Morfologické kategórie prof. PaedDr. Jana Kesselová, CSc. 28. február 2017
O čom budeme hovoriť Čo sú morfologické kategórie (MK)? Z čoho sa MK skladajú? Načo slúžia MK? Ale aj: Prečo žena môže o sebe povedať napr.: Pracujem ako ekológ, ale muž nemôže byť ekologička? Prečo je stredný rod stredný? Podľa čoho hovoriaci vedia, že tablet, zorbing alebo smartfón sú maskulína, hoci im to nik nevysvetlil?
Čo sú morfologické kategórie? slovné druhy (SD) veľké triedy slov so spoločným kategoriálnym významom substantíva adjektíva verbá adverbiá pronominá numeráliá
Čo sú morfologické kategórie? slovné druhy (SD) veľké triedy slov so spoločným kategoriálnym významom substantíva – predmetnosť adjektíva – kvalitatívnosť verbá – procesuálnosť adverbiá – okolnostnosť pronominá – deiktickosť numeráliá – kvantitatívnosť základné slovné druhy nadstavbové slovné druhy
Na kategoriálne významy SD sa navrstvujú gramatické významy. predmetnosť rod, číslo, pád kvalitatívnosť, deiktickosť, numerálnosť kategória zhody (v rode, čísle a páde) procesuálnosť čas a spôsob (aktualizačné kategórie) vid (lexikálno-gramatické kategórie) slovesný rod (morfosyntaktická kategória) zhoda v osobe, čísle a mennom rode (kongruenčné kategórie)
Podľa čoho určíme rod? brífing Ikea rogalo editoriál tablet Camea zorbing smartfón
Podľa čoho určíme rod? Brífing-0 Ike-a rogal-o editoriál-0 tablet-0 Came-a zorbing-0 smartfón-0
Morfologické kategórie zovšeobecnené významové prvky, vyjadrené ustálenou a záväznou formou morfologické kategórie bilaterálna povaha
Prečo napr. hromadnosť, látkovosť nemajú charakter MK?
zver, mládež, učiteľstvo, bučina, žobrač, kartonáž soľ, piesok, víno, chmeľ, múka, krv, pivo
morfologické kategórie majú bilaterálnu povahu majú význam i formu zver, mládež, učiteľstvo, bučina, žobrač, kartonáž soľ, piesok, víno, chmeľ, múka, krv morfologické kategórie majú bilaterálnu povahu majú význam i formu zovšeobecnené významy hromadnosť, látkovosť, počítateľnosť sa nevyjadrujú ustálenou a záväznou formou
Význam a forma morfologickej kategórie forma MK nie je vždy paralelná s významom MK vzťah symetrie 1forma = 1význam neplatí vždy medzi formou a významom morfologickej kategórie je vzťah asymetrického dualizmu asymetrický dualizmus má tri prejavy pádová homonymia, polysémia, synonymia
pádová homonymia ___________________ 1gramatická prípona je nositeľom viacerých rôznorodých gramatických významov ____________________ 1gramatická prípona je nositeľom viacerých rovnorodých gramatických významov 1 gramatický význam sa vyjadruje viacerými pádovými príponami pádová polysémia pádová synonymia
2. Z čoho sa MK skladajú? MK tvorí aspoň jeden binárny protiklad číslo: singulár – plurál slovesný rod: činný – trpný slovesný vid: dokonavý – nedokonavý obyčajne sa MK členia ešte bohatšie gramatický rod, slovesný čas, slovesný spôsob majú po tri členy pád má 6 členov (tzv. gramém)
Členy morfologických kategórií nie sú rovnocenné jeden z členov morfologickej kategórie je komunikačne viac preferovaný bezpríznakový v komunikácii môže zastúpiť aj ostatné členy morfologickej kategórie hovoriaci ho pociťujú ako prirodzenejší Druhý člen (ostatné členy) morfologickej kategórie je menej frekventovaný, užší, konkrétnejší.
príklady
Slovesný čas bezpríznakový člen kategórie slovesného času je prézent prézentom možno pomenovať aj deje minulé, aj budúce (v spojení s príslovkou) V roku 179 Rimania zanechávajú nápis na Trenčianskej skale. V roku 863 prichádzajú Konštantín a Metod na Veľkú Moravu. Zajtra ideme do kina.
Rod bezpríznakovým členom v kategórii rodu je pri pomenúvaní osôb mužský rod Učiteľ sa aj po skončení školy má ďalej učiť. pri pomenúvaní zvierat je situácia pestrejšia chovať husi, kačky, sliepky, ovce, kravy; ale kone a zajace.
číslo V našich vysokohorských potokoch žije pstruh potočný. bezpríznakovým členom v kategórii číslo je singulár V našich vysokohorských potokoch žije pstruh potočný.
slovesný spôsob bezpríznakovým členom v kategórii slovesného spôsobu je oznamovací spôsob (indikatív) Sedíte tam ticho? slovesný spôsob: oznamovací komunikačná funkcia: výzva na činnosť Stiahneš to na seba komunikačná funkcia: výzva matky na zastavenie činnosti
slovesná osoba Otvorím zošit a píšem. Nadýchnem sa a recitujem. bezpríznakovým členom v kategórii slovesnej osoby 1. osoba singuláru Otvorím zošit a píšem. Nadýchnem sa a recitujem. Dávam pozor. repliky učiteľa
Základné, bezpríznakové, preferované kategórie 1. osoba singulár prézent oznamovací spôsob nedokonavý vid mužský rod činný rod Čím je prirodzenosť týchto kategórií motivovaná?
Čím je prirodzenosť týchto kategórií motivovaná? 1. osoba singulár prézent oznamovací spôsob nedokonavý vid činný rod hovoriaci sa stotožňuje s: 1. osobou hovorí sólovo žije v prítomnosti v reálnom svete jeho existencia trvá základný prejav živého organizmu – pohyb, aktivita Základnými, typickými vlastnosťami hovoriaceho človeka
zhrnutie Prirodzenosť bezpríznakových kategórií sa dá vysvetliť základnými (archetypálnymi) vlastnosťami hovoriaceho človeka. SCS archetyp pôvodná podoba, pôvodný typ, pratyp, pravzor
Aký je rozdiel medzi bezpríznakovým a príznakovým členom vo formovej štruktúre? 1. osoba singulár prézent oznamovací spôsob nedokonavý vid mužský rod nominatív čítam – čítame dom – domy čítam – čítal som, budem čítať čítam – čítal by som čítam – prečítam čítal – čítala, čítalo dom – domu, domom... bezpríznakové kategórie príznakové kategórie
Aký je rozdiel medzi bezpríznakovým a príznakovým členom vo formovej štruktúre? 1. osoba singulár prézent oznamovací spôsob nedokonavý vid mužský rod nominatív čítam – čítame dom – domy čítam – čítal som, budem čítať čítam – čítal by som čítam – prečítam čítal – čítala, čítalo dom – domu, domom... bezpríznakové kategórie príznakové kategórie
záver príznakový člen sémantickej opozície má príznakový prvok aj na rovine formy čo je príznakové sémanticky, je príznakové aj vo forme príznakový člen opozície má oproti bezpríznakovému pridaný prvok tento pridaný prvok robí príznakový člen zložitejší Čo je týmto pridaným prvkom? segment, hlásková alternácia, kombinácia oboch
Ind Indovia
mača mačence
cukrík cukríky
3. Funkcie MK Vnútrojazyková (organizačná) funkcia Odrazová funkcia túto funkciu plnia kategórie, ktoré stvárňujú niektorý aspekt mimojazykovej skutočnosti Vnútrojazyková (organizačná) funkcia túto funkciu plnia kategórie, ktoré robia z jazyka fungujúci celok
Odrazovú funkciu majú napr.: kategória čísla kategória času kategória osoby význam MK sa však so skutočnosťou kryje iba čiastočne Vnútrojazykovú funkciu má napr. kategória rodu prirodzený rozdiel v pohlaví sa stvárňuje pomocou troch členov rod sa v slovenčine opiera o sústavu pádových prípon
mesto dub mesta duba mestu dubu o meste dube mestom dubom mestá ženy miest-0 žien-0 mestám ženám m mestách ženách mestami ženami
dub duba dubu o dube dubom mesto mestá mesta miest-0 mestu mestám o meste mestách mestom mestami ženy žien-0 ženám o ženách ženami stredný rod leží uprostred maskulín a feminín singulárom sa zbližuje s maskulínami plurálom sa zbližuje s feminínami
Slovné druhy a morfologické kategórie Sústava slovných druhov je charakterizovaná predovšetkým odrazovými funkciami Sústava morfologických kategórií má prevažne organizačnú funkciu.