doc. JUDr. Marek Domin, PhD. * Demokracia (I. a II.) Politológia pre právnikov ak. r. 2018/2019 doc. JUDr. Marek Domin, PhD.

Demokracia :: pojem demokracia (1) „Demokracia je tou najhoršou formou vládnutia, ak nepočítame všetky ostatné, ktoré sa z času na čas vyskúšali“ W. Churchill (1947) pôvodne negatívne konotácie ant. Grécko – vláda chudobných más (Platón, Aristoteles) začiatok 19. storočia – vláda davu pozitívny význam od cca 19. st. príťažlivosť pre najrôznejšie pol. ideológie liberalizmus, socializmus... dokonca aj fašizmus súčasná štátnosť jednoznačne preferuje demokraciu

Demokracia :: pojem demokracia (2) etymologický význam slova = vláda ľudu (gré.) démos = „ľud“, pôvodne aj „chudobní“, „množstvo“ krátos = „moc“, „vládnutie“ ťažko vymedziteľný obsah najviac „zahmlený“ pojem v politológii skôr politické heslo než pojem s jednoznačným významom „vláda ľudu, prostred. ľudu a pre ľud“ (A. Lincoln, 1864) diskusie o demokracii sa koncentrujú na 3 otázky kto je ľud ? ako by mal ľud vládnuť ? kde sú hranice vlády ľudu ?

Demokracia :: kto je ľud (1) všetci ľudia? – historicky určite nie v minulosti podstatná časť ľudí vylúčená Atény – len muži nad 20 r. (vylúčené ženy, cudzinci, otroci) postupné rozširovanie „ľudu“ odbúravanie volebných cenzov (majetku, vzdelania, rodu) všeob. vol. právo ČSR 1920; VB 1928; USA 60r 20. st.; Švaj 1971 dnes takmer všetko dospelé obyvateľstvo zostáva cenzus veku, št. občianstva a pobytu vylúčenie odsúdených a nespôsobilých na pr. úkony postupný trend zahŕňania aj ich pod pojem „ľud“

Demokracia :: kto je ľud (2) na ľud je možné nazerať ako na (1) „súdržné teleso“ – kolektívna vôľa prednosť pred súkromnou (J.J. Rousseau) (2) väčšina ľudí – nebezpečenstvo tyranie väčšiny

Demokracia :: ako by mal ľud vládnuť akým spôsobom by mal ľud prijímať rozhodnutia zdôrazňovanie prvku „vláda prostredníctvom ľudu“ (1) priama (participačná) demokracia (2) nepriama (zastupiteľská, reprezentatívna) demokracia zdôrazňovanie prvku „vláda pre ľud“ totalitné „demokracie“ jedine vodca dokáže zabezpečiť skutočné potreby ľudu B. Mussollini (Taliansko); A. Hitler (Nemecko) len „fasáda“ demokracie prakticky nedemokratický štátny režim

Demokracia :: kde sú hranice vlády ľudu o ktorých otázkach by mal ľud ešte rozhodovať a o ktorých už nie o kt. by mal rozhodovať každý individuálne záleží od politickej ideológie a modelu demokracie liberalizmus obmedziť demokraciu len na pol. život a politiku samotnú vymedziť úzko socializmus rozšíriť sféry o kt. sa rozhoduje demokraticky napr. samospráva pracujúcich, kolektivizácia vlastníctva feminizmus rozšíriť demokraciu aj na súkromnú a rodinnú sféru

Demokracia :: nepriama demokracia (1) 1 z možností ako odpov. na otázku ako má ľud vládnuť prevažujúca forma demokracie ľud sám neprijíma rozhodnutia ľud vyberá toho kto bude v skutočnosti vládnuť kto bude prijímať rozhodnutia obmedzená, krátkodobý charakter volené orgány ďalej legitimizujú ďalšie tzv. legitimizačná reťaz ľud => parlament => vláda => org. štátnej správy

Demokracia :: nepriama demokracia (2) prednosti nepriamej demokracie 1 praktická uskutočniteľnosť reálnejšia forma ako priama demokracia; „nutné zlo“ 2 zbavenie radových občanov „bremena rozhodovania“ radoví občania sa môžu venovať pracov. / súkr. životu 3 umožňuje vládnutie vložiť do rúk vzdelaným a schopným za predpokladu „dobrého“ výberu 4 udržuje stabilitu v spoločnosti radových občanov drží od politiky vedie ich tak k akceptácii kompromisu

Demokracia :: priama demokracia (1) 1 z možností ako odpov. na otázku ako má ľud vládnuť doplnková forma demokracia ľud sám prijíma rozhodnutia ľud je bezprostredne zapojený do rozhodovania nie len voľba zástupcov / tých kt. budú rozhodovať dochádza k stieraniu vládnucich a ovládaných ľud má dvojaké postavenie vládnuci – prijíma rozhodnutia ovládaný– je viazaný svojimi rozhodnutiami ľud skôr akceptuje rozhodnutie kt. sám prijal

Demokracia :: priama demokracia (2) prednosti priamej demokracie 1 zvyšuje legitimitu vládnutia občania skôr akceptujú pol. rozhodnutia kt. sami prijali 2 možnosť riešiť závažné pol. / ústavné otázky 3 vytvára lepšie informov. a pol. vyspelejšieho občana núti zaujímať sa o veci verejné napomáha politickej participácii 4 možnosť občanov priamo vyjadriť svoj pol. názor 5 „brzda“ voči moci zvolených politikov záruka, že politici budú brať na zreteľ ver. mienku 6 možnosť kontroly občanov na ich vlastným „osudom“ možnosť priamo rozhodovať o uberaní sa spoločnosti

Demokracia :: priama demokracia (3) negatíva priamej demokracie 1 rozhodovanie sa ponecháva na nevzdel. a neskúsených problém kompetentnosti bežných občanov 2 možnosť manipulácie s občanmi zo strany politikov zbavovanie sa zodpovednosti politikov 3 tendencia zjednodušovať otázky správy verejných vecí rozhodovanie „áno“ vs. „nie“; nemožnosť meniť návrh 4 nebezpečenstvo zneužitia proti politickým menšinám hlasovanie o ľudských právach (manželstvá osôb rovnakého pohlavia...) 5 praktické ťažkosti s realizovateľnosťou priama demokracia vhodná skôr pre malé územie

Demokracia :: priama demokracia (4) nástroje priamej demokracie mechanizmy prostr. kt. sa ľud podieľa na vládnutí (1) rozhodovacie / decizívne občania prijímajú rozhodnutie prijaté rozhodnutie je právne relevantné napr. referendum -rôzne druhy -ústavné / zákonné -obligatórne / fakultatívne -ante legem / post legem (...) (2) poradné / konzultatívne občania vyjadrujú len názor pred rozhodnutím ak neakceptované ver. mocou ide o vôbec o demokraciu?

Demokracia :: modely demokracie demokracia nie je jednoliatym celkom v západnej civilizácii často názor, že jediným (správnym) modelom demokracie je západný / liberálny model d. rôzne navzájom si konkurujúce modely demokracie rôzny spôsob „vlády ľudu“ rôzne spôsoby ospravedlnenia demokratického vládnutia

Demokracia :: klasická demokracia (1) model v antických Aténach najzásadnejšie pol. rozhodnutia prijímané zhromaždením všetkého ľudu - eklézia pojem „ľud“ chápaný veľmi reštriktívne priama demokracia obsadzovanie funkcií losom veľmi krátke funkčné obdobie nemožnosť opätovného získania funkcie výnimka – vysoko odbor. funkcie – najvyšší vojenský velitelia vysoká pol. participácia umožnená viacerými faktormi práca => otroci starostlivosť o domácnosť => ženy

Demokracia :: klasická demokracia (2) kritika už v dobe antiky Platón – dielo „Ústava“ vláda nevzdelanej masy navrhoval vládu triedy filozofov – akási osvietená diktatúra určité prvky badateľné aj neskôr Nové Anglicko (americké osady, dnešný SV USA) niektoré švajčiarske kantóny vplyv na súčasné inštitúty priamej demokracie referendum

Demokracia :: demokracia ako ochrana protective democracy 17. a 18. st. – oživenie myšlienky demokracie d. nie ako nástroj na participáciu ľudu pri vláde d. ako prostriedok ochrany ľudu pred zásahmi zo štátu zdôrazňovanie klasických liberálnych hodnôt (slob. jedn.) zabezpečiť vládnutie so súhlasom ovládaných nepriama demokracia zastupiteľský zbor s reprezentatívnym zložením všeobecné volebné právo (vtedy len ako právo mužov) deľba moci John Locke, Jeremy Bentham, James Mill

Demokracia :: d. ako nástroj rozvoja (1) developmental democracy model J.J. Rousseau-a (18. st.) zameranie d. na starostlivosť o rozvoj indivídua a ľudského spoločenstva priama demokracia ľudia dosiahnu slobodu len ak sú poslušní zákonom, kt. sami prijali bezprostredné a permanentné podieľanie sa na formovaní života spoločenstva vplyv na marxizmus, anarchizmus dôraz na všeobecnú vôľu

Demokracia :: d. ako nástroj rozvoja (2) všeobecná vôľa skutočná vôľa každého jednotlivca ten je totiž často zaslepený egoizmom vychádza z prirodzenosti človeka súkromná vôľa vôľa jednotlivca, egoistická decentralizácia spoločnosti imperatívny mandát kritika nebezpečenstvo pri identifikácii všeobecnej vôle nie je možné zistiť ju „pýtaním sa“ jednotlivcov (egoizmus) riziko pri zadefikovaní „zhora“ diktátorom

Demokracia :: ľudová demokracia (1) people´s democracy charakteristická pre komunistické režimy pramení z ideí K. Marxa a V.I. Lenina opozitum k liberálnej demokracii chápaná ako buržoázna / kapitalistická chápaná ako vykorisťujúca sociálne chápanie demokracie cieľom je sociálna rovnosť dosiahne sa spoločným vlastníctvom po revolúcii prechodná diktatúra proletariátu po vybudovaní komunizmu odumieranie štátu => stratí význam aj demokracia ako taká

Demokracia :: ľudová demokracia (2) komunistická strana ako predvoj vybojuje revolúciu aplikovaná v ZSSR formálne všetka moc v rukách Sovietov rady robotníkov, roľníkov a námorníkov de facto v rukách čelných predstaviteľov kom. strany po 2. sv. vojne aj v ďalších štátoch kritika kto bude kontrolovať komunistickú stranu?

Demokracia :: militantná demokracia (1) alternatívne názvy brániaca sa demokracia; streitbare Demokratie pojem sa začal používať najmä v druhej pol. 20. st. súvis s nedemokratické režimy v Európe ideológie nepriateľsky naladené k demokracii Karl Lowenstein ako autor konceptu úvahy nad pádom tzv. weimarskej rep. v Nemecku upozorňuje na slabosť parl. republiky (demokracie) politické sily nepriateľsky namierené proti demokracie využijú hodnoty demokracie proti nej...

Demokracia :: militantná demokracia (2) demokracia, kt. bráni sama seba demokracia, kt. postupuje ofenzívne proti svojim ideovým nepriateľom vo vnútri systému prostredn. diskurzných, mocenských a právnych nástrojov dôsledkom je obmedzenie politických ZPaS obmedzenie ZPaS v prospech ich zachovania sloboda prejavu zhromažďovacie právo, združovacie právo

Demokracia :: militantná demokracia (3) možnosť rozpustenia politických strán kt. majú za cieľ likvidáciu demokracie súdnymi inštanciami napr. Nemecko Socialistická ríšska strana (SRP) - 1952 Komunistická strana Nemecka (KPD) – 1956 aj skúsenosť v SR Slovenská pospolitosť – Národná strana (SP-NS) - 2006

Demokracia :: militantná demokracia (4) rozpustenie SP – NS prvá a zatiaľ jediná PS rozpustená v SR NS SR na návrh GP SR možnosť daná Ústavou obmedzenie združovacieho práva zákonný dôvod, ak je to nevyhnutné v demokr. spoločnosti na ochranu bezpečnosti štátu, ver. poriadku, predchádzaniu trestným činom a ochranu práv a slobôd iných konkretizovaná v zákone o PS a PH ak PS stanovami, programom a činnosťou porušuje Ústavu, ústavné zákony, zákony a medz. zmluvy

Demokracia :: militantná demokracia (5) rozpustenie SP – NS konkrétne porušenia Ústavy – stavovský štát ako cieľ porušenie všeobecnosti a rovnosti VP nutnosť registrácie do stavu podľa povolania rozdielna váha hlasu podľa početni stavu diskriminácia z dôvodu príslušnosti k národn. menšinám prvoradou úlohou štátu zabezpečiť potreby slovenského národa, až potom ďalších občanov NS SR vo všeobecnosti konštatoval PS môže programovať zmenu Ústavy nie však akúkoľvek 1 prostriedky na zmenu legálne a demokratické 2 samotná zmena musí rešpektovať základné dem. princípy

Demokracia :: militantná demokracia (6) nerozpustenie NPD v Nemecku NPD – krajne pravicová PS konanie na návrh Spolkovej rady dôvod nerozpustenia síce sleduje protiústavné ciele ale upadajúci spoločenský význam konanie NPD by neviedlo k úspechu (posledné voľby do Spolk. snemu v r. 2013 len 1,3 %) iné nástroje k dispozícii prostriedok ultima ratio možnosť konania o rozpustení v budúcnosti ak by sa pozícia NPD posilnila