Poruchy aktivity a pozornosti ADD - vývinová porucha s normálnou aktivitou, bez hyperaktivity. ADHD - vývinová porucha charakterizovaná neprimeraným stupňom pozornosti vzhľadom na vek dieťaťa , rozptýlenou pozornosťou s hyperaktivitou.

ADHD má biologický základ v odlišnom vývoji a funkcii mozgu ADHD má biologický základ v odlišnom vývoji a funkcii mozgu. Narušená schopnosť sústredenej pozornosti, nadmerná aktivita a impulzivita u týchto detí je daná odlišnou štruktúrou a funkciou mozgu.

Môže sa vyskytovať ako: porucha pozornosti spojená s hyperaktivitou a impulzivitou porucha pozornosti a koncentrácie spojená s agresivitou porucha pozornosti a koncentrácie bez agresivity

S poruchami pozornosti, ale AJ pamäti súvisí to, že na pokyny reagujú tieto deti oneskorene, je nutné tieto pokyny AJ niekoľkokrát Zopakovať a napriek tomu si ich niekedy vzápätí nepamätajú.

ADHD je to porucha správania sa, ktorá sa prejavuje od útleho veku dieťaťa a označuje klinický syndróm, pre ktorý je charakteristická: narušená koncentrácia a pozornosť porucha kontroly impulzov kolísavé nálady Ťažkosti, ako extrémny nepokoj a hyperaktivita

Ide o neurovývojovú poruchu Ide o neurovývojovú poruchu. Táto porucha je veľmi náročná pre rodinu aj školu. Zvláštne správanie dieťaťa je často považované z nevedomosti, za chyby vo výchove. K ťažkej úlohe výchovy dieťaťa s ADHD sa pridružuje často odmietavý postoj okolitého sveta, ktorý môže viesť k psychickému tlaku na všetkých členov rodiny.

Základné príznaky ADHD neschopnosť sústrediť sa na podrobnosti (pracuje nepozorne a s chybami pri školských úlohách) ťažkosti s udržaním pozornosti pri úlohe, hre zdá sa akoby nepočúvalo, keď hovoríme priamo k nemu, alebo KEĎ vedieme rozhovor nepostupuje podľa pokynov a inštrukcií, robí zbŕklo, robí nesprávne závery v školských povinnostiach (nie je to problém opozičného správania, alebo problém v porozumení) nevie si plánovať úlohy, pracovné aj hravé aktivity

Základné príznaky ADHD má ťažkosti s rozvrhnutím úloh a činností vyhýba sa až odmieta úlohy, ktoré vyžadujú neprerušovanú duševnú aktivitu (školské Takisto domáce povinnosti) často stráca veci, ktoré potrebuje (školské pomôcky, športové potreby, hračky...) ľahko sa pri práci rozptýli a okamžite reaguje na vonkajšie podnety

Základné príznaky ADHD v každodennej činnosti je zábudlivé (umývanie zubov, upratovanie hračiek...)

Hyperaktivita často sa hrá s prstami, S perom, s tým čo má po ruke, vrtí sa na stoličke, alebo sa zdvihne zo svojho miesta v situácii v ktoréj by malo sedieť začne pobehovať dookola, bez ohľadu na situáciu nedokáže sa potichu hrať (hry vyžadujúce kľud a ticho) niekedy je ako BY niečím poháňané, je v neustálom pohybe často a stále SA vypytuje - má zvýšený rečový prejav

Impulzivita vyhŕkne odpoveď skôr, než bola dokončená otázka nedokáže čakať kým príde na rad často prerušuje a vyrušuje ostatných, vynucuje si pozornosť a mieša sa do konverzácie aj hry  

ŠKOLSKÝ vek -nástup skutočných problémov Požiadavky na dieťa sa stupňujú, dieťa má veľký problém sedieť potichu, koncentrovať sa, počúvať a dokončiť začaté úlohy. Výsledkom sú slabé výkony, problémy s čítaním, písaním a počítaním. Hyperaktívne deti majú v tomto období veľké problémy, lebo stanovený rozvrh hodín od nich očakáva prispôsobivé správanie.  

ŠKOLSKÝ vek -nástup skutočných problémov   Chodenie po triede počas vyučovania, alebo neustále rečnenie so susedom začnú učitelia a ostatné deti skôr či neskôr považovať za nepríjemné. Dochádza aj k mnohým konfliktom s ostatnými deťmi, emocionálna nestabilita a explodujúce, impulzívne správanie sťažujú sociálne kontakty. Nezriedka rodičia detí menia školu dieťata 2 aj 3 krát. Bez odbornej pomoci a pomoci zo strany učiteľov vedie ADHD postupom času k tomu, že sa deti cítia iné, vyčleňované, uzavreté a nemilované. Získavajú presvedčenie, že nikdy nevedia nič urobiť, sú neustále kritizované a usmerňované. K tomu sa v mnohých prípadoch pridávajú aj školské neúspechy, lebo chýbajúca pozornosť často vedie k zlým výsledkom.

ŠKOLSKÝ vek -nástup skutočných problémov   Dieťa s ADHD je neustále podrobované kritike za svoje správanie, ktoré nedokáže v plnej miere pozitívne ovplyvniť. My dospelí sme zvyknutí neustále dieťa hodnotiť. Naše hodnotenie najmä v škole vychádza z určitých noriem, pravidiel, školského poriadku, bodovacieho systému, klasifikačného poriadku, prípadne s hodnotového systému, tradícií...

ŠKOLSKÝ vek -nástup skutočných problémov   Dieťa s ADHD, sa tak dostáva do neustálej konfrontácie samého seba a okolia, pretože nepodáva taký výkon, aký sa od neho vyžaduje, nedosahuje také výsledky a nemá také správanie, aké by malo. Svoje vlastné správanie, ktoré nedokáže ovplyvniť ako by chcelo, mu robí neustále problémy, toto správanie je pre okolie neželateľné, dostáva zlé hodnotenia, poznámky, zlé známky. Dochádza ku konfrontácii samého seba s okolím.

ŠKOLSKÝ vek -nástup skutočných problémov   Nastupuje sebapodceňovanie, frustrácia až odmietanie niektorých činností v ktorých si dieťa neverí (negatívne výroky o sebe, búchanie si hlavy, alebo naopak agresivita, vzdor a nespokojnosť) Je akoby v začarovanom kruhu a často sa v ňom cítia aj učitelia a rodičia, ktorým na deťom záleží.

ŠKOLSKÝ vek -nástup skutočných problémov   Ako z kruhu vystúpiť? dieťa sa musí cítiť prijímané a milované, také aké je potrebuje cítiť, že ho pani učiteľka chápe nemôže ho porovnávať s inými deťmi, lebo ono je iné ak poruší pravidlá, vysvetlí mu to spôsobom, ktorému rozumie neustále vníma a oceňuje jeho snahu viac ako výkon dáva mu dostatok možností na odbúranie svojej impulzivity ŠKOLSKÝ vek -nástup skutočných problémov

ŠKOLSKÝ vek -nástup skutočných problémov   Deti s ADHD majú aj svoje silné stránky a sú veľmi citlivé. Často bývajú kreatívne a plné fantázie, alebo sú húževnaté a vytrvalé v športových a manuálnych činnostiach. Dokážu vycítiť náladu a jej zmeny, sú ochotné pomáhať a majú obrovský zmysel pre spravodlivosť. Vedia sa pripútať k nejakej téme, ktorá ich zaujíma, vhĺbiť sa do nej a získať obdivuhodné výsledky a poznatky ....

ŠKOLSKÝ vek – naozaj musí byť nástupom skutočných problémov???   Ďakujem za pozornosť Paeddr. Jana gajarská ŠKOLSKÝ vek – naozaj musí byť nástupom skutočných problémov???