Pozorovanie rastlinných buniek Sophia Stella Vargová

Pomôcky: cibuľa, 10% roztok chloridu sodného (kuchynská soľ), mikroskop, pomôcky na mikroskopovanie – podložné sklo, krycie sklíčko, kvapkadlo, skalpel, preparačná ihla, pinzeta, filtračný papier, kadička s destilovanou vodou.

Pracovný postup I: Prekrojila som pozdĺžne cibuľu skalpelom a oddelila od seba jej vnútorné časti. Z vnútornej strany dužinatej šupiny cibule som odlúpila priesvitnú pokožku veľkosti 5 x 5 mm. Vložila som do kvapky vody na podložnom skle pomocou pinzety oddelenú pokožku cibule.

Pracovný postup II: Prikryla som krycím sklíčkom a pozorovala pri malom zväčšení. Pozorovala som bunky pri väčšom zväčšení a z pozorovania som urobila nákres. (Nákres 1) K pozorovanému preparátu som pridala niekoľko kvapiek roztoku chloridu sodného. Pozorovala som zmeny, ktoré sa udiali s bunkou. Nakreslila som pozorované zmeny. (Nákres 2)

Nákres 1: – bunky pokožky cibule pred pridaním roztoku chloridu sodného bunková stena

Nákres 2: – bunky pokožky cibule po pridaní roztoku chloridu sodného vakuola bunková stena

Pracovný postup III: Odsala som filtračným papierom vodný roztok chloridu sodného z podložného skla, pridala k preparátu buniek pokožky cibule 2 kvapky vody a opätovne pozorovala pod mikroskopom zmeny v bunke. Vyhotovila som nákres z pozorovaných zmien v bunke pokožky cibule. (Nákres 3)

Nákres 3: – bunky pokožky cibule po odsatí roztoku chloridu sodného bunková stena

Záver: V pozorovanej bunke prebiehali životné procesy: príjem a výdaj látok. Rastlinná bunka prijímala aj vylučovala vodu. Bunková stena chráni bunku pred vplyvmi vonkajšieho prostredia a zároveň jej dodáva potrebný tvar a pevnosť. Cytoplazmatická membrána reguluje príjem a výdaj látok rastlinnou bunkou. Po pridaní roztoku chloridu sodného sa cytoplazmatická membrána oddelila od bunkovej steny – vnútro bunky sa scvrklo v dôsledku straty vody. Voda prenikala z bunky do prostredia – z prostredia s nižšou koncentráciou soli do prostredia s vyššou koncentráciou soli, čo vysvetľujeme javom osmóza. Tento pohyb vody regulovala polopriepustná cytoplazmatická membrána.

Po pridaní vodného roztoku chloridu sodného sa zmenila cytoplazmatická membrána – oddelila sa od bunkovej steny. Po odsatí vodného roztoku chloridu sodného a pridaní kvapky destilovanej vody nastal opäť jav osmóza – koncentrácia soli v prostredí buniek sa znížila, a tak voda z prostredia začala prúdiť do bunky. Objem bunky sa zväčšil a cytoplazmatická membrána sa priblížila späť k bunkovej stene. Pozorované zmeny v rastlinnej bunke vysvetľuje fyzikálny jav osmóza a vlastnosť cytoplazmatickej membrány – polopriepustnosť. Po posolení reďkovky, uhorky, baklažánu a podobne sa na ich povrchu objavia kvapôčky vody – voda sa dostala z vnútra bunky von, podobne ako po pridaní roztoku NaCl k pokožke cibule.

ZDROJE https://www.google.sk/search http://www.gify.nou.cz/12us_obrazky.htm https://www.google.sk/search?q=pinzeta http://chemia-lab.blogspot.sk/2014/04/pokus https://www.google.sk/search?q=mikroskop

ĎAKUJEM ZA POZORNOSŤ