tvorenie tých foném, ktoré patria do segmentálneho systému materinského jazyka Obdobie pragmatizácie (0 – 1. rok)

Obdobie sémantizácie (1 – 2) gestá prvé slová prvá gramatika prvý vek otázok: Kde je? dieťa hovorí o sebe v 3. osobe dieťa hovorí o tom, čo je tu a teraz dieťa objavuje znakový charakter slova Obdobie sémantizácie (1 – 2)

Obdobie lexémizácie (2. – 3.) zdokonaľuje sa porozumenie prvé skúsenosti s ohýbaním slov používanie predložiek a spojok používanie minulého času a vyjadrovanie sa o veľmi blízkej budúcnosti používanie zámena „ja“ namiesto mena tvorba rozvitých viet a súvetí prudko narastá slovná zásoba Obdobie lexémizácie (2. – 3.)

Obdobie gramatizácie (3. – 4.) zdokonaľuje sa gramatika otázky: Prečo?, Kedy? spontánna tvorba rýmov reprodukcia básničky markantné skvalitnenie morfologicko -syntaktickej jazykovej roviny Obdobie gramatizácie (3. – 4.)

Obdobie intelektualizácie (po 4. roku) v reči sa vyskytujú všetky slovné druhy verbálny prejav sa vo všetkých jazykových rovinách čoraz viac približuje reči dospelých po 6. roku spontánne vedomie sa mení na poučené rastie zložitosť detských výpovedí Obdobie intelektualizácie (po 4. roku)

IMPLICITNÉ POZNÁVANIE JAZYKA EXPLICITNÉ POZNÁVANIE JAZYKA Dieťa a jazyk IMPLICITNÉ POZNÁVANIE JAZYKA EXPLICITNÉ POZNÁVANIE JAZYKA obdobie batoľaťa + predškolský vek deti sa učia intuitívne vycítiť používanie slov a pravidlá fungovania jazyka na základe sledovania reči v ich rečovom okolí počúvanie a hovorenie mladší školský vek a vyššie dieťa sa zámerne učí o jazyku a o jeho pravidlách písanie a čítanie

SÚČASNÉ POHĽADY NA DETSKÚ REČ – zdôrazňovanie vzťahu jazyka, reči a kognície Predpoklady rozvoja detskej reči vrodené univerzálne princípy (analógia, implikácia, systémovosť), zakotvené v kognitívnej báze dieťaťa; komunikačná interakcia dieťaťa s dospelým; interakcia: genetická vybavenosť jazykový input (komplex všetkých verbálnych a neverbálnych komunikačných podnetov, ktorým je dieťa vystavené od narodenia zo strany osôb, ktoré s ním nadväzujú kontakt).

Čo ovplyvňuje reč dieťaťa KOGNÍCIA JAZYK REČ DETSKÁ REČ JAZYKOVÝ INPUT REČ ORIENTOVANÁ NA DIEŤA

SÚČASNÝ STAV VÝSKUMU DETSKEJ REČI NA SLOVENSKU

Jana Kesselová MORFOLÓGIA V KOMUNIKÁCII DETÍ Jana Kesselová LINGVISTICKÉ ŠTÚDIE O KOMUNIKÁCII DETÍ

Katarína horňáková – Svetlana kapalková – Marína mikulajová http://www.detskarec.sk.

Štúdie o detskej reči – Ed. D. Slančová

VÝVIN A STIMULÁCIA DETSKEJ REČI V PREDŠKOLSKOM VEKU ELEKTRONICKÉ UČEBNÉ TEXTY   KATARÍNA VUŽŇÁKOVÁ PREŠOV 2013 ISBN 978-80-555-0982-2

PUBLIKÁCIE O REČI PO SLOVENSKY HOVORIACICH DETÍ Začiatky rečovej ontogenézy a predškolský vek Mladší školský vek Lingvistické štúdie o komunikácii detí Morfológia v komunikácii detí Integrovaná didaktika slovenského jazyka a literatúry pre primárne vzdelávanie Kniha o detskej reči ŠTÚDIE O DETSKEJ REČI Hodnotenie komunikačných schopností detí v ranom veku KOMPOZITÁ V SLOVENČINE KOMUNIKAČNÉ REGISTRE V ROLOVÝCH HRÁCH DETÍ Dieťa a slovotvorba Naratíva v detskej reči

UVAŽUJME Ako to asi vyzerá v školách pri stimulovaní a vyučovaní materinského jazyka vzhľadom na poznanie ontogenézy detskej reči? Ako asi riešia úlohu, ktorá bola na začiatku, učitelia s dlhodobou praxou?