francúzsky osvietenský učenec G. de Buffon (1707 –1788) Štýl „štýl je človek“ francúzsky osvietenský učenec G. de Buffon (1707 –1788)

Má štýl, je štýlový... Je štýlový a praktický zároveň. Košík z morskej trávy vám poslúži ako kvetináč. Rifľová košeľa je štýlový kúsok, ktorý sa hodí naozaj ku všetkému. Galaxy Tab A 10.1 je štýlový tablet s kovovým dizajnom. Z Ondreja Havelku je štýlový dôchodca. Starne s gráciou! Mercedes G je štýlový, elegantný a nadčasový. Plánovanie so štýlom!

Kolokácie slova štýlový v slovenčine prídavné meno štýlový sa asociuje s pozitívnym hodnotením

Čo prezrádza kontextové okolie slova štýl? výraz štýl sa používa v súvislosti so zámernou ľudskou činnosťou

Štýl spôsob výberu a usporiadania výrazových prostriedkov utvárajúcich celok princíp, ktorý tvorí z jednotlivostí celok vyhovujúci komunikačnému zámeru autora (Krčmová, M. Styl a stylistika. 2003) toto vymedzenie nadväzuje na Pražský lingvistický krúžok, hlavne na práce Bohuslava Havránka

B. Havránek (PLK) štýl ako spôsob využitia (výber) jazykových prostriedkov v prejavoch podľa cieľa, formy a situácie uvažovanie o štýle nadväzuje na uvažovanie o funkciách jazyka rozlišuje funkciu spisovného a ľudového jazyka spisovný jazyk – výraz kultúrneho, vedeckého, politického, filozoficko-náboženského, administratívno-právneho života a myslenia od funkcií jazyka sa odvíja uvažovanie o funkčných jazykových štýloch (=funkčné jazyky) pôvodne sa rozlišuje: hovorový pracovný vedecký básnický

J. Mistrík spôsob prejavu, ktorý vzniká cieľavedomým výberom, usporiadaním a využitím jazykových i mimojazykových prostriedkov so zreteľom na funkciu, situáciu, zámer autora, tematiku a obsah prejavu. už tu sú prítomné prvky sociolingvistického prístupu, nielen čisto štylistického

J. Findra štýl ako textový model, ktorý má svoje systémové vlastnosti štýl je daný súborom vlastností štýlotvorné činitele vlastnosti výrazových prostriedkov vlastnosti, ktoré vyplývajú z použitého slohového postupu štýl je princíp výberu a organizácie štylém

Čo je spoločné v doterajších prístupoch? tzv. výberová, selektívna koncepcia štýlu štýl sa chápe ako výsledok výberu z alternatívnych možností, ktoré jazyk ponúka

Iný pohľad na štýl...

D. Slančová východisko vydeľovania jednotlivých druhov štýlu koncepcii D. Slančovej spočíva vo vymedzení štýlu na komunikačnom, resp. širšie, interakčnom základe „základnou podobou štýlu je to, čo voláme ‚autorským‘ (osobným) štýlom... Človek je tu teda rozhodujúcim faktorom“. (F. Miko)

Štýl s atribútom príslušnej kvality didaktický, enumeratívny, exaktný, expresívny, ironizujúci, komický, kritický, numerický, patetický, poetický, pojmový, pompézny, primitívny, rozvláčny, satirický, sentimentálny, servilný, vulgárny... keďže tento druh štýlu je odvodený od štylistickej výrazovej kvality textu, nazývame tento druh štýlu výrazový štýl

Individuálny osobný štýl ak abstrahujeme smerom k jednotlivému tvorcovi textu a jeho identite, hovoríme o individuálnom personálnom individuálnom (osobnom) štýle konfigurácia štylém, ktoré majú tendenciu opakovať sa v prehovore jednotlivého tvorcu štýlové konštanty konfigurácia = zoskupenie, rozloženie

Individuálny skupinový štýl rodinný štýl štýl média (štýl novín, rozhlasovej/televíznej stanice...) štýl politickej strany firemný štýl ...

Konverzačný štýl tento typ sa vydeľuje v zvukovo realizovanom dialógu skúma sa, ako sa jednotlivec správa v bežných rozhovoroch preferované témy rozhovoru (osobné a neosobné témy); aktivita dialogického správania tolerancia voči rečovému prejavu partnera (tiché počúvanie, skákanie do reči); rýchlosť vstupu do dialógu; komunikačné stratégie (empatické, asertívne, agresívne, zdvorilé); spôsob rozprávania príbehov miera používania hodnotiacich a komentujúcich výrazov používanie tzv. slovnej vaty; využívanie humoru, ironizácie v dialógu; frekvencia a charakter smiechu...

D. Slančová socio-funkčný štýl „medzi základné štylistické kategórie nezaraďujeme v našej koncepcii funkčný štýl“ na označenie špecifického používania jazyka v rozličných oblastiach života ľudí vyspelej society D. Slančová navrhuje termín socio-funkčný štýl

Literatúra SLANČOVÁ, D. (2007): Štýl v jazykovej interakcii a jeho druhy. In: Slovo o slove 13. Prešov: Katedra komunikačnej a literárnej výchovy Pedagogickej fakulty Prešovskej univerzity, s. 118–126. https://www.unipo.sk/public/media/11314/Slovo%20o%20slove%2013 %20-%202007.pdf