Prozodické vlastnosti reči I. Časová modulácia reči (PD č. 4)

Prezentácia na tému: "Prozodické vlastnosti reči I. Časová modulácia reči (PD č. 4)"— Prepis prezentácie:

1 Prozodické vlastnosti reči I. Časová modulácia reči (PD č. 4)
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť, projekt je spolufinancovaný zo zdrojov ES „Investícia do Vašej budúcnosti“ Prozodické vlastnosti reči I. Časová modulácia reči (PD č. 4)

2 Zvukové javy reči: segmenty – najmenšie zvukové jednotky (hlásky, fonémy), ktoré vznikajú činnosťou artikulačných orgánov, suprasegmenty – prozodické vlastnosti reči (intonácia), ktoré vznikajú moduláciou, úpravou artikulačného prúdu. Vnímame ich až v rámci slabiky, preto je slabika základnou jednotkou súvislej reči. Artikulačný prúd, hlas sa môže stvárňovať trojako: časovo, silovo a tónovo.

3 Časová modulácia reči Časovou moduláciou artikulačného prúdu (jeho trvaním a rušením) vznikajú: kvantita (dĺžka), pauza (prestávka), tempo reči (rýchlosť), rytmus.

4 Kvantita (dĺžka) prejavuje sa v každej slovenskej slabike, je teda univerzálna, v slovách sa striedajú krátke a dlhé slabiky; v slovenčine zvyčajne v jednom slove nenasledujú dve dlhé slabiky za sebou (pravidlo o rytmickom krátení a výnimky z pravidla), protiklad príslušnej dlhej a krátkej samohlásky a slabičnej spoluhlásky je schopný rozlišovať významy slov a tvarov (vinný – vínny, plavky – plávky), výslovnostný pomer krátkej a dlhej hlásky je 1:2.

5 Pauza (prestávka) a) fyziologická - súvisí s nevyhnutnosťou nádychu,
je prerušenie rečového prúdu na určitý čas, prestávkami členíme reč na kratšie alebo dlhšie vetné úseky (frázovanie). Druhy páuz: a) fyziologická - súvisí s nevyhnutnosťou nádychu, b) významová (logická) - vo výpovedi ohraničuje logické úseky: Kam utiecť,/kam?//, c) umelecká/dramatická - ide o druh významovej pauzy, ktorá vytvára napätie vo vnútri textu: nemožno mi ťa // neľúbiť! (A. Sládkovič).

6 Tempo reči (rýchlosť) je to množstvo slabík alebo slov vypovedaných za istú časovú jednotku. Závisí od: a) temperamentu človeka, b) osobného postoja k obsahu jazykového prejavu, c) obsahovej nasýtenosti textu (čím je prejav sémanticky náročnejší, tým pomalším tempom sa realizuje a naopak. Obsahovo náročnejšie, oficiálne, slávnostné, smútočné prejavy, referáty = 100 slov za minútu a menej. Rozprávanie príbehu, čítanie rozhlasových správ = 120 slov za minútu.

7 Rytmus z gréckeho slova takt, súmernosť,
vzniká pravidelným (vo verši aj zámerným) striedaním istého akustického prvku, napr. prízvuku, jednotkou rytmu je takt. Metrum je ideálna rytmická schéma verša, norma, podľa ktorej básnik tvorí verš, jednotkou metra je stopa.