Mária Hrnčárová, Marek Mažáry 3.E Inteligencia zvierat Mária Hrnčárová, Marek Mažáry 3.E

Vrodený spúšťací mechanizmus Spúšťací mechanizmus (SM) reakcií u zvierat sa vždy vzťahuje na špecifický podnet. Spája v sebe dve nasledujúce funkcie: 1) poznanie podnetu, ktorý môže spustiť určitý typ správania; 2) na rozpoznaný podnet nadväzuje určité správanie (motorická koordinácia). Ak je spustené správanie vrodené, t.j. priebeh funkcií nie je naučený a súčasne je vrodená aj znalosť spúšťacieho podnetu, t.j. reakcia prebieha bez predchádzajúcej skúsenosti s podnetom, môžeme hovoriť o vrodenom spúšťacom mechanizme.

Reflex Reflexy delíme na dva typy, podľa spôsobu reakcie: 1) Reakcie, pri ktorých organizmus prostredníctvom reflexu uniká vyvolávaciemu podnetu – takže dochádza len ku krátkotrvajúcim reakciám. 2) Reakcie, pri ktorých sa organizmus nevzďaľuje ani neuteká od spúšťacieho podnetu, takže môže dochádzať k dlhotrvajúcim reakciám.

Kľúčový podnet Pod kľúčovým podnetom chápeme každý podnet, ktorý je príznačný pre biologicky relevantnú situáciu prostredia a organizmus naň reaguje zmysluplným správaním plniacim funkciu zachovania rodu, pričom nejde o naučenú reakciu. Kľúčové podnety sa od podnetov, ktoré spúšťajú reflexy odlišujú relatívne vyšším stupňom komplexnosti, prechody sú však plynulé.

Reflex Dobrým príkladom tu môže by opatrovateľská reakcia moriek voči čerstvo vyliahnutýn kuriatkam (SCHLEIDT et al., 1960). Morky totiž poznajú svoje kuriatka vrodeným mechanizmom len pomocou ich hlasových prejavov. Keď je morka hluchá a nepočuje pípaní kuriatok, útočí na ne ako na nepriateľa a uďobe ich k smrti. Ak sa však počujúcej morke ukáže vypchatý tchor alebo kuna v ktorých sú schované amplióny vysielajúce pípanie kuriatok potom sa táto pokúša dostať ich do hniezda, schováva ich pod sebou presne tak, ako by to robila so svojimi mlád'atami.

Vrodené základy učenia (VSM) Pod učením všeobecne rozumieme, že znaky, ktoré nemajú charakter kľúčových podnetov, teda v terminológii teórie učenia tzv. "neutrálne podnety", získajú význam procesom učenia a až potom dokážu spustiť reakciu, prípadne môžu reakciu pozmeniť.

Skúsenosťou doplnené VSM (S-VSM) a získaný, naučený spúšťací mechanizmus (NSM) Fylogenetický i ontogeneticky sa každé naučené správanie vyvíja na základe vrodených spúšťacích mechanizmov. Na dvoch príkladoch ukážeme, akým spôsobom sa naučené znaky zaraďujú do výbavy predom vytvorených vrodených spúšťacích mechanizmov.

VSM, ktorý je doplnený skúsenosťou (S-VSM) Čajky strieborné vrodene kŕmia svoje mláďatá. Pretože prvé dni po vyliahnutí rodičia ešte nie sú schopní ich individuálne rozlišovať, kŕmia aj cudzie mláďatá, ktoré sa k nim priblížia a dožadujú sa nakŕmenia. Až okolo 5. dňa od vyliahnutia poznajú rodičia svoje mláďatá individuálne a cudzie mláďatá zaháňajú (TINBERGEN, 1963). Čajky strieborné majú teda VSM pre kŕmenie vlastných mláďat.

Získaný, alebo naučený spúšťací mechanizmus (NSM) Žaby (Erdkrote) reagujú na pohybujúce sa múčne červy vrodenými reakciami lovenia. Samotný pach múčnych červov nevedie u žiab, ktoré ešte nežrali múčne červy, k žiadnej reakcii. Naproti tomu žaby, ktoré ochutnali múčne červy ako potravu, sa už len pri samotnom ich pachu dostanú do takej pohotovosti k žraniu, že reakciu lovenia spustia i objekty, ktoré inak vyvolávajú útek (napr. ľudská ruka), len keď páchnu po múčnych červoch (EWERT, 1965).