Slovenský jazyk Štylistika Diferenciácia komunikátov Pojem štýl

Diferenciácia komunikátov proxemika a kontinuita komunikačný zámer komunikačné prostredie vzťah komunikantov forma štýl (formálne modelové štruktúry)

Podľa proxemiky a kontinuity komunikáty vznikajúce za vzájomnej fyzickej neprítomnosti komunikantov (komunikácia cez komunikačný kanál) komunikáty vznikajúce za vzájomnej fyzickej prítomnosti komunikantov symetrický dialóg – pravidelné striedanie aktívnych a pasívnych komunikačných rol (dialóg vo dvojici, skupinový dialóg); asymetrický dialóg – prevaha aktívnej alebo pasívnej komunikačnej roly (tzv. monológ, ktorý je však potenciálne dialogický, lebo vždy počíta so spätnou väzbou adresáta).

Podľa komunikačného zámeru teória rečových aktov (J. Austin, J. Searle) – reprezentatívne (oznámenie, tvrdenie, konštatovanie) direktívne (prosba, žiadosť, príkaz, otázky...) komisívne (uistenia, prísahy, sľuby...) expresívne (poďakovanie, blahoželanie, ospravedlnenie...) deklaratívne (deklarované rozhodnutia, právne formuly)

Teória výpovedných aktov J. Horeckého Text – kombinácia výpovedných aktov diferencovaných podľa komunikačnej funkcie.

Podľa komunikačného prostredia a vzťahu komunikantov súkromné (preferovanie uvoľneného aj nespisovného vyjadrovania) verejné (preferovanie spisovnosti) podľa vzťahu komunikantov oficiálne – polooficiálne – neformálne – dôverné

Podľa formy hovorené komunikáty písané komunikáty prechodné formy čítané, bežne hovorené (viazané na komunikačnú situáciu, spontánne), sekundárne hovorené (nezávislé od komunikačnej situácie, vopred pripravené, napr. rečnícke prejavy), zmiešané (napr. reč učiteľa počas vyučovacej hodiny), štylizovane hovorené (v literárnom diele); písané komunikáty komunikáty písané klasickým perom, komunikáty písané prostredníctvom elektronických a mobilných médií, multimodálne komunikáty, ktoré kombinujú písanú verbálnu a vizuálnu zložku (prezentácie, plagáty, reklamy a pod.); prechodné formy „hovorená písanosť“ (napr. prednášky a iné rečnícke prejavy) a „písaná hovorenosť“ (napr. súkromné e-maily, odkazy, čety prostredníctvom sociálnych médií a mobilných aplikácií).

Podľa štýlu J. Findra (2004) – formálne modelové štruktúry a ich žánre: modelová štruktúra náučných textov, modelová štruktúra publicistických textov; modelová štruktúra administratívnych textov; modelová štruktúra rečníckych textov; modelová štruktúra umeleckých textov; modelová štruktúra hovorových textov.

Vymedzovanie pojmu Štýl Spôsob prejavu, ktorý vzniká cieľavedomým výberom, zákonitým usporiadaním a využitím jazykových a mimojazykových prostriedkov so zreteľom na tematiku, situáciu, funkciu, autorov zámer a obsahové zložky prejavu (J. Mistrík). Charakteristickým spôsobom štruktúrovaný súhrn textových jazykových javov, ktoré sa vyberajú ako výrazové varianty z radu synonymických možností na realizáciu komunikačnej funkcie v určitej oblasti ľudskej činnosti (W. Fleischer – G. Michel).

Vymedzovanie pojmu Štýl Proces štylizovania (J. Horecký). Štýl je jedinečná alebo štandardizovaná dynamická konfigurácia istých výrazových vlastností v texte, reprezentovaných jazykovými a tematickými prostriedkami. Táto konfigurácia zodpovedá komunikačnému postoju a jej cieľom je diferencovaná komunikácia (F. Miko). Cieľavedomý výber a usporiadanie tých jazykových a kompozičných prostriedkov, ktoré zodpovedajú diferencovaným potrebám komunikátu (J. Findra, 1986). Štýl je modelovou štruktúrou povrchovej organizácie textu: výrazové prostriedky, štylémy – výber a usporiadanie týchto prostriedkov – výsledok tejto aktivity, aktuálny text (J. Findra, 2004).

Štýl v interaktívnej štylistike Individualizovaný spôsob verbálnej interakcie, ktorý v konkrétnom komunikačnom akte nadobúda kvalitatívnu platnosť (D. Slančová). Štýl – abstrakcia, zovšeobecnenie. singulárny štýl – štýl konkrétneho textu, výrazový štýl – abstrakcia vzhľadom na istú štylistickú kvalitu (exaktný, expresívny, primitívny, patetický, vulgárny atď.), individuálny štýl – abstrakcia vzhľadom na individualitu tvorcu, individuálny personálny štýl: zovšeobecnené individuálne štýlové znaky podmienené takou konfiguráciou štylém, ktoré sú príznačné pre jazykové prejavy jedného tvorcu textu (osobitný typ – individuálny konverzačný štýl), individuálny skupinový štýl (rodinný štýl, štýl média, firmy, literárnej školy a pod.) funkčný štýl – skôr sociolingvistický pojem – preferovaný spôsob vyjadrovania v sociálno-komunikačnej sfére.

Literatúra ČECHOVÁ, M. – CHLOUPEK, J. – KRČMOVÁ, M. – MINÁŘOVÁ, E., 1997. Stylistika současné češtiny. Praha: IVS-nakladatelství. FINDRA, J. a kol., 1986. Slovenský jazyk a sloh. 2. vyd. Bratislava: SPN, s. 277 – 407. FINDRA, J., 2004. Štylistika slovenčiny. Martin: Osveta. Fleischer, W. – Michel, G., 1975. Stilistik der deutschen Gegenwartssprache. Leipzig: Bibliographisches Institut. HOFFMANNOVÁ, J., 1997. Stylistika a... Praha: Trizonia. HORECKÝ, J., 1991. Výpovedné akty v súčasnej slovenčine. In: Studia Academica Slovaca. 20. Bratislava: Alfa, s. 103 – 113. MIKO, F., 1970. Text a štýl. K problematike literárnej komunikácie. Bratislava: Smena. MISTRÍK, J., 1997. Štylistika. 3. vyd. Bratislava: SPN. SLANČOVÁ, D., 1996. Praktická štylistika. 2. vyd. Prešov: Slovacontact. SLANČOVÁ, D., 2007. Štýl v jazykovej interakcii a jeho druhy. In: Slovo o slove. 13. Prešov: Prešovská univerzita v Prešove, Pedagogická fakulta, s. 118 – 126. Dostupné na: http://www.indi.pf.unipo.sk/files/pubs/slovo_o_slove_13.pdf