Základné teórie čítania a písania Simoneta Babiaková

Teoretické prístupy k čítaniu a písaniu vo vzťahu k praxi Praktický učiteľ si často neuvedomuje , že za každým didaktickým postupom, ktorý využíva pri výučbe čítania a písania, je istá teoretická predstava o tom, čo to vlastne čítanie písanie je a podľa nej sa potom vyberajú používané metódy.

Čítanie z pohľadu personálneho konštruktivizmu je „poznávací proces, ktorý spočíva v zachytení písmen očami, ich prevedení do zvukovej podoby a naplnenie zvukovej podoby písmen príslušným významom“ (Nováková, 1991, s. 264). je „zručnosť v transponovaní tlačeného alebo písaného textu do vedomia čitateľa, je to zložitý psychický a poznávací proces“ (Brťka, 1981, s.72).

Čítanie z pohľadu sociálneho konštruktivizmu je „anticipačný a prediktívny proces neustáleho generovania a overovania hypotéz, ktoré sú súčasne primárnym nástrojom selekcie a ďalšieho spracovania informácií“ Zápotočná (In: Zápotočná – Pupala, 2001, s.292).

Písanie z pohľadu personálneho konštruktivizmu Písanie je grafická forma rečového vyjadrovania je jedným z najdôležitejších komunikačných prostriedkov. Je to proces, ktorý spočíva v transponovaní hovoreného, mysleného, počutého, alebo videného na zložitú grafomotorickú činnosť. Jej výsledkom je písaná reč. Písanie - priraďovanie konkrétnych grafém ku konkrétnym fonémam pri rešpektovaní ortografických pravidiel za účelom vypovedania určitých významov.

Písanie z pohľadu sociálneho konštruktivizmu Písanie je deskripciou vnímanej reality sveta, alebo deskripciou pre sociálne účely (napr. písať list, vypisovať formulár...). Je odrazom sociálnej konštrukcie poznania. Deskripcia písania je opis vnímanej reality, tvorba textu na základe individuálneho vnímania reality v kultúrno-historickom kontexte. Písanie nie je závislé len na kognitívnych zručnostiach pisateľa, ale aj na sociálnom kontexte, v ktorom sa pisateľ nachádza.

Psychologická analýza procesu čítania Čítanie je pomerne zložitý, mimoriadne komplexný, mnohokomponentový a mnohoúrovňový, dynamicky sa meniaci psychologický proces (Zápotočná, 2001) Je podstatný rozdiel medzi čítaním dieťaťa a dospelého napr. z hľadiska zrakovej percepcie. Niektoré poruchy čítania súvisia so zvláštnosťami na úrovni zrakového vnímania, iné na úrovni akusticko-lingvistického vnímania.

Bazálne zložky čítania Zrakovo-percepčné alebo Zrakovo-priestorové procesy Fonologické schopnosti

Podmienky rozvoja čítania Čítanie ako individuálna aktivita (kognitívna, lingvistická, psychologická) závisí od: rozsahu čítania motivácie a čitateľských návykov efektívnych stratégií čitateľa Čítanie ako sociálne a kultúrne sprostredkovaná aktivita závisí od: Systematickej metakognitívnej výučby Sociálnych interakcií Širokého spektra textových žánrov Integrácie s inými vzdelávacími oblasťami

Čítanie ako Procesy v čítaní Dekódovanie Bazálne procesy v čítaní Porozumenie doslovného významu Technika hlasného čítania Identifikácia slova Individuálna kognitívna konštrukcia významu Východiskové vedomosti Anticipácia Selekcia explicitných obsahov a informácií Syntéza explicitných obsahov s vedomosťami Dedukcia implicitných obsahov Hodnotenie Syntéza – integrácia a interpretácia Vlastná interpretácia Sociálna konštrukcia významu Re-interpretácia

Fázy čítania podľa Novákovej (1991) Zrakové vnímanie K zhluku grafém priradíme zhluk foném Uvedomenie si významu

1. Zrakové vnímanie A) Očné pohyby očné skoky, vznikajú medzi dvoma pauzami – fixáciami regresie - korekcia čítaného; ( dvojité a trojité čítanie) = nežiaduce pohyby očí - spätné očné premietnutia (vrátenie sa, začiatok 2. riadku). B) Fixácia – uchopenie, poznanie textu, písmená nie sú cudzie, zachytenie slov do zorného poľa. C) Pauza – zastavenie, integrácia, scelenie predchádzajúceho.

2. K zhluku grafém priradíme zhluk foném čitateľ transponuje, t. j. ku každej graféme priradí fonému, resp. k zhluku grafém priradí zhluk foném (vypovedanie, hlasový prejav, zvuková podoba čítaného).

3. Uvedomenie si významu porozumenie čítanému, naplnenie prečítaného textu významom – sémantická rovina.

Zraková verzus sluchová dichotómia Fonologická cesta k lexikónu predpokladá, že grafický záznam slova sa najprv musí previesť do zvukovej podoby, aby mohol byť pochopený. Argument: Pochopenie významu je možné len prostredníctvom hovorenej reči transformáciou grafického zápisu slova do fonologickej štruktúry. Praktický dôsledok: na Slovensku veľmi známa a bezvýhradne akceptovaná hlásková analyticko- syntetická metóda.

Zraková verzus sluchová dichotómia (ZÁPOTOČNÁ, IN: KOLLÁRIKOVÁ, PUPALA, 2001) Celoslovná teória predpokladá, že k čítaniu nepotrebujeme písmená, ale slová spoznávame ako celky . Od zrakového vnemu napísaného slova k jeho významu. Argument: Čítanie dospelého sa javí ako čítanie celých slov. Praktický dôsledok : V didaktike čítania uprednostňovať globálnu metódu (najmä anglofónne krajiny).

Duálny model dvoch ciest Paralelné fungovanie oboch prístupov. duálny model čítania. (Carr- Pollatsek, dynamické interaktívne modely) čitateľ využíva obe cesty,  ich podiel sa počas života môže dynamicky meniť. Tým zdôvodňujú aj existenciu dvoch lexikónov (množina všetkých významovo odlišných slov jedinca): FUNKČNÝ LEXIKÓN pri začiatočnom čítaním a čítaní nových slov AUTONÓMNY LEXIKÓN najfrekventovanejšie, už známe slová Čítanie nahlas Čítanie potichu

Kognitívno-psychologické teórie a vertikálna dichotómia V odborných kruhoch sa vedie polemika o tom, akými úrovňami procesu čítania je identifikácia slov primárne určovaná

„Zhora-nadol“ (top-down) Dekódovanie, identifikácia slov je primárne determinovaná vyššími úrovňami procesu čítania –kontextom, doterajšími vedomosťami a skúsenosťami čitateľa, jeho očakávaniami, presvedčeniami a hodnotami (predikcie, hypotézy). Aj písanie sa vníma a vymedzuje vždy v zmysluplnom kontexte a jeho forma je sekundárna. (genetická zapisovacia metóda Josefa Kožíška, v súčasnosti v českej pedagogickej praxi ju experimentálne realizovala Wagnerová – písanie je východiskom k čítaniu).

„Zdola nahor“ (bottom-up) Identifikácia slov je primárne determinovaná bazálnymi- nižšími úrovňami procesu čítania na úrovni dekódovania (závislá na fonologických, vizuálno-percepčných spôsobilostiach) Výhrady: zaostáva rozvoj čítania s porozumením.

Pravda je uprostred Teória čítania sa uberá smerom k hľadaniu kompromisov v podobe interaktívnych modelov, kde jeden model kompenzuje nedostatky druhého.

Literatúra BRŤKA, J. – HALAJ, J. Didaktika čítania a písania. Bratislava: SPN, 1981. NOVÁKOVÁ, M. Pedagogická diagnostika čítania. In: Komenský, 1990/91, roč.115, č.5-6, s.264-268. KOLLÁRIKOVÁ, Z., PUPALA,B. Predškolská a elementárna pedagogika. Praha: Portál, 2001. ZÁPOTOČNÁ, O. Čitateľská gramotnosť slovenských žiakov: pedagogické reflexie výsledkov PISA, 2009.