Základy jadrovej Fyziky Filip Kliment 3.B

Atómové jadro Nukleotidy protóny Neutróny Označenie jadra AZX

Vlastnosti jadra Polomer jadra R = R0 3 𝐴 ,kde R0 = 1,3.10-15m Jadrové sily Väzbová energia Hmotnostný úbytok

Jadrová fúzia Je zlučovanie dvoch jadier nižším počtom nukleotidov na jadro s vyšším počtom nukleotidov Je za potreby vysoký tlak a veľmi vysoká teplota v Slnku prebieha fúzia medzi deutériom a tríciom, pričom vzniká hélium

Štiepna reakcia Vzniká rozpadom jadra s vysokým počtom nukleotidov Do jadra vnikne cudzia častica (neutrón) E = mc²  Jadro sa rozpadá na dve menšie jadrá a 2-3 neutróny, jadrá narazia do okolitých atómov a ich pohybová energia sa mení na teplo

Jadrový reaktor Prvý jadrový reaktor (uránovo-grafitový) bol uvedený do prevádzky v roku 1942 v Chicagu pod vedením Enrica Fermiho

Aplikácia jadrových reaktorov

Rádioaktivita Spontánny jadrový rozpad nestabilného izotopu určitého prvku na izotop iného prvku, uvoľňuje sa pri tom žiarenie 1896 Henri Becquerel pri skúmaní fosforeskujúcih solí uránu Vyžarujú ju nestabilné izotopy látok

Využitie rádioaktivity Meranie plochy, hustoty, vlhkosti, pritomnosť plynov a hrúbku látok ožarovanie nádorov, sterilizácia nástrojov a materiálu, sledovanie pohybu jódu v organizme, krvných procesov, sledovanie látkovej výmeny uhlíková metóda určovania veku org. nálezov

Žiarenie alfa Tok jadier hélia 4He(alfa častice) Kladný náboj, pomerne ťažké a silný ionizačný efekt Zastaví ich hrubá vrstva vzduchu al. papier Boli objavené spolu s beta časticami Ernestom Rutherfordom a Frederickom Soddym Vychyľuje sa v elektrickom aj magnetickom poli

Beta žiarenie Je to tok záporne nabitých častíc elektrónov Častice beta sú oveľa ľahšie a majú aj menší ionizačný účinok, no prechádzajú aj niekoľko milimetrovým kovovým plátom Dokáže ich pohltiť napr. Al, Fe Vychyľuje sa v elektrickom aj magnetickom poli

Ernest Rutherford Zakladateľ jadrovej fyziky 1900 objav prirodzenej rádioaktivity 1908 Nobelová cena za chémiu za výskum rozpadu látok a objav rádioaktivity 1919 1. jadrová reakcia – transmutácia dusíka na kyslík

Gama žiarenie Je elektromagnetické žiarenie s veľmi krátkou vlnovou dĺžkou λ ≤ 10-10 m Tieni ho olovo a hrubý betón Nevychyľuje sa v elektrickom ani magnetickom poli

Jav umelej rádioaktivity 1934 objavená manželmi Curieovcami Umelú rádioaktivitu získajú prvky transmutáciou, vplivom reťazovej reakcie alebo pôsobením urýchlených častíc

Ďakujem za pozornosť