Sopky z chemického hľadiska Šk. rok 2010/2011 Trieda: II.A Ján Gáfrik, Patrik Kocian, David Kulišiak, Matúš Murín

Láva je roztavená hornina vyvrhovaná z krátera sopky počas erupcie teplota lávy je od 700 °C do 1 200 °C láva- roztavená hornina na povrchu Zeme magma- roztavená hornina pod povrchom

Chemické zloženie Viskozita Felzické lávy Intermediátne lávy Mafické lávy Ultramafické lávy Vysokoviskózne Viskózne Nízkoviskózne

Typy láv a ich formy Lávové dómy- popraskané teleso s kupolovitým tvarom Laminárne prúdy- listové útvary, ktoré majú veľmi chaotickú štruktúru 'A'a- hrubá, popraskaná štruktúra, tvorená blokmi rozlámanej lávy Poduškové lávy- kvapkovité alebo vankúšovité tvary v podmorskom prostredí Podušková láva Lávový dóm 'A'a láva

Sopečné plyny Vodná para- vznikne agresívna chemická zmes urýchľujúca koróziu Oxid uhličitý- je významným tvorcom skleníkového efektu na Zemi Oxid siričitý- má dobrú schopnosť odrážať slnečné žiarenie , čím zabraňuje prenikaniu lúčov k povrchu, čo vedie k ochladzovaniu povrchu Chlór- môže negatívne ovplyvniť životné prostredie Fluór- v podobe fluorovodíku sa dostáva na povrch, kde kontaminuje oblasť spádu

Prečo sopka chŕli oheň? Pretože naša Zem je horúca, a aj keď sa stále ešte trochu zohrieva, chladne. Sopky nechrlia oheň, to len tak vyzerá. Vystreľujú z nich žeravé kamene, vyletuje popol, vyteká roztavená hornina, niekedy vyletí celá sopka.

Dichrómanova sopka Princíp: -oxidačno-redukčná reakcia rozkladu dichrómanu amónneho (NH4)2Cr2O7 → N2 + 4 H2O + Cr2O3 -dusík a voda prúdia vrstvou oxidu chromitého, ktorý vynášajú na vrchol kužeľa

1.Pokus- neúspešný 2.Pokus- troska vylietavala z kráteru do maximálnej výšky po približne 15-tich sekundách. Vylietava do výšky 25 cm a do maximálnej diaľky 60 cm od krátera avšak najviac trosky vyletelo do vzdialenosti cca. 5 cm od „krátera.“

Maximálna výška chrlenia po 20-tich sekundách 3.Pokus- zvýšili sme množstvo dichrómanu o 25%. Maximálna výška chrlenia po 20-tich sekundách Častice vylietavali do výšky približne 27 cm Vzdialenosť častíc od kráteru zostala na max. hodnote 60 cm

Tabuľka nameraných hodnôt

Graf

Kyslé dažde vznikajú dôsledkom spaľovania fosílnych palív spaľovaním dochádza k emisiám niektorých plynov ako sú napr. oxid siričitý hoci existujú aj prírodné zdroje emisií ( vulkanická činnosť, rozklad organizmov ), viac ako 90% emisií má pôvod v ľudskej činnosti

Chemická reakcia vzniku kyslých dažďov SO2 + NO + H2O = kyslý dážď Tekutiny majú rôzny stupeň kyslosti. Bežná dažďová voda, aj keď nie je znečistená, je čiastočne kyslá, má pH faktor 5,0 až 5,6. Za kyslý dážď sa považuje dažďová voda s pH faktorom od 1,0 do 5,0.

Rozklad síry na oxid siričitý vo vode Pokus bol zameraný na rozklad síry, ktorá zreaguje s kyslíkom za vzniku oxidu siričitého, ktorá má práve na svedomí tieto kyslé procesy

Použitá literatúra Stránky 1. Rubin, Ken: Sopky a zemetrasenia, Bratislava; Slovart, 2008, ISBN: 8080855185 2. Kolektív: Zem, Bratislava; Ikar, 2009, ISBN: 8055107963 3. Wolfgang Hohlbein: Vulkán na morskom dne, Bratislava; Mladé letá, 2008, ISBN: 9788010038 Stránky 1. http://sk.wikipedia.org/wiki/Sopka 2. http://www.sopky.estranky.sk/clanky/sopky/sopka 3. http://wapedia.mobi/sk/Sopka

Ďakujeme za pozornosť