* Politické ideológie I. (smery v politike) Politológia pre právnikov ak. r. 2018/2019 doc. JUDr. Marek Domin, PhD.

Politické ideológie :: pojem (1) kontroverzný pojem časté negatívne konotácie niečo zlé, manipulatívne... nejednoznačné vymedzenie podobne ako pojem „politika“ svetonázor sociálna filozofia „spôsob cez ktorý sa pozerá na svet“

Politické ideológie :: pojem (2) rôzny historický prístup k pojmu Destutt de Tracy (1754-1836) prvé použitie vo forme „idealógia“ = veda o ideách K. Marx (1818-1883) idey/myšlienky vládnucej triedy (buržoázie) napomáhajú udržiavať triedny (vykorisťovateľský) charakter spoločnosti negatívna konotácia vlastné myšlienky (marxizmus) nechápal ako ideologické ale ako vedecké zdôvodnenie charakteru spoločnosti

Politické ideológie :: pojem (3) rôzny prístup k pojmu liberáli najmä v období medzi 1. a 2. sv. vojnou uzavretý myšlienkový systém kt. si nárokuje na pravdu kt. odmieta opozičné/konkurenčné myšlienky negatívna konotácia liberalizmus, konzervativizmus či socializmus nie sú ideológiami pretože sú otvorené resp. pripúšťajú/vyžadujú diskusiu

Politické ideológie :: pojem (4) vedecké/neutrálne vymedzenie ucelený súbor ideí / myšlienok je základom pre politickú činnosť (podnecuje ju) 3 základné obsahové zložky (1) hodnotenie existujúceho (svetového/spoločenského) poriadku (2) predloženie modelu požadovaného poriadku (3) predloženie spôsobu -ako by mohlo / malo k zmene dôjsť -prípadne ako zachovať status quo

Politické ideológie :: liberalizmus (1) ako rozpracovaný pojem/ideológia až prelom 18. a 19.st. základné idey oveľa staršie (cca 300 r) produkt zrútenia feudálnej spoločnosti + vzniku a rozvoju kapitalizmu pôvodne najmä politický rozmer odmietanie absolutizmu presadzovanie konštitučnej formy vlády neskôr aj ekonomický rozmer „ideológia západnej priemyselnej spoločnosti“

Politické ideológie :: liberalizmus (2) základné tézy (idey) (1) individualizmus zdôrazňovanie ľudskej individuality (ľud = najmä jednotlivci) prednosť pred akoukoľvek soc. skupinou / kolektívom všetci ľudia majú rovnakú morálnu hodnotu každý má ale v sebe niečo osobitné (2) sloboda každý koná ako sa mu páči / ako si zvolil osobná, politická, ekonomická, náboženská sloboda nie absolútna, nie ľubovôľa v medziach práva; limitovaná slobodou iných

Politické ideológie :: liberalizmus (3) základné tézy (idey) (3) rovnosť („ľudia sa rodia rovní“) nie sociálny / materiálny rozmer; nie rovnosť výsledkov rovnosť šancí, príležitostí (ich využitie je na jednotlivcovi) rovnosť pred zákonom meritokracia = vláda nadaných (4) rozum svet je racionálny ľudský rozum a kritic. skúmanie ho môžu odhaliť a pochopiť viera v pokrok odmietanie náboženských dogiem

Politické ideológie :: liberalizmus (4) základné tézy (idey) (5) tolerancia ochota rešpektovať odlišné názory / idey; ideový pluralizmus riešenie konfliktov diskusiou, argumentáciou...nie násilím... odmietanie existencie nezmieriteľných konfliktov v spoločn. (6) konsenzus spoločenské vzťahy založené na súhlase vláda sa má opierať o súhlas ovládaných preferovanie demokracie; demokratická legitimita zdola (7) konštitucionalizmus vláda na základe a prostredníctvom ústavy ústavnosť, obmedzená vláda, deľba moci, ochrana ĽP...

Politické ideológie :: liberalizmus (5) predstavitelia John Locke (1632-1704, angl) prirodzené práva právo na život, slobodu, majetok... ospravedlnenie tzv. Slávnej revolúcie (1688) inšpirácia pre americkú revolúciu inšpirácia pre teórie spoločenskej zmluvy John Stuart Mill (1806-1873, angl.) stieranie hraníc klasický vs. moderný liberalizmus dôraz na zlepšovanie kvality života

Politické ideológie :: liberalizmus (6) „nie je liberalizmus ako liberalizmus“ podlieha historickému vývoju rôzne prúdy / smery klasický L neoklasický L (Libertarianizmus) moderný / sociálny L odlišnosti vo vnímaní v Európe / v USA

Politické ideológie :: liberalizmus (7) klasický L (19. st.) dôsledný individualizmus; zdôrazňovanie negatívnej slobody ekonomika – voľný trh, žiadne zásahy štátu štát – minimalistický, „nočný strážnik“ štát = nutné zlo zlo – obmedzuje slobodu nutné – nastoľuje poriadok a bezpečnosť moderný / sociálny L (19. st.) zmierlivý postoj k štátu a jeho zásahom do ekonomiky Dôsledok sociálnej reality – sociálnej nerovnosti „sociálne orientovaný liberalizmus“, tzv. štát blahobytu napr. sociálne zabezpečenie

Politické ideológie :: liberalizmus (8) libertarianizmus (neoklasický liberalizmus) vzniká v USA od 20. st. reakcia na posun klasických liberálov za liberálov začali byť označovaní socialisti klasický liberalizmus spájaný so silným ekonomickým programom štátu (tzv. New Deal / Nový údel) snaha o návrat k pôvodným liberálnym hodnotám

Politické ideológie :: konzervativizmus (1) ako ucelená ideológia prelom 18/19. st. reakcionalistický charakter reakcia na tempo zmien v spoločnosti liberalizmus, socializmus, nacionalizmus... symbolizované najmä fran. revolúciou návrat k ancien régime (starý poriadok/režim) rôzne prúdy / smery / intenzita Európa – autokratický, reakčný, odmietal pomyslenie na zmenu Amerika – umiernenejší, pružnejší, „pre konzervovanie je potrebná zmena“ iné chápanie v kresťanskej, islamskej civilizácii...

Politické ideológie :: konzervativizmus (2) základné tézy (idey) (1) tradícia uchovávanie (konzervovanie) tradícií inštitúcie, postupy, hodnoty... sú totiž overené, funkčné prinášajú stabilitu, poriadok, bezpečnosť modernita ale neodmietaná úplne (2) pragmatizmus odmietanie abstraktných princípov a myšlienok konanie treba prispôsobovať reálnym okolnostiam / cieľom konzervativizmus nie je chápaný ako ideológia ale ako stav mysle, postoj k životu avšak odmietanie bezbrehého oportunizmu

Politické ideológie :: konzervativizmus (3) základné tézy (idey) (3) nedokonalosť človeka človek má svoje hranice egoizmus, závisť, túžba po moci... túži však po istotách a stabilite... nie viera v schopnosti jednotlivca ale uvedomovanie si jeho nedokonalostí korene zla a zločinnosti v človeku a nie v spoločnosti potrebný silný štát prísne zákony, ich vynucovanie a trestanie

Politické ideológie :: konzervativizmus (4) základné tézy (idey) (4) organické chápanie spoločnosti spoločnosť = živý celok, nie len súhrn jednotlivcov spoločnosť = výsledok prirodzenej nevyhnutnosti (5) hierarchia hierarchia ako prirodzenosť v spoločnosti odstupňovanie spoločenského postavenia a rolí nevyhnutná nevedie ku konfliktom stmeľuje spoločnosť

Politické ideológie :: konzervativizmus (5) základné tézy (idey) (6) autorita zdroj spoločenskej súdržnosti nevyhnutná jasne človeku hovorí kto je a čo sa od neho očakáva v minulosti – prirodzená aristokracia v súčasnosti – dôsledok skúseností a odbornej prípravy (7) majetok vlastníctvom majetku dáva pocit bezpečnosti a istej nezávislosti od štátu „predĺženie ľudskej osobnosti“ – ľudia sa vidia v svojich domoch... spojený aj s povinnosťami (správa majetku pre ďalšie gen.)

Politické ideológie :: konzervativizmus (6) rôzne prúdy/smery paternalistický k. Benjamin Disraeli (1804-1881, 19. st.) dôsledná aplikácia téz organické chápanie spoločnosti hierarchia povinnosti „súcitný kapitalizmus“ zvýšený záujem a starostlivosť o tých, kt. si nemôžu pomôcť sami „Noblesse oblige“ (fra) – „Šlachtictvo zaväzuje“ vplyv kresťanskej filozofie sociálne orientované hospodárstvo (čiastočne) využitie dosiahnutej prosperity v prospech spoločnosti

Politické ideológie :: konzervativizmus (7) rôzne prúdy/smery „Nová pravica“ Fridriech von Hayek (1899-1992, rak.) rozvoj po 2. sv. vojne vrchol v 80. r. 20. st. „Thecherizmus“ vo VB (1979-1990) „Reaganizmus“ v USA (1981-1989) prepojenie neoliberalizmu (ekonomická oblasť) voľný trh, zásah štátu nežiaduci, priveľmi starostlivý štát plodí závislosť a neokonzervativizmu presadzovanie tradičných hodnôt (štát, náboženstvo, rodina) prvky nacionalizmu (obava z multikulturazlimu)