Prezentácia sa nahráva. Prosím počkajte

Prezentácia sa nahráva. Prosím počkajte

Čechovičová Dana SLOVENSKÝ JAZYK.

Podobné prezentácie


Prezentácia na tému: "Čechovičová Dana SLOVENSKÝ JAZYK."— Prepis prezentácie:

1 Čechovičová Dana SLOVENSKÝ JAZYK

2 VYBRANÉ SLOVÁ Vybrané slová po B
by, aby, byľ, bystrý, Bystrica, Bytča, byť (existovať), nábytok, bývať, byt, bydlisko, príbytok, dobytok, kobyla, obyčaj, býk, bylina, bydlo (bývanie), dobyť (zmocniť sa), odbyt, byvol, bytosť, bývalý, úbytok, prebytok, zbytočný Vybrané slová po M my, mykať sa, mýliť sa, myslieť, myšlienka, myseľ, umývať sa, mydlo, myš, šmýkať sa, hmyz, žmýkať, priemysel, Myjava, mýto, mys, zamykať, pomykov, hmýriť sa, šmyk, priesmyk, omyl, zmysel, pomyje Vybrané slová po P pýcha, pýtať sa, pýr, kopyto, prepych, pysk (papuľa), pykať, pýšiť sa, pytliak, dopyt, zapýriť sa, pyré, pyžamo, pytač Vybrané slová po R ryba, rýchly, ryť, rýpať, hrýzť, kryť, skryť, koryto, korytnačka, strýc, ryčať, ryža, bryndza, rys, rysovať, Korytnica, rýdzi, rýdzik, brýzgať, rytier, trýzniť, rým, ryha, kryha, poryv, úryvok, Torysa, ryšavý, prýštiť, trysk, kryštál, rýľ, rytmus Vybrané slová po S syn, syr, sýty, sypať, syseľ, syčať, sýkorka, sychravý, vysychať, osýpky, sypký, sykať Vybrané slová po V vysoký, zvyk, vy, vykať, výr (sova), výskať, vyť (vlk vyje), vy (predpona), vyžla, vydra, vyhňa, výsosť, zvyšok, výskyt, výživa, výťah, vyučovanie, výpočet, výraz, vyrážka, výskum, výstava Vybrané slová po Z jazyk, nazývať sa, ozývať, prezývať, vyzývať, pozývať, vzývať Slová, v ktorých po písmenku L píšeme y lyko, lysý, lýtko, lyžica, mlyn, plyn, plytký, slýchať, lyže, pomaly, plyš, blýskať sa, vzlykať, lýra, lyrika, lýceum, oplývať, plynúť, splývať, zlyhať

3 KEDY NAPÍSAŤ VEĽKÉ PÍSMENO
1. Mená a priezviská (Jožko Mrkvička, Dunčo, Rysuľa 2. Privlastňovacie prídavné mená (prípony -ov, -in), ktoré sú odvodené od vlastných mien (Štúrov pravopis, Lenkina kamarátka, Američanova mentalita, Dunčova búda) 3. Pomenovania príslušníkov národov (Rus, Slovan, Róm, Indián, Eskimák) 4. Pomenovania obyvateľov (Slovák, Stredoeurópan, Záhorák, Šarišan, Bratislavčan, Nitrianka, Piešťanec 5. Prívlastky v menách historických osobností a na znak úcty (Peter Veľký, Ivan Hrozný, Konštantín Filozof, Panna Orleánska, Duch Svätý, Svätý Otec) 6. Mená a názvy ulíc, námestí, mostov a pod.; zemepisných a astronomických útvarov; inštitúcií a organizácií; novín, časopisov, dokumentov; sviatkov atď. (Ulica osloboditeľov, Staromestské námestie, Most SNP, Čertov vrch, Biskajský záliv, Mariánska priekopa, Krabia hmlovina, Základná škola s materskou školou v Belej, Slovenské pohľady, Deklarácia práv dieťaťa, Hájnikova žena, Veľká noc... 7. Oslovenia zámenami v listoch, telegramoch, blahoželaniach a iných písomných prejavoch (ak oslovujeme konkrétne osoby) (blahoželám Ti... prajeme Vám...)

4 ČIARKA V JEDNODUCHEJ VETE
1. Oslovenia Pripravili sme vám, milé deti, prekvapenie. Zuzana, si tu už dlho 2. Pozdravy Ahoj, máte sa dobre? Dobrý deň, ako sa máte? 3. Citoslovcia (ak nenahrádzajú vo vete vetný člen) Bŕŕ, to je ale zima. Už aby som ťa tu nevidel, marš !4. Viacnásobný vetný člen Nezbierali sme maliny, ale jahody. Tu sa dočítate o skromných, obetavých, ale aj pyšných a ľahostajných ľuďoch. POZOR! Čiarka sa nepíše, ak sú členy spojené spojkami a, i, aj, ani, alebo, či (Zbierali ste maliny alebo jahody?) POZOR! Čiarka sa píše v kombináciách i-i, aj-aj, alebo-alebo, ani-ani, buď-alebo, či-alebo (Nepomohli nám ani v dome, ani v záhrade. Pomáhaj buď doma, alebo v záhrade!) 5. Prístavok Bondra, výborný slovenský hokejista, zariadil priaznivý výsledok. Trnava, kedysi kráľovské mesto, má aj dnes svoje čaro. POZOR! Čiarka sa nepíše pred zhodným prívlastkom, ktorý nasleduje za nadradeným podstatným menom (Žiak Mrkvička zasa chýbal. Mal by si to povedať kamarátovi Petrovi. Najdlhšia slovenská rieka Váh ústi do Dunaja.) 6. Hodnotiace častice (ak sa týkajú významu celej vety) Naši športovci, prirodzene, opäť sklamali. To sa vám, pravda, nepáčilo. 7. Vytýčený vetný člen Peter, ten má vždy dobrý nápad. Kuchyňa, v tej sa cíti najlepšie.

5 ČIARKA V SÚVETÍ 1. V podraďovacom súvetí je hlavná veta od vedľajšej vždy oddelená čiarkou Nemohli sme prísť, lebo sme boli chorí. Všimol si si, že sa tu mnohé zmenilo? Nechal ich tam, kde ich našiel. Nevieme, čo sa tu stalo, ale musíme pomôcť. Povedal jej, čo si myslí, a odišiel 2. V priraďovacom súvetí sa čiarka píše, ak vety nie sú spojené spojkami a, i, aj, ani, alebo, či Spadol zo stromu, no neudrel sa. Ponáhľala sa, ale nestihla prísť včas. Nebola smutná, veď sa nič nestalo. Rada nám navarila, ba aj koláč upiekla. Navarila nám i koláč nám upiekla. Pomôžete nám alebo budete len tak stáť?. 3. Čiarka sa musí písať v kombináciách aj-aj, i-i, ani-ani, alebo-alebo, buď-alebo, či-či Vtedy sme im aj poradili, aj sme ich povzbudili. Či sa vám chce, či na to nemáte chuť, pôjdete s nimi. I izby upraceš, i jedlo pripravíš! Bola alebo nepripravená, alebo sa tak iba tvárila. Buď ma poslúchneš, alebo si to urob sám. 4. Čiarka sa musí písať pred spojeniami a preto, a teda, a tak, a predsa, a jednako, a to, a pritom Neučila sa, a predsa si poradila. Prišlo ich veľa, a to ešte mnohí odmietli. Boli sme šťastní, a tak sme sa všetci usmievali. Dali sme im veľa peňazí, a jednako im nestačilo. Sme tu noví, a preto iba ticho postávame.

6 HLÁSKY Samohlásky krátke samohlásky a, ä, e, i, o, u, ydlhé samohlásky
á, é, í, ó, ú, ý dvojhlásky ia [ja], ie [je], iu [ju], ô [uo]Spoluhlásky podľa tvrdosti Tvrdé spoluhlásky h, ch, k, g, d, t, n, lMäkké spoluhlásky ď, ť, ň, ľ, dž, č, ž, š; dz, c, j Obojaké spoluhlásky b, m, p, r, s, v, z Spoluhlásky podľa znelosti neznelé párové spoluhlásky p, t, ť, c, č, k, ch, f, s, š znelé párové spoluhlásky b, d, ď, dz, dž, g, h, v, z, ž znelé nepárové (zvučné) spoluhlásky j, l, ĺ, ľ, m, n, ň, r, ŕ

7 Melódia vety stúpavá melódia
-majú ju zisťovacie opytovacie vety napr.: pôjdeš s ňou do kina? (áno/nie klesavá melódia -majú ju doplňovacie opytovacie, oznamovacie, rozkazovacie a želacie vety napr.: Kedy s ňou pôjdeš kina? Dĺžka -je trvanie krátkych a dlhých hlások Pauza - prestávka -je prerušenie toku reči z rozličných príčin napr.: pri nadýchnutí, na zdôraznenie významu, na vyvolanie dojmu, v súvetiach, v priamej reči Tempo - rýchlosť -rýchlosť reči závidí najmä od vlastností textu napr.: náročnejšie odborné texty, umelecké texty sa čítajú pomalšie Slovný prízvuk -prízvuk znamená výraznejšie vyslovenie slabiky -v slovenskom jazyku býva prízvučná prvá slabika výrazu napr.: ma-mič-ka _UU alebo pred_do-mom _UU Vetný prízvuk - dôraz -dôraz znamená výraznejšie vyslovenie slova vo vete -zdôraznené slovo prináša najdôležitejšiu informáciu, preto je v bežnej oznamovacej vete na konci napr.: Pred domom so uvidel JANA. Rytmus -je pravidelné striedanie prízvučných a neprízvučných slabík, ktoré tvoria tzv. stopy (daktyl, trochej, jamb) napr.: Fa-šian-gy, Tu-rí-ce, Veľ-ká noc i-de (_UU _UU _UU _U)

8 ROZDELENIE SLOVNEJ ZÁSOBY
PODĽA SPISOVNOSTI 1. slang -používa ho určitá skupina ľudí napr. žiaci - učka, deják, vysvečko, gympeľ 2. nárečové slová -používajú sa na istom území Slovenska napr. švábka, krumple, dzífka, včuľ kladne citovo zafarbené detské slová -používajú sa v komunikácii s deťmi napr. papať, havo, žiža hypokoristiká -v domácom, súkromnom styku napr. miláčik, oco, Peťo zjemňujúce slová (eufemizmy) -zjemňujú nepriaznivú skutočnosť napr. odišiel na večnosť, nie je najšikovnejší, naposledy vydýchol záporne citovo zafarbené pejoratíva -zhoršujú význam slova napr. bengál, fušer, frajer, telivohrubé slová napr. žrať, srať, riťvulgarizmy -nadávky

9 PODĽA ŠTÝLOV A PODĽA PÔVODU
hovorové slová -v bežnej hovorenej reči v súkromnom styku napr. basa, činžiak, fabrika, autiak publicizmy -v novinách, časopisoch, spravodajstve napr. konsenzus, brífing, celoplošné, míting administratívne slová -v úradnom styku napr. poukážka, fakturovať, potvrdenie odborné slová (termíny) -v náučných a vedeckých textoch napr. kyselina sírová, podmet, metafora, stavovce knižné slová -vzletné vyjadrenia v knihách, slávnostných prejavoch a pod. napr. precízny, zvestovať, ustavičná, blaženosť básnické slová (poetizmy) v umeleckých, básnických textoch napr. luna, vesna, blankyt, kedys‚ a. domáce slová b. cudzie slová prevzaté -čiastočne sa prispôsobili slovenskému jazyku napr. disciplína, bicykel, ordinácia zdomácnené -už sa nepociťujú ako cudzie napr. škola, žiak Internacionalizmy -cudzie slová, ktoré sa rozšírili do jazykov celého sveta napr. softvér, hokej, robot, prezident

10 PODĽA HISTORICKÉHO HĽADISKA
VÝZNAMOVÉ VZŤAHY MEDZI SLOVAMI homonymá (rovnozvučné slová) -síce rovnako znejú, ale inak nemajú vôbec nič spoločné napr. rys (zviera) - rys (výkres) alebo čelo (hudobný nástroj) - čelo (časť tváre) synonymá (rovnoznačné slová) -inak znejú, ale majú rovnaký alebo podobný význam -môžu tvoriť  synonymické dvojice (švárna-rúča) alebo  synonymické rady (plakať-nariekať-bedákať antonymá (opozitá) -slová s opačným významom napr. deň-noc, malý-veľký, plakať-smiať sa, veľa-málo archaizmy -nahradili ich iné výrazy napr. árešt, stoletie, dejespyt, viselec historizmy -zanikli javy, ktoré pomenúvali napr. dereš, pandúr, groš zastarané slová -ešte sú známe, ale nahrádzajú ich novšie slová, používajú ich najmä starší ľudia napr. gánok, bukréta, rínok, veselie neologizmy -nové slová, ktoré väčšinou pomenúvajú nové javy napr. logo, displej, Róm, kalkulačka

11 OBOHACOVANIE SLOVNEJ ZÁSOBY Tvorenie slov
1. Odvodzovanie a. predponami u-piecť, pred-písať b. príponami vod-ný, zem-ský, pek-ár c. bezpríponovo bežať > beh-0, dýchať > dych-0 2. Skladanie -viac slov sa spojí do jedného slova napr. zem-e-guľa, auto-kino  Skracovanie 1. skratky str., atď., a pod., a i. 2. značky -veličiny, jednotky, meny a podobne km, P, W, USD, l, mg 3. skratkové slová -čítajú sa ako slová TANAP, NATO, SLOVNAFT 4. iniciálové skratky -čítajú sa po iniciálach USA, SR, KDH

12 Spájanie slov do viacslovných pomenovaní
Prenášanie významu -mení sa význam slova alebo výrazu, slovo získa nový, obrazný, prenesený význam 1. metafora -význam sa prenáša na základe podobnosti javov -Pramene vlasov 2. metonymia -význam sa prenáša na základe súvislosti javov -vypiť pohár, kúpiť Kukučína, nosiť líšku 3. personifikácia -význam sa prenáša zo živého na neživý jav -Obloha plakala 4. prirovnanie -javy sa prirovnávaju podľa spoločnej vlastnosti -vlasy ako zo zlata frazeologizmy -ustálené, nepriame-obrazné a. príslovie -ľudová múdrosť s poučením -Remeslo má zlaté dno b. porekadlo -obrazne pomenúva istý jav, nevyjadruje ponaučenie -Akoby matke z oka vypadla c. pranostika -vyjadrujú skúsenosť ľudí s počasím, ročnými obdobiami, snažia sa prepovedať prírodné javy -Studený máj, v stodole raj d. prirovnanie -prirovnáva dva javy podľa spoločnej podobnej vlastnosti -Silný ako lev

13 PODSTATNÉ MENÁ ČO URČUJEME 1. rod mužský, ženský, stredný 1. všeobecné
2. číslo jednotné (singulár), množné (plurál) 3. pád nominatív, genitív, datív, akuzatív, lokál, Inštrumentál 4. vzor chlap, hrdina, dub, stroj, žena, ulica, dlaň, kosť, mesto, srdce, vysvedčenie, dievča, kuli, gazdiná 5. životnosť (v mužskom rode) životné (osoby a zvieratá v sg.)neživotné (ostatné) 1. všeobecné názvy skupín predmetov (otec, pes, smrek, ministerstvo, ulica, škola) 2. vlastné vlastné mená (Peter, Dunčo, Ministerstvo školstva Slovenskej republiky, Ulica SNP) 1. konkrétne majú hmotnú povahu (voda, stôl, drevo, chlapec) 2. abstraktné sú nehmotné, pomenúvajú vlastnosti, deje, abstraktné javy, duševné stavy (dobro, láskavosť, beh, dych, myšlienka, hnev)

14 PRÍDAVNÉ MIENÁ ČO URČUJEME PRI PRÍDAVNÝCH MENÁCH 1. rod
mužský, ženský, stredný 2. číslo jednotné (singulár), množné (plurál) 3. pád nominatív, genitív, datív, akuzatív, lokál, inštrumentál 4. vzor pekný, cudzí, matkin, otcov, páví 1. vlastnostné a. akostné -pomenúvajú vlastnosť, akosť -spravidla sa stupňujú, nie sú odvodené, majú svoj protiklad (pekný-škaredý, dobrý-zlý, vysoký-nízky b. vzťahové -vyjadrujú vlastnosť ako vzťah k niečomu -spravidla sú odvodené, nestupňujú sa, nemajú protiklady (morský, pracovný, drevený, riaditeľský 2. privlastňovacie -privlastňujú osobe alebo zvieraťu -v základnom tvare prípony -ov, -in, í (riaditeľov, susedkin, medvedí) VZORY PRÍDAVNÝCH MIEN pekný -akostné a vzťahové, ktoré majú tvarotvorný základ zakončený na tvrdú alebo obojakú spoluhlásku (soľný, slovenská) cudzí -akostné a vzťahové, ktoré majú tvarotvorný základ zakončený na mäkkú spoluhlásku (širší, rúča) otcov -privlastňovacie, ktoré privlastňujú osobám mužského rodu, v základnom tvare prípona -ov(starostov, bratova, Petrovo) matkin -privlastňovacie, ktoré privlastňujú osobám ženského rodu, v základnom tvare prípona -in(mníškin, líškina, Luckino) páví -privlastňujú spravidla zvieratám, v základnom tvare prípona -í (orlí, včelia, sokolie)

15 Zámená ČO URČUJEME PRI ZÁMENÁCH 1. rod mužský, ženský, stredný
2. číslo jednotné (singulár), množné (plurál) 3. pád nominatív, genitív, datív, akuzatív, lokál, inštrumentál 4. vzor pekný, cudzí, môj

16 ČÍSLOVKY Spolu alebo oddelene? desiatky a jednotky
1. základné (koľko, aký počet) tri, štyri, štvrtina, veľa, viac, zopár, málo... 2. radové (poradie) druhý, tretí, stý, tisíci, posledný, ostatný... 3. skupinové (počet v skupine) jedni, dvoje, oboje, obe, troje, štvoro, desatoro, viacerí, viacero... 4. druhové (počet druhov) jednaké, jednako, dvojaké, štvorako, mnohorako... 5. násobné (násobky, opakovania) dvakrát, veľakrát, mnohokrát... jeden raz, dva razy, veľa ráz... štvornásobný, stonásobná, mnohonásobne... dvojmo, trojmo... dvojitý, trojitý, štvorito určité -vyjadrujú presné číslo (tri, päťkrát, desaťnásobný, štvrtina, trojitý) 2. neurčité -vyjadrujú počet iba približne (veľa, mnohonásobne, viac ráz, menej) Spolu alebo oddelene? desiatky a jednotky -v základnom tvare píšeme desiatky spolu s jednotkami (35-tridsaťpäť, 99-deväťdesiatdeväť) -ak sa skloňujú, oddeľujeme ich po prípone (tridsiati piati ľudia, v tisícsedemstodeväťdesiatomdeviatom roku) milióny a miliardy -treba ich písať osobitne (päť miliónov tristodvadsaťsedemtisícdvestopäťdesiatsedem občanov, o dvoch miliónoch tristodvadsaťsedemtisícdvestopäťdesiatich siedmich občanoch) ČO URČUJEME PRI ČÍSLOVKÁCH 1. rod mužský, ženský, stredný 2. číslo jednotné (singulár), množné (plurál) 3. pád nominatív, genitív, datív, akuzatív, lokál, inštrumentál 4. vzor pekný, cudzí, päť, mesto, dub, stroj, žena

17 SLOVESÁ 1. činnostné -pomenúvajú činnosti, úkony
a. predmetové -ich význam si vo vete vyžaduje pripojenie predmetu (vlastniť, vziať, stratiť...) b.bezpredmetové -ich význam si nevyžaduje pripojenie predmetu (kráčať, cestovať...) 2. stavové -pomenúvajú stavy, deje, ktoré nepodliehajú vôli (šedivieť, starnúť, uzdraviť sa...) 1. osoba prvá (ja, my), druhá (ty, vy), tretia (on, ona, ono, oni, ony) 2. číslo jednotné (singulár), množné (plurál) 3. čas a. Minulý čítal som, prečítal som b. Prítomný Čítam c. Budúci budem čítať, prečítam 4. spôsob a. oznamovací b. rozkazovací c. podmieňovací -v prítomnom čase pomocou BY (Ak by sme mali knihu, čítali by sme.) -v minulom čase pomocou BOL/A/O/I BY (Ak by sme boli mali knihu, boli by sme čítali.) 5. vid a. dokonavý -vyjadruje ukončený dej, už neprebieha (nakúpiť, prepísať, urobiť) -budúci čas sa u nich tvorí jednoduchým slovesným tvarom (odpíšem, prepracujem, zakryjem) POZOR! Dokonavé slovesá nemajú prítomný čas. (prečítal som -min.č., prečítam -bud.č.)b. nedokonavý -dej je neukončený, stále prebieha (písať, nakupovať, prepisovať, robiť) -budúci čas sa u nich zväčša tvorí zloženým slovesným tvarom (budem pracovať, budem prepisovať)

18 Neohybné slovné druhy Častice Predložky
-vyjadrujú osobný postoj, uvádzajú vety, zdôrazňujú slovo:istota - neistota -asi, možno, iste, určite...veľa - málo -iba, len, až, dokonca...časové hodnotenie -už, až... Príslovky -vyjadrujú okolnosti deja1. príslovky miesta hore, vzadu, doma, vonku, vnútri...2. príslovky času dnes, neskoro, včas, zajtra...3. príslovky spôsobu dobre, rýchlo, divoko, nekvalitne...4. príslovky príčiny úmyselne, omylom, zámerne, náhodou... Predložky -spájajú sa s podstatným menom alebo zámenom, bližšie určujú ich význam Príslovka alebo predložka? POZOR! Niektoré slová môžu byť raz predložka, inokedy príslovka. Napr.: Chodieval často OKOLO.(príslovka) Chodieval často OKOLO domu. (predložka) Citoslovcia vyjadrujú postoje, pocity napr.: jaj, joj, fuj, ach...jednoduché povely napr.: pŕ, hijónapodobňujú zvuky -bum, tresk, šuch Spojky -spájajú slová a vety -napr.: a, i, aj, ani, alebo, či...

19 Skladba- základné vetné členy
PRÍSUDOK -vyjadruje činnosť, stav, vlastnosť -pýtame sa, čo niekto robí, čo sa s ním deje (príp. aký je) slovesný prísudok -je vyjadrený slovesom jednoduchý slovesný prísudok -je vyjadrený plnovýznamovým slovesom Otec pracuje. (Čo robí otec? Pracuje.) Vlasy starého otca šedivejú. (Čo sa deje s vlasmi? Šedivejú.) zložený slovesný prísudok -je zložený z pomocného a plnovýznamového slovesa Ona nám nechce poradiť. menný (slovesno-menný) prísudok -je zložený zo sponového slovesa (byť, stať sa) a plnovýznamového slovného druhu Sused sa stal policajtom. viacnásobný prísudok Sused sa stal policajtom alebo záchranárom? Princezná bola nielen krásna, ale aj múdra. PODMET -zväčša činiteľ deja, nositeľ vlastnosti -pýtame sa kto, čo vyjadrený podmet -je vyjadrený vo vete slovom Otec číta. (Kto číta? Otec.) nevyjadrený podmet -nie je vyjadrený vo vete slovom (doplníme si ho do zátvorky), je jasný z kontextu, z tvaru slovesa (ona) Včera vôbec nepracovala. (Kto nepracoval? Ona.) viacnásobný podmet Ženy a deti majú prednosť. Futbal hrali nielen chlapci, ale aj dievčatá. Urobili ste to vy alebo oni. slovesný vetný základ -je vyjadrený určitým slovesným tvarom Prší. Hrmelo.

20 Rozvíjacie vetné členy
PREDMET -vyjadruje zásah, cieľ, obsah deja -vždy rozvíja sloveso -pýtame sa naň pádovými otázkami (okrem kto, čo) priamy predmet -je v A. bez predložky Napísali sme si domácu úlohu. Netušila to. nepriamy predmet -je v A. s predložkou alebo v inom páde Ten darček máš od otca? Partizáni bojovali aj za nás. viacnásobný predmet -viac rovnocenných predmetov v priraďovacom sklade Ten darček máš od otca a brata? Partizáni bojovali aj za nás, aj za vás. Nezbierali sme maliny, ale jahody.hlapec rozbil okno. (Koho, čo rozbil? Okno.) PRÍVLASTOK -vyjadruje vlastnosť podstatného mena -rozvíja podstatné meno -pýtame sa naň otázkami (aký, ktorý,či) zhodný prívlastok -zhoduje sa s nadradeným podstatným menom v rode, čísle a páde Je to dobrý človek. (Aký človek? Dobrý.) Nepoznal som tohto chlapca! (Ktorého chlapca? Tohto.) Prvý deň je vždy najťažší. (Koľký deň? Prvý.) nezhodný prívlastok -nezhoduje sa s nadradeným podstatným menom v rode, čísle alebo páde To je pes suseda. (Čí pes? Suseda.) Taký už je osud človeka! (Čí osud? Človeka.) Stavba mosta úspešne pokračuje. (Aká stavba? Mosta.) Všetkých prekvapil list od ministra. (Aký list? Od ministra.) postupne rozvíjací prívlastok -skladá sa z dvoch prívlastkov, jeden rozvíja nadradené podstatné meno (stojí hneď pred ním), druhý rozvíja tesnejší prívlastok aj s podstatným menom -nepíšeme medzi nimi čiarku Toto je môj nový bicykel . (Aký bicykel? Nový. Čí nový bicykel? Môj nový bicykel.) viacnásobný prívlastok -skladá sa z dvoch rovnocenných prívlastkov v priraďovacom sklade Pocítila silnú, neodolateľnú túžbu odísť. PRÍSTAVOK -rozvíja podstatné meno, pomenúva ten istý jav inými slovami -je v rovnakom páde ako nadradené podstatné meno -oddeľujeme ho vo vete čiarkami (príp. zátvorkami, pomlčkami) Prišiel aj Karol, môj kolega. Kúpili budovu, takú starú zrúcaninu.

21 SKLADY prisudzovací sklad
-je spojenie podmetu a prísudku v dvojčlennej vete -podmet môže byť aj nevyjadrený (Mama varí.) (Brat je šikovný.) ((oni)Píšu.) určovací sklad -je spojenie nadradeného a podradeného vetného člena -nadradený vetný člen je bližšie určený (rozvitý) podradeným vetným členom -nadradeným vetným členom sa pýtame na podradený (môj pes - Čí pes? Môj.) (rúbať drevo - Čo rúbať? Drevo.) (zavčasu vstávať - Kedy vstávať? Zavčasu.) priraďovací sklad -je spojenie rovnocenných členov viacnásobného vetného člena (Vysypali sme zbytočnosti a odpadky.) (Karol je malý, ale šikovný.) (Spíme aj v noci, aj popoludní.)

22 VETY PODĽA ZLOŽENIA VETY PODĽA OBSAHU (ZÁMERU) oznamovacie vety
-oznamujú, konštatujú -klesavá melódia Starý otec nejde do mesta. Nebude to také ľahké. opytovacie vety -požadujú informáciu zisťovacie -očakáva odpoveď áno/nie -stúpavá melódia Pôjde starý otec do mesta? Bude to také ľahké? doplňovacie -neočakáva sa odpoveď áno/nie -spravidla sa veta začína opytovacím zámenom -klesavá melódia Kam pôjde starý otec? Aké to bude? rozkazovacie vety -prikazujú alebo zakazujú -klesavá melódia Starý otec, nechoď do mesta! Pomôž mi! želacie vety -vyjadrujú prianie, želanie -klesavá melódia Kiež by mi bol pomohol! Bodaj by sa to nestalo! Nech vás sprevádza pokoj! Aby to čert vzal! VETY PODĽA ZLOŽENIA jednoduchá veta -jeden prísudok (resp. gramatické jadro) a. holá veta -iba základné vetné členy Mama varí. Číta. b. rozvitá veta -sú prítomné aj rozvíjacie vetné členy Dobrá mama varí obed. Číta vynikajúcu knihu .súvetie -viac vieta. jednoduché súvetie -dve vety a.1. priraďovacie -vety sú rovnocenné a.2. podraďovacie -hlavná veta je nadradená vedľajšej, ktorá ju rozvíja b. zložené súvetie -tri a viac viet Nevedel, čo sa deje, a preto odišiel. Ak nezlezieš, spadneš a rozbiješ si koleno.

23 PRIRAĎOVACIE SÚVETIE -vety sú rovnocenné, každá má svoj samostatný význam -sú navzájom iba zlúčené alebo si odporujú, vylučujú sa, stupňujú sa zlučovacie priraďovacie súvetie -vety v súvetí sú zlúčené, spojené Bolo zamračené a fúkal studený vietor. Aj polievku zjedol, aj zemiaky mu chutili. odporovacie priraďovacie súvetie -vety v súvetí sú v rozpore, v nesúlade Bolo slnečno, ale fúkal studený vietor. Učil sa tri hodiny, lenže jednotku nedostal. vylučovacie priraďovacie súvetie -vety v súvetí ponúkajú možnosti, jedna z nich je platná Bolo včera slnečno alebo tu pršalo? Možno to nechápali, možno sa tak iba tvárili. stupňovacie priraďovacie súvetie -druhá veta stupňuje význam predchádzajúcej vety Zvalilo ohradu, ba aj strechu odnieslo. Nepochopili nás, dokonca sa nám smiali.

24 PODRAĎOVACIE SÚVETIE vedľajšou vetou predmetovou
vety sú nerovnocenné, vedľajšia veta rozvíja slovo z hlavnej vety -hlavnou vetou sa môžeme opýtať, vedľajšou odpovedať   vedľajšou vetou prívlastkovou -vedľajšia veta rozvíja podstatné meno z hlavnej vety, plní úlohu prívlastku, pýtame sa na ňu ako na prívlastok To je dom, v ktorom bývam. (Aký je to dom? V ktorom bývam.) vedľajšou vetou predmetovou -vedľajšia veta rozvíja sloveso z hlavnej vety, plní úlohu predmetu, pýtame sa na ňu ako na predmet Nevedela, čo si má o tom myslieť. (Čo nevedela? Čo si má o tom myslieť.) vedľajšou vetou príslovkovou -vedľajšia veta rozvíja sloveso z hlavnej vety, plní úlohu príslovkového určenia, pýtame sa na ňu ako na príslovkové určenie( miesto, čas, spôsob, príčina) vedľajšou vetou podmetovou -vedľajšia veta nahrádza podmet hlavnej vety, pýtame sa ako na podmet Najkrajšie bolo, že sme boli prekvapení. (Čo bolo najkrajšie? Že sme boli prekvapení.) vedľajšou vetou prísudkovou -vedľajšia veta nahrádza prísudok hlavnej vety, pýtame sa ako na menný prísudok Peter je taký, že sa s každým porozpráva. (Aký je? Taký, že sa s každým porozpráva.)

25 Slohové postupy správa
výkladový výklad-vysvetľuje, objasňuje, poučuje o nejakom probléme. sprístupňuje poznatky , má byť vecný a objektívny úvaha- zamýšľa sa, uvažuje, hľadá príčiny problémov a ich riešenia, argumentuje -je subjektívna, môže používať umelecké prostriedky referát-stručne, pomocou základných faktov, uvádza poslucháča do danej problematiky recenzia-hodnotí nejaké dielo, jeho kvalitu, prednosti aj nedostatky (kniha, hudba, počítačová hra, film atď.) komentár-očami autora hodnotí väčšinou udalosti zo života spoločnosti, hľadá jej príčiny, skúša predpovedať následky prednáška, úvodník, diskusný príspevok... správa -stručne, vecne, aktuálne, objektívne informuje o udalosti, ktorá sa stala a jej okolnostiach oznámenie -stručne, výstižne informuje o budúcej udalosti úradný list - žiadosť, objednávka -stručne, presne vyjadruje, čo je jeho úlohou (žiada, objednáva atď.) interview, pozvánka, inzerát, dotazník, telegram, zápisnica, program... informačný -uvádza fakty, údaje, informácie -odpovedá na otázky čo, kde, kedy, ako -často využíva číslovky, vlastné mená

26 Slohové postupy rozprávaci opisný
-má vyrozprávať jedinečnú udalosť, príbeh v nejakej časovej postupnosti -hojne využíva slovesá bájka, povesť, rozprávka, poviedka, novela, román... opisný a. statický -opisuje objekt bez pohybu a. dynamický -opisuje objekt v pohybe alebo popisuje nejakú činnosť -opis pracovného postupu  a. jednoduchý -opisuje vlastnosti objektu bez výraznejšieho štýlového zafarbenia b. umelecký - náladový -využíva umelecké jazykové prostriedky - poetizmy, trópy, figúry atď c. odborný -pracuje s objektom metodickým, vedeckým spôsobom a používa odborný jazykcharakteristika -opisuje vlastnosti osoby a. priama charakteristika -vlastnosti človeka priamo pomenujeb. nepriama charakteristika -zobrazuje vlastnosti cez ich prejavy, správanie človeka  b. vonkajšia charakteristika -zachytáva výzor, vzhľad človeka c vnútorná charakteristika -všíma si charakter, povahu osoby karikatúra -je to vlastne zvláštny druh charakteristiky, všíma si najmä záporné vlastnosti a slabosti, ktoré zveličuje až do humornej podoby -má poukázať na isté črty, prípadne ich zosmiešniť

27 JAZYKOVÉ ŠTÝLY HOVOROVÝ ŠTÝL
-v súkromnom, neformálnom, hovorenom styku -využíva hovorové aj nespisovné slová, jednoslovné bežné rozhovory, dialógy v rodine, v okruhu kamarátov... štýl -výber a usporiadanie jazykových aj mimojazykovýchprostriedkov ADMINISTRATÍVNY ŠTÝL -v úradnom styku -vyžaduje stručnosť, presnosť, vecnosťžánre (útvary) administratívneho štýlu úradný list, žiadosť, objednávka, životopis, úradné tlačivá a formuláre, poukážka, podací lístok, poštová sprievodka a pod. PUBLICISTICKÝ ŠTÝL -texty v médiách -noviny a časopisy, rádio, televízia -používa publicizmy, skratky a značky, snaží sa informovať, o zaujímavosť a aktuálnosťžánre správa, interview, inzerát, úvodník, komentár, recenzia, reportáž, fejtón a i. NÁUČNÝ (ODBORNÝ) ŠTÝL -vo vedeckom a vzdelávacom prostredí -vyžaduje presnosť, objektívnosť, odborné vyjadrovanie (termíny), vedecké zdôvodňovanie, používa zložitejšie vety a súvetiažánre výklad, referát, diplomová práca, prednáška, štúdia a pod. UMELECKÝ ŠTÝL -umelecké texty -básnické, prozaické a dramatické -vyjadruje subjektívny pohľad autora, jeho pocity, myšlienky - používa umelecké jazykové prostriedky, obrazné pomenovania všetky lyrické, epické a dramatické literárne žánre REČNÍCKY ŠTÝL -v slávnostných, verejných prejavoch pri rôznych príležitostiach -má zaujať poslucháča - rečnícke otázky, zvolania, knižné slová a pod. príhovor, slávnostný prejav, smútočný prejav, súdna reč, prednáška, referát...

28 literatúra lyrika vyjadruje pocity, nálady, myšlienky, názory autora -nemá príbehové, dejové prvky 1.osobná - vnútorný svet hrdinu 2.ľúbostná lyrika - láska v jej rôznych podobách 3.prírodná lyrika - prevládajú prírodné motívy 4.spoločenská lyrika - vyjadruje sa k vážnym spoločenskm problémom a udalostiam 5.reflexívna (úvahová) lyrika - autor uvažuje, zamýšľa sa nad tým, čo sa ho dotýka lyricky hrdina -hrdina v básni-býva totožný s autorom básne -nositeľ jeho úvah, myšlienok, nálad, pocitov hadanka -slovná hra, na nájdenie správnej odpovede je potrebný dôvtip -pomenúva javy nepriamo, skryto (v inotaji) na základe podobnosti alebo súvislosti prí slovie -ustálený výrok ľudovej múdrosti, ktorý vyjadruje ponaučenie, výstrahu, pokarhanie Každý je kováčom svojho šťastia porekadlo -ustálený výrok ľudovej múdrosti, ktorý obrazne pomenúva nejaký jav, nevyjadruje ponaučenie -konštatuje stituáciu, viaže sa k nejakému prípadu Popálil si prsty pranostika -vyjadruje a zovšeobecňuje skúsenosti z pozorovania prírody, počasia, ročných období, snaží sa predpovedať prírodné javy Studený máj, v stodole raj modlitba -krátka náboženská skladba -obracia sa k Bohu alebo svätým s prosbami, poďakovaním, oslavou -spája sa s náboženskými obradmi óda -autor vyjadruje svoj obdiv, nadšené city k istej skutočnosti, oslavným spôsobom sa vyjadruje k istej téme (sloboda, príroda, mladosť, osobnosť...) -vyznačuje sa nadnesenosťou a pátosom -pochádza z antickej poézie

29 literatúra elégia -žalospev, nárek -autor vyjadruje svoj smútok nad národom, vlasťou, nešťastnou udalosťou aforizmus -stručný výrok s vtipnou myšlienkou -niekoľkými slovami formuluje myšlienku, nápad, názor -napr.: Je ľahšie rozbiť atóm než predsudok epigram – lyrický žáner -krátka satirická báseň -prekvapujúca pointa -zdôrazňuje istý problém a jeho riešenie -stručne a duchaplne vystihuje nejakú životnú pravdu epitaf -lyrický žáner -nápis na náhrobnom kameni -stručne, výstižne charakterizuje pochovaného -vyjadruje smútok či nádej


Stiahnuť ppt "Čechovičová Dana SLOVENSKÝ JAZYK."

Podobné prezentácie


Reklamy od Google