Ekosystém (ecology+system)

Vysvetlenie ekosystému Ekosystém je ucelená časť prírody, ktorá je uzavretá a komunikuje s ostatnými časťami prírody. Je to základná časť funkčného celku živej prírody Zeme. V ekosystéme dochádza k obehu a prenosu hmoty, energie a informácií.

Veľkosť ekosystému Nie je určené, akú veľkosť má mať ekosystém. Môže to byť aj celá biosféra, ale napríklad aj tráviaca sústava psa (vyskytujú sa tu rôzne baktérie, nálevníky, atď...), mláka od dažďa alebo celý oceán. Ekosystémy, ktoré sa vyznačujú spoločnými znakmi, sa volajú bióm.

Potravinové reťazce Podľa toho, či "účastníci" potr. reťazca využívajú živú alebo odumretú organickú hmotu (biomasu), rozoznávame dva typy potr. reťazcov: pastevno-koristnícky a rozkladný potr. reťazec. Oba typy na seba nadväzujú a uzatvárajú kolobeh látok v prírode. Pastevno-koristnícky: začína živou org. hmotou vytvorenou rastlinami, ktorú konzumujú konzumenty I. stupňa (bylinožravce, bylinožravý hmyz, vo vode jednobunkové živočíchy). Konzumenty I. stupňa sa stávajú potravou pre konzumenty II. stupňa a tie zase pre konzumenty ďalších stupňov. Rozkladný: tvoria ho reducenty. Existuje aj tretí typ potr. reťazca: parazitický. Ten spája rôzne skupiny cudzopasníkov.

Umelé ekosystémy Ekosystémy pozmenené ľudskou činnosťou: urbánno - industriálne (mestsko - priemyselné) agrocenózy (poľnohospodárske).

Vývoj ekosystému (1. etapa) Prvá etapa nastáva po narušení starého ekosystému. V minulosti to boli napr. horotvorné procesy, dnes to môže byť narušenie prírodnej rovnováhy v ekosystéme alebo rôzne necitlivé zásahy človeka do prírody. Po rozpade starého ekosystému dochádza k ústupu rastlinných i živočíšnych druhov, ktoré boli súčasťou ekosystému a ich nahradeniu novými druhmi, ktorým nové podmienky vyhovujú. Tento proces sa nazýva ekologická sukcesia (ekologické nahrádzanie). V tejto počiatočnej fáze je väčšinou počet druhov zastúpených v ekosystéme malý (ale počet jedincov môže byť veľký).

Vývoj ekosystému (2. etapa) Druhou etapou je vyzrievanie ekosystému. V tomto období dochádza k ustáleniu abiotických podmienok prostredia. Pre túto etapu je typické zvyšovanie počtu ekologických druhov. Medzi prítomnými druhmi sa ustaľujú potravové vzťahy.

Vývoj ekosystému (3. etapa) Treťou etapou vývoja ekosystému je dosiahnutie jeho stability. Takýto stabilizovaný ekosystém, s pevne vybudovanými biotickými vzťahmi a abiotickými faktormi, nazývame klimax. Klimaxová rovnováha trvá dovtedy, kým zmenené podmienky nespôsobia rozpad ekosystému.

Haeckel (ecology+father)

Haeckel ako zakladateľ ekológie Ernst Heinrich Philipp August Haeckel (* 16. február 1834, Potsdam Nemecko – † 8. august 1919, Jena Nemecko) bol nemecký biológ, predstaviteľ darwinizmu, profesor na Jenskej univerzite. Rozpracoval biogenetický zákon, učenie o fylogenéze, idey prirodzeného vzniku života z anorganických látok. Haeckel na svojich expedíciách precestoval časť sveta. Zmyslom expedícií bolo spoznať prírodu a jej celistvosť a bohatosť. Jedna z prvých študijných ciest v talianskej Messine mala rozhodujúci vplyv na jeho vedecké dielo. Cieľom expedície bolo štúdium podmorského sveta. Niekoľkoročné skúmanie prinieslo dielo - Monografia o radioláriách (lúčovité živočíchy). Štúdiu týchto organizmov sa venoval vyše 12 rokov. Opísal viac ako 4 000 živočíšnych druhov, ich jedinečnú mnohotvarnosť sa snažil spodobniť v kresbách. Haeckel býva označovaný ako nemecký Darwin.