Planéty slnečnej sústavy Ivona Šváčová 3.A

Delenie : Vnútorné –planéty zemského typu, pevné kamenné (Merkúr, Venuša, Zem, Mars) Vonkajšie –planéty typu Jupitera, veľké plynné (Jupiter, Saturn, Urán, Neptún) Ľadová planéta –Pluto

Galaxia –Mliečna dráha.. Špirálovitá galaxia (jasné jadro, dve a viacej špirálových ramien hviezd) Otáča sa (naša slnečná sústava obehne okolo Galaxie cca raz za 225 miliónov rokov = naposledy za éry dinosaurov) Oblasti s jasne ružovými, modrými a zelenými plynmi sú hmloviny, oblasti, kde sa rodia nové hviezdy (hmlovina = obrovské oblaky medzihviezdneho plynu a prachu) Čierna diera je oblasť takého silného gravitačného poľa, že s nej žiadna hmota neunikne. Vznikajú po veľkých supernovách čo je obrovský výbuch, ktorý sa prejavuje pri zániku obra, čo je hviezda, ktorá je väčšia ako Slnko.

Slnko a slnečná sústava Slneč. sús = Slnko + všetko čo okolo neho obieha (planéty, mesiace, balvany, kovové a ľadové smeti, prach) Asteroidy, planétky = veľké kusy skál a kovu (väčšina sa nachádza medzi Marsom a Jupiterom) Kométy = zamrznuté kusy plynov a prachu Slnko- hviezda strednej veľkosti, vybuchujúceho plynu - je zdrojom silnej gravitácie, tepla a svetla Teplota na povrchu -5500°C Teplota v strede -15 mil °C

Merkúr Rímsky posol bohov. Nachádza sa tak blízko pri slnku, takže nemôže mať atmosféru. Jeho teplota na jeho skalnatom povrchu vystupuje až na 350°C. Okolo Slnka obehne raz za 88 dní. Mesiace nemá.

Venuša Rímska bohyňa krásy a lásky. Celý jej povrch zahaľujú husté oblaky, ktoré zachytávajú slnečné lúče, takže teplota na jej povrchu dosahuje asi 480°C, čo je najviac zo všetkých planét našej sústavy. Jej dráha sa najviac približuje ku kružnici. Jej obežná doba je 225 dní

Zem Má atmosféru tvorenú vzduchom a množstvo vody, ktoré sú nevyhnutné k životu. Atmosféra = 78%C, 21%O, 1%Ar, vodné pary, oxid uhličitý a iné plyny Priemerná teplota dosahuje 22°C (kebyže je teplota vyššia tak sa voda vyparí, nižšia zamrzne) Antarktída -90°C , Sahara, údolie smrti v USA +60°C

Mesiac Náš jediný prirodzený satelit. Nemá atmosféru. Nesvieti vlastným svetlom, ale odráža svetlo od Slnka. Mesiac rotuje okolo Zemi tzv. viazanou rotáciou, čo znamená že vidíme vždy jednu jeho stranu. Medzi dvoma novmi uplynie takmer 29,5 dňa.

Mars Rímsky boh vojny. Malá vyprahnutá planéta s červeným skalnatým povrchom Teplota: -56°C Na póloch má dve čiapočky z ľadu a zamrznutého plynu. Nachádza sa tu veľa kráterov a obrovské sopky. Mesiace = Fobos (strach), Deimos (hrôza)

Jupiter Vládca rímskych bohov. Jeden obeh okolo Slnka mu trvá takmer 12 rokov. Najväčšia planéta slnečnej sústavy. Povrch je tvorený zmesou kvapalín a plynov. Atmosféra sa skladá z vodíka(90%) a hélia(10%) Je to studená planéta obklopená prstencom prachu. Teplota: -144°C Má 16 mesiacov.

Saturn Rímsky boh Saturn (=Kronos). Atmosféru má rozdelenú na veľký počet pásov tvorených búrkovými mrakmi. Tvorená je 75% vodíka a 25% hélia. Má pevné jadro obklopené ľadom a plynným vodíkom. Teplota: -176°C Má 18 mesiacov, najvýznamnejším a najväčším je Titan, ktorý má aj vlastnú atmosféru.

Urán Grécky praboh Urán – vládca nebies. Otec 12 Titanov. Má modrozelenú atmosféru, ktorú tvorí prevažne vodík, metán a hélium. Má pevné kovové jadro obklopené ľadom a plymni Teplota: -214°C Má 15pomenovaných mesiacov a najmenej 6 dalších.Mesiace má pomenovaná po postavách zo Shakespeareových a Popeových diel (Miranda, Ariel, Umbriel, Titania, Oberon)

Neptún V rímskej mytológii boh morí a oceánov. Obklopuje ho jasne modrá vodíková atmosféra s mrakmi s metánu a čpavku. Má kamenné jadro veľké asi ako Zem. Ostatné planéty za ním nazývame transneptuniány. Má 3 prstence Adams, Leverrier a Galle, a 8 obiehajúcich mesiacov. Teplota: -220°C

Pluto Rímsky boh podsvetia totožný s gréckym Hádom. V minulosti považované za najmenšiu a najvzdialenejšiu planétu. Skladá sa hlavne z kremičitanov a ľadu. Atmosféra obsahuje najmä dusík, metán a oxid uhličitý. Má jeden mesiac - Cháron Teplota: -233°C

Koniec Saturn Merkúr Mars Zem Jupiter Venuša Neptún Ďakujem za pozornosť. Urán