Predštátnicová výučba Medzinárodné právo verejné Právna zodpovednosť subjektov medzinárodného práva Zodpovednosť štátov podľa MP Zodpovednosť medzinárodných organizácií podľa MP Zodpovednosť jednotlivca ako subjektu MP Ľudmila Elbert Ústav medzinárodného práva a európskeho práva

Uplatnenie zodpovednosti v MP je základným predpokladom riadneho fungovania MP Stále platná zásada pacta sunt servanda + riadne plnenie záväzkov Neexistencia centrálneho donucovacieho orgánu, MSD- fakultatívna jurisdikcia, slabá účinnosť svojpomoci, neochota uplatňovať pravidlá MP- rozpor s národnými záujmami Dopĺňanie medzinárodnej obyčaje pravidlami medzinárodného zmluvného práva

Zodpovednosť štátov podľa MP Zodpovednosť za MN protiprávne správanie sa štátov Zodpovednosť za správanie sa MN dovolené, s ktorým je spojené zvýšené riziko vzniku škody (objektívna zodpovednosť) Zodpovednosť za škodlivé dôsledky činností MN nezakázaných

Zodpovednosť za MN protiprávne správanie sa štátov Akcesorický záväzok pristupujúci k pôvodnému záväzku Prelom 19. a 20. stor.- riešenie sporov arbitrážou, diplomatickou cestou, mierne ustálenie všeobecne platných obyčají (Alabama, Chorzowská továreň, Prieliv Korfu) Pred 2. sv. vojnou neúspešné pokusy o kodifikáciu pravidiel zodpovednosti štátov za MN protiprávne správanie, po 2.sv.vojne- 1949- Komisia OSN pre MP- na svojom 1. zasadnutí stanovila okruhy, ktorými sa bude zaoberať, medzi nimi bola i zodpovednosť štátov 1955- Garcia- Amador- zvláštny spravodajca- pozornosť len na škody spôsobené cudzincom; 1963- Robert Ago- zvláštny spravodajca- pozornosť na všeobecné pravidlá zodpovednosti štátov- výsledok- prvá časť návrhu článkov- pôvod MNZodp.; 1979- Wilhelm Riphagen- obsah, formy a rozsah MNZodp., návrh však dokončený vďaka Arango-Ruiz v roku 1996, spracovanie pripomienok- 1998- James Crawford, v roku 2001 na pôde Komisie OSN pre MP prijatý definitívny text Návrhu článkov o zodpovednosti za MN protiprávne správanie sa štátov

Odporúčanie pre VZ OSN, aby Návrh vzalo na vedomie- nezáväzná rezolúcia VZ OSN č. 56/83 z roku 2002 Návrh článkov o zodpovednosti štátov za MN protiprávne správanie: Kodifikácia obyčajových pravidiel, z úpravy vylučuje zodpovednosť MNO a jednotlivcov 4 časti: podstatné prvky MNZodp.(charakteristika protiprávneho správania sa), obsah MNZodp., uplatňovanie MNZodp., všeobecné ustanovenia 1. Prvky MNZopd.- subjektívny (pričitateľnosť správania sa štátu), objektívny prvok (protiprávnosť správania sa), okolnosti vylučujúce protiprávnosť- predchádzajúci súhlas štátu, sebaobrana, protiopatrenie poškodeného štátu, vis maior a náhodná udalosť, tieseň, stav núdze, škoda- sprievodný znak 2. obsah MNZodp.- upustiť od protiprávneho správania sa a poskytnúť plnú náhradu škody 3. uplatňovanie MNZopd.- poškodený štát, pri erga omnes záväzkoch všetky štáty MN spoločenstva

Zodpovednosť za iné ako protiprávne správanie sa štátu v MP Právny základ- osobitné zmluvy Počet a rozsah škôd presahujúcich hranice štátu nie je dostatočne veľký na to, aby nútil štáty k spolupráci pri tvorbe obyčaje Nezhoda názorov na to, kto je zodpovedný za škodlivé dôsledky nezakázanej činnosti (so zvýšeným rizikom alebo bez) Je pochopiteľné, že štáty, ktoré nevykonávajú ekonomickú činnosti prenechávajú zodpovednosť na prevádzkovateľov nebezpečných činností Zodpovednosť nie je sekundárnym záväzkom, teda následkom porušenia MN záväzku, ale primárnym záväzkom, vzniká aj napriek preventívnym opatreniam, súčasne sleduje prevenciu a náhradu škody

Komisia OSN pre MP- 1978- téma- MNZodp Komisia OSN pre MP- 1978- téma- MNZodp. za škodlivé dôsledky vyplývajúce z konania, ktoré nie je MP zakázané- pokrokový rozvoj, v r. 1997- tému rozdelila na dve oblasti – 1. oblasť prevencie následkov rizikových činností, ktorých dopad prekračuje hranice jedného štátu- kodifikačný návrh v r. 2001, 2. oblasť škôd a strát v dôsledku rizikových činností- kodifikačný návrh v r. 2006 V prvej oblasti dochádza k stieraniu hraníc medzi MNZodp. za protiprávne správanie a iné ako protiprávne správanie, obsahuje úpravu konkrétnych povinností štátov- notifikácia rizík, konzultácia s dotknutými štátmi, prijímanie preventívnych opatrení, teda stanovuje primárne záväzky, porušenie ktorých vyvoláva klasickú zodpovednosť za protiprávne správanie štátu, v druhej oblasti sú stanovené princípy škody a spôsob jej náhrady

Zodpovednosť za činnosti MP dovolené, s ktorými je spojené zvýšené riziko vzniku škody (objektívna zodpovednosť) Absolútna zodpovednosť, pr. Úprava- MNZ upravujúce konkrétnu činnosť Konštitutívny prvok- vznik škody Obsah zodpovednosti- náhrada škody Jadrová energia, životné prostredie, kozmický priestor Dohovor o MNZodp. za škody spôsobené kozmickými objektmi- 1972- zodpovednosť vypúšťajúceho štátu, na zemi a vo vzduchu vs. v kozmickom priestore Uplatnenie zodpovednosti za škody- diplomatickou cestou, pred VNŠ súdmi, do 1 roka od vzniku

Zodpovednosť za škodlivé dôsledky činností MP nezakázaných Pr. základ- MNZ Konštitutívny prvok- vznik škody Obsah zodpovednosti- náhrada škody Činnosti nevykazujúce zvýšený stupeň rizika vzniku škody Dohovor o morskom práve- 1982- zabavenie lode alebo lietadla na základe podozrenia z pirátstva

Zodpovednosť MNO podľa MP Právny základ- právna obyčaj Poradný posudok vo veci Náhrady škody za ujmu utrženú v službe OSN- spôsobilosť MNO uplatňovať zodpovednosť voči iným subjektom MP vs. Spôsobilosť iných subjektov uplatňovať zodpovednosť MNO za protiprávne správanie Komisia OSN pre MP- Návrh článkov o zodpovednosti medzinárodných organizácií (Draft Articles on the Responsibility of International Organizations- DARIO)- Valné zhromaždenie ho prijalo v roku 2011 (A/RES/66/100) Väčšina ustanovení prevzatá z Návrhu článkov o zodpovednosti za protiprávne správanie sa štátov MNO podľa čl. 2 DARIO- organizácia založená MNZ alebo iným nástrojom MP, ktorý má vlastnú právnu subjektivitu (predpoklad zodpovednosti- spôsobilosť na protiprávne správanie)

Subjektívny (pričítateľnosť) a objektívny prvok (protiprávne správanie sa MNO) -pôvodne- MNO zodpovedá za záväzky, ktoré na seba prevzala MNZ alebo ktoré jej vyplývajú zo zakladajúcej zmluvy, listiny (t.j. zmluvná zodpovednosť), za ostatné porušenia zodpovedá členský štát -komentár k čl. 9 DARIO- k porušeniu MN záväzku dôjde vtedy, ak správanie sa MNO nie je v súlade s niektorým pravidlom MP, bez ohľadu na jeho pôvod (obyčaj, MNZ, všeobecná zásada MP); zodpovedá však MNO ako celok, nie jej orgány, keďže MN subjektivitu má len MNO, nie jej orgán (výnimka- EÚ- žaloba z dôvodu nedostatku právomoci, nečinnosti a pod.- orgány vydávajú pr. akty zaväzujúce nie len čl. štáty, ale aj jednotlivcov) -objektívna zodpovednosť- činnosti dovolené spojené so zvýšeným stupňom rizika vzniku škody, kde je vznik škody obligatórnym znakom zodpovednosti, ak MNO je zmluvnou stranou MNZ upravujúcej konkrétnu činnosť

Subjektívny prvok- pričítateľnosť protiprávneho konania MNO: MNO je združením štátov, v zakladajúcej zmluve má zverený určitý balík úloh a právomocí potrebných na ich vykonanie, pričom na naplnenie svojich cieľov potrebuje určitý aparát orgánov- koná nezávisle od štátov, teda niekedy aj v rozpore s ich záujmami- rovina pričitateľnosti z titulu konania jej orgánu, ku ktorej možno pridať i rovinu pričitateľnosti z titulu konania členského štátu alebo štátov Pričítateľnosť konania orgánov a agentov MNO: Orgán MNO- prvok štruktúry MNO, skrz ktorý MNO koná a plní svoje povinnosti, má svoje právomoci, ktoré mu zveruje zakladajúca listina, Poverené osoby- agenti-osoby, skrz ktorú MNO koná, služobne podliehajú MNO a za plnenie úloh zodpovedajú MNO Konanie ultra vires- orgány alebo agenti MNO prekročili rámec svojich oprávnení a konali pritom protiprávne- čl. 7 DARIO- konanie orgánu alebo agenta MNO sa považuje za konanie MNO podľa MP, ak konali z poverenia MNO, aj v prípade, že išlo o konanie nad rámec ich právomocí...- chráni sa tak dobrá viera tretích strán

Pričítateľnosť správania sa členského štátu MNO: -štáty majú vo všeobecnosti povinnosť plniť si záväzky, ktoré na seba prevzali na základe zakladajúcej zmluvy, povinnosť lojálne spolupracovať pri napĺňaní cieľov MNO (čl. 2 ChOSN, čl. 4 ods. 3 ZEÚ) - napr. kap. VII. ChOSN- čl. 47- vykonanie akcie s použitím sily na udržanie alebo obnovenie MN mieru a bezpečnosti- predpokladá použitie pozemných, leteckých, námorných síl členských štátov, rovnako v prípade mierových operácií OSN- kolektívne opatrenia nesankčnej povahy s použitím ozbrojenej sily- akcie pod mandátom OSN-> rozhodnutia pre porušenie práv zo strany ozbrojených zborov vykonávajúcich akciu pod mandátom OSN- ESĽP na základe čl. 5 DARIO odmietol podanie z dôvodu, že ide o činnosti pričítateľné nie čl. štátom, ale MNO - Behrami a Behrami proti Francúzsku- zanedbanie povinnosti Francúzskeho kontingentu- francúzsky veliteľ KFOR vedome nedal odstrániť nevybuchnutú kazetovú muníciu, jej výbuchom utrpeli dvaja synovia Behramiho stratu zraku a smrteľné zranenia - Saramati proti Fr., Nem. a Nórsku- misia UNMIK v Kosove- nezákonné zadržanie policajnými jednotkami pod velením nórskeho veliteľa KFOR

Čl. 5 DARIO- pokiaľ je štátny orgán v dispozícii MNO, orgán má byť plne podriadený MNO, konanie tak možno plne pričítať MNO UNMIK, ako aj KFOR podliehajú pri výkone svojich právomocí BR OSN, a teda ich konanie pričítateľné OSN Ak však MNO vykonáva svoju činnosť prostredníctvom ozbrojených síl čl. štátu, ako je tomu v prípade NATO, MN operácie sú pod velením NATO, no ozbrojené sily ostávajú naďalej pod kontrolou členského štátu, a teda neexistuje prepojenie na samotnú organizáciu, chýba priama kontrola a rozhodovanie o priebehu akcie, napr. Púštna búrka- agresia Iraku voči Kuvajtu 1991- BR OSN autorizovala a vyzvala na použitie sily voči agresorovi, ale sa ďalej nevykonávala činnosť v rámci operácie Uplatňovanie zodpovednosti MNO podľa DARIO- MNO (sama vo svojom mene) alebo štát poškodený protiprávnym správaním MNO Medzinárodný súdny dvor- čl. 34 ŠMSD- sporové konanie len štáty, čl. 65 ŠMSD- za istých okolností posudkové konanie Medzinárodná arbitráž- súhlas sporových strán, napr. Stály arbitrážny dvor

Zodpovednosť jednotlivca ako subjektu MP Trestanie zločinov podľa MP (pr. ozbrojených konfliktov, MN humanitárne právo)pred medzinárodným súdnym tribunálom (ad hoc alebo stálym) alebo pred vnútroštátnymi justičnými orgánmi štátu, na území ktorého došlo k spáchaniu protiprávneho správania sa, prípadne iných štátov v rámci koncepcie tzv. univerzálnej jurisdikcie 1918- Versaillská mierová zmluva- uznanie zodpovednosti nem. cisára Wilhelma II.- čl. 227- najhrubšie porušenie zásad MN mravnosti a posvätnej platnosti zmlúv; čl. 228- možnosť postaviť pred vojenské súdy osoby obžalované z činov priečiacich sa vojnovým zvykom a obyčajom; Zásady uznané Štatútom Norimberského vojenského tribunálu (rez. VZ OSN 177/II)- zásada č. 1- každý, kto spácha čin zakladajúci zločin podľa MP, zodpovedá za tento čin a podlieha trestu; Štatút MN vojenského tribunálu so sídlom v Norimbergu (Dohoda ZSSR, USA, VB, FR.- 1945)- uznanie trestno-pr. zodpovednosti jednotlivca za vojnové zločiny, zločiny proti mieru a proti ľudskosti

„Ako je dlhodobo uznávané, MP ukladá povinnosti a zodpovednosť rovnako jednotlivcom aj štátom. Podstatou Štatútu Norimberského tribunálu je, že jednotlivci majú svoje MN povinnosti existujúce popri záväzkoch štátov. Ten, kto porušil pravidlá vojny, nemôže ťažiť zo svojej imunity, aj keď konal v mene štátu, pokiaľ tento prekročil svoje oprávnenia podľa MP.“ Koncepcia vojnových zločinov známa už pred r. 1945 Norimberg- prvý krát definované zločiny proti mieru (osnovanie, príprava, podnecovanie alebo začatie útočnej vojny alebo vojny porušujúcej MNZ), zločiny proti ľudskosti (vraždy, vyhladzovanie, zotročovanie, deportácie alebo iné krutosti páchané na civilnom obyvateľstve pred vojnou/počas vojny) –> Dohovor o predchádzaní a trestaní zločinu genocídy- 1948- zločin genocídy; MN dohovor o potlačení a trestaní zločinu apartheidu- 1973; vo všetkých prípadoch uznaná individuálna zodpovednosť jednotlivca podľa MP

Zásady uznané Štatútom Norimberského vojenského tribunálu (rez Zásady uznané Štatútom Norimberského vojenského tribunálu (rez. VZ OSN 177/II)- náležitosti a podmienky vzniku a realizácie individuálnej tretno-pr. zodpovednosti jednotlivca za spáchanie zločinov podľa MP: zásada II.- skutočnosť, že VNŠP neukladá trest za čin zakladajúci zločin podľa MP nezbavuje páchateľa jeho zodpovednosti podľa MP; Zásada III- Skutočnosť, že páchateľ konal ako hlava štátu alebo zodpovedný vládny činiteľ ho nezbavuje zodpovednosti podľa MP; Zásada IV- skutočnosť, že jednal podľa príkazu svojej vlády alebo nadriadeného ho nezbavuje zodpovednosti, ak mal skutočnú možnosť morálnej voľby; režim individuálnej zodpovednosti jednotlivca za zločiny podľa MP nezbavuje jeho „domovský štát“ zodpovednosti za MN zločiny, ako sú def. V čl. 19 ods.2 Návrhu článkov o zodpovednosti za MN protiprávne správanie sa štátov Dohovor o nepremlčateľnosti vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti- 1968- aby sa použitím predpisov VNŠP o premlčaní nezabránilo uplatneniu zodpovednosti páchateľov zločinov proti mieru a proti ľudskosti

Zlom v 90. rokoch 20.stor.: Rez. BR OSN č. 827 z 25.5.1993- MN tribunál pre bývalú Juhosláviu Rez. BR OSN č. 995 z 8.11.1994- MN tribunál pre Rwandu Rímsky štatút- 1998- Medzinárodný trestný súd (ICC- od 2007)- Haag -> opätovné potvrdenie zodpovednosti jednotlivca za konkrétne zločiny podľa MP spáchané v určitom období a na určitých územiach, ako aj zločiny bez ohľadu na to, kde a kedy boli spáchané, zopakovali zásady vzťahujúce sa na podmienky vzniku individuálnej zodpovednosti jednotlivca Obidva štatúty (Juhoslávia, Rwanda) prijaté ako rez. BR OSN na zákl. kap. VII. ChOSN- jednomyseľnosť stálych členov BR OSN- vôľa celého MN spoločenstva vynútiť rešpektovanie ĽP prostriedkami MN trestného práva, rozhodujú o zločinoch spáchaných počas MN i ne-MN konfliktu (na rozdiel od Norimberského a Tokijského vojn. Tribunálu)

1. MN dokument zakotvujúci Tr. -pr 1. MN dokument zakotvujúci Tr.-pr. zodpovednosť jednotlivca bez konkrétnej spätosti s ich spáchaním v konkrétnom čase a mieste- Rímsky štatút MN trestného súdu- 1998- plus zločin agresie , obmedzenie- čl. 26 „Súd nebude vykonávať jurisdikciu nad žiadnou osobou, ktorá v dobe údajného spáchania zločinu ešte nedovŕšila 18 rokov veku.“ - vytvoril základ MN tr. súdnictva ako trvalého inštitútu spôsobilého postihovať najzávažnejšie porušenia MP jednotlivcami spáchaním zločinov podľa MP, nie je potrebné vždy vytvárať nový MN súdny orgán- ad hoc- aj preventívny účinok

Procesné práva jednotlivca pri realizácii jeho individuálnej zodpovednosti za zločiny podľa MP Procesné práva jednotlivca ako žalovanej strany v MN súdnom konaní - pr. na dodanie opisu žaloby, všetkých listín, v jazyku, kt. rozumie, pr. na podanie vyjadrenia k obvineniam, pr. na výsluch v jazyku, kt. rozumie, pr. na obhajobu, pr. predkladať dôkazy, uskutočňovať krížový výsluch- sú vyjadrením zásady V.- „každý, kto je obvinený zo zločinu podľa MP, má nárok na spravodlivý súd na základe skutočností a práva.“- právo vyjadrené ešte pred existenciou MN dohody o štandarde procesných práv patriacich každému, proti komu bolo vznesené obvinenie z TČ- neskôr VDĽP, čl. 6 DOĽPZS-1950, čl. 14 MPOPP- 1966- garancie pred VNŠ súdnymi orgánmi; Hmotno-pr. základ individuálnej tr.-pr. zodpovednosti je v MP, procesno- právna realizácia decentralizovaná a uskutočňovaná na úrovni VNŠP- trestanie pred VNŠS uznala Moskovská deklarácia „o zodpovednosti hitlerovcov za spáchanie ukrutnosti“ (30.10.1943), čl. VI Dohovoru o zabránení a trestaní zločinu genocídy (1948), čl. V MN Dohovoru o potlačovaní a trestaní zločinu apartheidu (1973), paralelná možnosť stíhania pred MN trestným tribunálom po platnosti Rímskeho štatútu ICC

Príslušnosť súdov- definovaná v jednotl Príslušnosť súdov- definovaná v jednotl. Štatútoch, aby bol vylúčený konflikt jurisdikcii VNŠ a MN tr. Tribunálu- (MN tribunál by mal mať prednosť- Rímsky štatút ICC- výlučná právomoc ICC) Rozsah procesných práv jednotlivca pred MN súdnym tribunálom stálym alebo ad hoc- pridŕža sa všeobecnej úpravy def. V čl. 6 DOĽPZS, čl. 14 MPOPP, v zásade rovnaké postavenie ako páchatelia TČ podľa VNŠP; Povojnová úprava konania pred MN tribunálom vs. úprava z 90.rokov- Juhoslávia, Rwanda, ICC: Princíp rovnosti- žalobca a žalovaný rovnaké postavenie- pr. na verejné konanie, na právne rady, predkladať a overovať dôkazy, prezumpcia neviny, sprístupnenie predložených dokumentov Právo na účasť na konaní- Norimberg- aj za neúčasti obvineného, 90.roky- garancia konania za prítomnosti obvineného Druh trestu- Norimberg- trest smrti, J, R,ICC- tresty obmedzené na odňatie slobody (čl. 6 DOĽPZS, čl. 24 Š MNT pre BJ, čl. 23 Š MN pre R, čl. 77 Š ICC) Konečnosť trestu- Norimberg- rozsudok konečný a neodvolateľný, J, R, ICC- odvolanie z právnych aj faktických dôvodov

Právo podať žalobu na páchateľov jednotlivcom nebolo priznané, ostáva výlučne ako právo prokurátora (čl. 18 Š MNT pre BJ, čl. 17 ŠMNT pre R) Ďakujem za pozornosť 