Miroslav Hudák 1.D

Obsah  Charakteristika  Štruktúra  Atmosféra  Magnetické pole  Prstenec  Mesiace  Výskum

Charakteristika Jupiter je najväčšia a najhmotnejšia planéta našej Slnečnej sústavy, v poradí piata od Slnka. Od Slnka je vzdialená 5,2 AU (778,3 miliónov km) a spolu s ním predstavujú 99,9 % celej hmotnosti slnečnej sústavy.

Jupiter obieha okolo Slnka po elipse s excentricitou 0,0485 raz za 11,86 roka, priemernou rýchlosťou 13,06 km/s.

Štruktúra Jupiter sa sformoval pravdepodobne ako hviezda. Pre malú hmotnosť však vo svojom vývoji zastal niekde uprostred. Pod atmosférou Jupitera sa rozkladá vodíkový oceán. Hĺbka tekutého vodíka siaha asi do tretiny planéty. Na dne vodíkového oceána v hĺbke približne 40 000 km pod oblakmi, dosahuje tlak 700 000 MPa a teplota je vyššia ako 10 000 °C. Vodík za týchto podmienok nadobúda vlastnosti kovu. Má takmer pevnú štruktúru a voľné elektróny. Jadro Jupitera je pravdepodobne skalisté , obsahujúce všetky ťažké prvky.

Jupiter v číslach (porovnanie zo Zemou) Planéty Zem Jupiter Hmotnosť (Zem=1) 1 318 Rovníkový priemer 12 756 km 142 948 km Objem (Zem=1) 1323 Stredná hustota 5,52 g/cm3 1,33 g/cm3 Gravitačné zrýchlenie na povrchu 9,80665m.s-2 23,64 m.s-2 Úniková rýchlosť na rovníku 11,2 km/s 59,48 km/s Sklon rotačnej osi 23,45° 3,13°

Doba rotácie 23,93 h 9,92 h Stredná teplota povrchu 15°C -120°C Počet známych prstencov 1 Počet mesiacov 16 Afélium (v miliónoch km) 152,1 815,7 Perihélium (v miliónoch km) 147,1 740,9 Stredná vzdialenosť od Slnka (v miliónoch km) 149,6 778,3 Stredná dráhová rýchlosť 29,79 km/s 13,06 km/s Doba obehu (d - pozemský deň, r – pozemský rok) 365,25636 d 11,86 r

Atmosféra Atmosféra Jupitera je asi 4 000 km hrubá vrstva oblakov. Ich vrcholy tvorí vodík (86%) a hélium (14%) a majú teplotu tekutého vzduchu, približne -140°C. Nižšie vrstvy obsahujú asi 1% prímesí z molekúl metánu, amoniaku, deutorovaného metánu, acetylénu, etylénu, fosfínu, oxidu kremičitého a vody.

Jupiter, presnejšie, jeho horné vrstvy atmosféry, ktoré pozorujeme, nerotuje vo všetkých oblastiach rovnako rýchlo. Kým rovníkový pás (široký 15 000 až 20 000 km) sa otočí za 9 h 50 min, oblasti pri póloch sa otočia raz za 9 h 56 min.

Veľká červená škvrna najznámejší útvar Jupiterovej atmosféry cirkulačný útvar podobný silnej vírovej víchrici má tvar oválu s rozmermi 40 000 x 13 000 km a pomaly obieha okolo planéty okolo svojej osi sa otočí raz za 6 dní

Magnetické pole Jupiter má zo všetkých planét najsilnejšie magnetické pole. Jeho intenzita je 10-krát väčšia ako intenzita zemského magnetického poľa. Magnetická os Jupitera je od rotačnej osi planéty odklonená asi o 11°. Pôvod magnetického poľa je rovnaký ako na Zemi. Generuje ho hydromagnetické dynamo tekutého vnútra planéty.

Jupiter je zdrojom rádiového žiarenia na milimetrových, centimetrových a metrových vlnách. Rádiové vlny vo forme impulzov spôsobujú v atmosfére elektrické výboje (blesky).

Prstenec Meno prstenca vzdialenosť šírka Halový 92 000 km 30 500 km Hlavný 122 500 km 6 440 km Vnútorný pavučinový 128 940 km 52 060 km Vonkajší pavučinový 181 000 km 40 000 km

stredná vzdialenosť od Jupitera (km) Mesiace Jupiter má 28 doteraz objavených mesiacov (16 oficiálne potvrdených a pomenovaných): názov mesiaca rozmer/ priemer (km) stredná vzdialenosť od Jupitera (km) obežná doba (pozem.dni) Metis 40 127 969 0,3 Adrastea 25x20x15 128 971 Amalthea 270x168x150 181 300 0,5 Thebe 110x100x90 221 895 0,7

Io Európa Ganymedes Kallisto S/1975 J1 Leda Himalia Lysithea Elara 3 630 421 600 1,8 Európa 3 138 671 000 3,6 Ganymedes 5 268 1 070 300 7,2 Kallisto 4 806 1 883 000 16,7 S/1975 J1 8 7 435 000 130 Leda 16 11 094 000 238,7 Himalia 186 11 480 000 250,6 Lysithea 36 11 720 000 259,2 Elara 76 11 737 000 259 S/2000 J11 4 12 654 000 290 S/2000 J10 3,8 20 375 000 591 S/2000 J3 5,2 20 733 000 605

S/2000 J5 S/2000 J7 Ananke S/2000 J9 S/2000 J4 Carme S/2000 J6 4,4 21 019 000 618 S/2000 J7 6,8 21 162 000 626 Ananke 30 21 200 000 631 S/2000 J9 5 21 734 000 652 S/2000 J4 3,2 21 948 000 661 Carme 40 22 600 000 692 S/2000 J6 3,8 22 806 000 704 Pasiphae 50 23 500 000 735 S/2000 J8 5,4 23 521 000 733 Sinope 36 23 700 000 758 S/2000 J2 5,2 24 164 000 766 S/2000 J1 4,8 24 296 000 774

Pre nás sú zaujímavé najväčšie 4: Io Európa Ganymedes Kallisto Objavil ich v roku 1610 Galileo Galilei (1564-1642). Tieto tzv. Galileiho mesiace rýchle menia svoju polohu voči Jupiteru. Každú noc nám poskytujú niektoré zo štyroch zaujímavých úkazov:

zatmenie mesiaca zákryt mesiaca prechod mesiaca pred Jupiterovým kotúčom, sprevádzaný nápadnou čiernou škvrnou na povrchu planéty – tieňom mesiaca prechod tieňa mesiaca cez Jupiterov kotúč Ostatné mesiace Jupitera sú malé objekty zložené z vodného ľadu a skalných fragmentov. Ich priemer je menší ako 100 km.

Io geologicky najaktívnejšie teleso v slnečnej sústave priemer: 3 630 km hmotnosť: 8,93.1022 kg doba obehu: 43 hodín vzdialenosť od J.:421 600 km hustota: 3,53 g/cm3

Európa mesiac s povrchom odrážajúcim najviac dopadnutého svetla priemer: 3 138 km hmotnosť: 4,80.1022 kg doba obehu: 86 hodín vzdialeniosť od J.: 671 000 km hustota: 2,99 g/cm3

Ganymedes najväčší mesiac slnečnej sústavy priemer: 5 268 km hmotnosť: 1,48.1023 kg doba obehu: 7,2 dňa vzdialeniosť od J.: 1 074 300 km hustota: 1,94 g/cm3

Kallisto mesiac s najväčším počtom kráterov na povrchu priemer: 4 806 km hmotnosť: 1,08.1023 kg doba obehu: 16,7 dňa vzdialeniosť od J.: 1 883 00 km hustota: 1,85 g/cm3

Výskum 1610: Galileo pozoruje Jupiter a jeho mesiace ďalekohľadom 1675: Prvé presné merania rýchlosti svetla pomocou určenia času zákrytov Jupiterových mesiacov (O. Roemer) 1955: Objav rádiových vĺn z Jupiteru 1973: Prelet sond Pioneer 1979: Prieskum planéty sondami Voyager; zistená rotácia Veľkej červenej škvrny; objavy ďalších Jupiterových prstencov a polárnej žiary

1994: Zrážka kométy SL9 s Jupiterom 1995-2003: V tomto období uskutočňovala sonda Galileo podrobný prieskum mesiacov 2000-2003: 30 nových mesiacov objavených z Havajských ostrovov

Zdroje Astronomická encyklopédia Vesmír 1 (1. vydanie, 2002) http://www.astro.pef.zcu.cz http://sk.wikipedia.org