Miroslav Hudák 1.D.

Prezentácia na tému: "Miroslav Hudák 1.D."— Prepis prezentácie:

1 Miroslav Hudák 1.D

2 Obsah  Charakteristika  Štruktúra  Atmosféra  Magnetické pole
 Prstenec  Mesiace  Výskum

3 Charakteristika Jupiter je najväčšia a najhmotnejšia planéta
našej Slnečnej sústavy, v poradí piata od Slnka. Od Slnka je vzdialená 5,2 AU (778,3 miliónov km) a spolu s ním predstavujú 99,9 % celej hmotnosti slnečnej sústavy.

4 Jupiter obieha okolo Slnka po elipse s
excentricitou 0,0485 raz za 11,86 roka, priemernou rýchlosťou 13,06 km/s.

5 Štruktúra Jupiter sa sformoval pravdepodobne ako hviezda.
Pre malú hmotnosť však vo svojom vývoji zastal niekde uprostred. Pod atmosférou Jupitera sa rozkladá vodíkový oceán. Hĺbka tekutého vodíka siaha asi do tretiny planéty. Na dne vodíkového oceána v hĺbke približne km pod oblakmi, dosahuje tlak MPa a teplota je vyššia ako °C. Vodík za týchto podmienok nadobúda vlastnosti kovu. Má takmer pevnú štruktúru a voľné elektróny. Jadro Jupitera je pravdepodobne skalisté , obsahujúce všetky ťažké prvky.

6 Jupiter v číslach (porovnanie zo Zemou)
Planéty Zem Jupiter Hmotnosť (Zem=1) 1 318 Rovníkový priemer km km Objem (Zem=1) 1323 Stredná hustota 5,52 g/cm3 1,33 g/cm3 Gravitačné zrýchlenie na povrchu 9,80665m.s-2 23,64 m.s-2 Úniková rýchlosť na rovníku 11,2 km/s 59,48 km/s Sklon rotačnej osi 23,45° 3,13°

7 Doba rotácie 23,93 h 9,92 h Stredná teplota povrchu 15°C -120°C Počet známych prstencov 1 Počet mesiacov 16 Afélium (v miliónoch km) 152,1 815,7 Perihélium (v miliónoch km) 147,1 740,9 Stredná vzdialenosť od Slnka (v miliónoch km) 149,6 778,3 Stredná dráhová rýchlosť 29,79 km/s 13,06 km/s Doba obehu (d - pozemský deň, r – pozemský rok) 365,25636 d 11,86 r

8 Atmosféra Atmosféra Jupitera je asi 4 000 km hrubá
vrstva oblakov. Ich vrcholy tvorí vodík (86%) a hélium (14%) a majú teplotu tekutého vzduchu, približne -140°C. Nižšie vrstvy obsahujú asi 1% prímesí z molekúl metánu, amoniaku, deutorovaného metánu, acetylénu, etylénu, fosfínu, oxidu kremičitého a vody.

9 Jupiter, presnejšie, jeho horné
vrstvy atmosféry, ktoré pozorujeme, nerotuje vo všetkých oblastiach rovnako rýchlo. Kým rovníkový pás (široký až km) sa otočí za 9 h 50 min, oblasti pri póloch sa otočia raz za 9 h 56 min.

10 Veľká červená škvrna najznámejší útvar Jupiterovej atmosféry
cirkulačný útvar podobný silnej vírovej víchrici má tvar oválu s rozmermi 40 000 x km a pomaly obieha okolo planéty okolo svojej osi sa otočí raz za 6 dní

11 Magnetické pole Jupiter má zo všetkých planét najsilnejšie
magnetické pole. Jeho intenzita je 10-krát väčšia ako intenzita zemského magnetického poľa. Magnetická os Jupitera je od rotačnej osi planéty odklonená asi o 11°. Pôvod magnetického poľa je rovnaký ako na Zemi. Generuje ho hydromagnetické dynamo tekutého vnútra planéty.

12 Jupiter je zdrojom rádiového žiarenia na
milimetrových, centimetrových a metrových vlnách. Rádiové vlny vo forme impulzov spôsobujú v atmosfére elektrické výboje (blesky).

13 Prstenec Meno prstenca vzdialenosť šírka Halový 92 000 km 30 500 km
Hlavný km km Vnútorný pavučinový km km Vonkajší pavučinový km km

14 stredná vzdialenosť od Jupitera (km)
Mesiace Jupiter má 28 doteraz objavených mesiacov (16 oficiálne potvrdených a pomenovaných): názov mesiaca rozmer/ priemer (km) stredná vzdialenosť od Jupitera (km) obežná doba (pozem.dni) Metis 40 0,3 Adrastea 25x20x15 Amalthea 270x168x150 0,5 Thebe 110x100x90 0,7

15 Io Európa Ganymedes Kallisto S/1975 J1 Leda Himalia Lysithea Elara
3 630 1,8 Európa 3 138 3,6 Ganymedes 5 268 7,2 Kallisto 4 806 16,7 S/1975 J1 8 130 Leda 16 238,7 Himalia 186 250,6 Lysithea 36 259,2 Elara 76 259 S/2000 J11 4 290 S/2000 J10 3,8 591 S/2000 J3 5,2 605

16 S/2000 J5 S/2000 J7 Ananke S/2000 J9 S/2000 J4 Carme S/2000 J6
4,4 618 S/2000 J7 6,8 626 Ananke 30 631 S/2000 J9 5 652 S/2000 J4 3,2 661 Carme 40 692 S/2000 J6 3,8 704 Pasiphae 50 735 S/2000 J8 5,4 733 Sinope 36 758 S/2000 J2 5,2 766 S/2000 J1 4,8 774

17 Pre nás sú zaujímavé najväčšie 4:
Io Európa Ganymedes Kallisto Objavil ich v roku 1610 Galileo Galilei ( ). Tieto tzv. Galileiho mesiace rýchle menia svoju polohu voči Jupiteru. Každú noc nám poskytujú niektoré zo štyroch zaujímavých úkazov:

18 zatmenie mesiaca zákryt mesiaca prechod mesiaca pred Jupiterovým kotúčom, sprevádzaný nápadnou čiernou škvrnou na povrchu planéty – tieňom mesiaca prechod tieňa mesiaca cez Jupiterov kotúč Ostatné mesiace Jupitera sú malé objekty zložené z vodného ľadu a skalných fragmentov. Ich priemer je menší ako 100 km.

19 Io geologicky najaktívnejšie teleso v slnečnej sústave
priemer: km hmotnosť: 8, kg doba obehu: 43 hodín vzdialenosť od J.: km hustota: 3,53 g/cm3

20 Európa mesiac s povrchom odrážajúcim najviac dopadnutého svetla
priemer: km hmotnosť: 4, kg doba obehu: 86 hodín vzdialeniosť od J.: km hustota: 2,99 g/cm3

21 Ganymedes najväčší mesiac slnečnej sústavy priemer: 5 268 km
hmotnosť: 1, kg doba obehu: 7,2 dňa vzdialeniosť od J.: km hustota: 1,94 g/cm3

22 Kallisto mesiac s najväčším počtom kráterov na povrchu
priemer: km hmotnosť: 1, kg doba obehu: 16,7 dňa vzdialeniosť od J.: km hustota: 1,85 g/cm3

23 Výskum 1610: Galileo pozoruje Jupiter a jeho mesiace ďalekohľadom
1675: Prvé presné merania rýchlosti svetla pomocou určenia času zákrytov Jupiterových mesiacov (O. Roemer) 1955: Objav rádiových vĺn z Jupiteru 1973: Prelet sond Pioneer 1979: Prieskum planéty sondami Voyager; zistená rotácia Veľkej červenej škvrny; objavy ďalších Jupiterových prstencov a polárnej žiary

24 1994: Zrážka kométy SL9 s Jupiterom : V tomto období uskutočňovala sonda Galileo podrobný prieskum mesiacov : 30 nových mesiacov objavených z Havajských ostrovov

25 Zdroje Astronomická encyklopédia Vesmír 1 (1. vydanie, 2002)