Zatmenia Slnka a Mesiaca Matej Schwarzbacher 3.B 2008/2009 Gymnázium J.G.Tajovského

Obsah práce Princíp zatmení História zatmení Zatmenia Slnka Zatmenia Mesiaca Mesačný cyklus Saros Význam zatmení

Princíp zatmení zatmenie nastáva keď sa jeden vesmírny objekt dostane do tieňa iného objektu Aby také niečo nastalo musia sa minimálne 3 objekty dostať do jednej roviny - syzýgia

Princíp zatmení Ak je poradie telies Slnko – Mesiac – Zem - nastáva zatmenie Slnka Ak je poradie telies Slnko – Zem – Mesiac - nastáva zatmenie Mesiaca

Keby zvierali 0° uhol, zatmenia by nastávali pri každom splne a nove. Princíp zatmení Za zatmenia Slnka vďačíme podivuhodnej zhode okolností, ktorá sa v prírode občas vyskytuje. Priemer Slnka je približne 400-krát väčší ako priemer Mesiaca a zároveň Mesiac je ku nám približne 390-krát bližšie ako Slnko. Teda obidve telesá majú na oblohe približne rovnakú uhlovú veľkosť. Pretože obežná dráha Mesiaca zviera s obežnou dráhou Zeme uhol 5,15°, zatmenie nastane iba ak je Mesiac blízko priesečníka dráh - uzla. Keby zvierali 0° uhol, zatmenia by nastávali pri každom splne a nove.

História zatmení Zatmenia nebeských telies sú veľmi nápadné, ale pomerne vzácne udalosti a tak im ľudia už v dávných dobách venovali veľa pozornosti Číňania už približne 2000 rokov p.n.l. vedeli predpovedať zatmenia V roku 2137 p.n.l. doplatili životom na chybu vo výpočtoch čínski astronómovia Hi a Ho, keď neohlásili zatmenie Slnka Najstaršie spoľahlivo datované zatmenie Slnka pozorovali v Mezopotámií v roku 763 p.n.l. Kresba zatmenia slnka od egyptských astronómov za vlády Amenhotepa IV. okolo roku 1340 pred n.l.

História zatmení - V Grécku pozoroval zatmenia Slnka aj Táles z Milétu 28. mája v roku 603 p.n.l. a úspešne predpovedal zatmenie Slnka 9. júna 585 p.n.l. Prehru perzského kráľa Dáriusa III Alexandrom Veľkým pri Gaugamele v roku 331 p.n.l. predpovedali jasnovidci, keď sa niekoľko dní predtým Mesiac zafarbil na "krvavočerveno" Zatmenie Mesiaca 1. marca 1504 zachránilo Kolumbovi život pred domorodcami Zatmenie Slnka 8.4.1652, ktoré takto zakreslili portugalskí astronómovia

Zatmenia Slnka - Zatmenie Slnka môže nastať len vtedy, keď je Mesiac vo fáze novu Je viditeľné len z tých miest na zemskom povrchu, kde prejde stopa plného tieňa Mesiaca Z odlišností dráh Mesiaca a Zeme, vyplývajú 3 možné situácie zatmenia Slnka, a to: úplné, čiastočné a prstencové zatmenie

Prstencové zatmenie - Prstencové zatmenie nastáva ak je Mesiac na obežnej dráhe okolo Zeme ďaleko, a tým pádom je vrchol kužeľa tieňa pred povrchom Zeme Vďaka väčšej vzdialehosti sa Mesiac javí menší, a nezakryje tak úplne slnečný disk a svieti tak nezakrytý slnečný prstenec

Čiastočné zatmenie - Vzniká vtedy, ak je iba časť Slnka zakrytá Mesiacom Na zemský povrch v tomto prípade dopadá iba polotieň Mesiaca

Úplné zatmenie Slnečný disk je úplne zakrytý Mesiacom V čase úplného zatmenia Slnka je obloha dostatočne tmavá a vidieť na nej jasné hviezdy Voľným okom vidíme okolo čierneho Slnka tajomnú oceľovomodrú korónu

Úplné zatmenie Miesta, ktorými prechádza mesačný tieň, nazývame pás totality Len v týchto miestach môžeme na povrchu Zeme pozorovať úplné zatmenie Slnka, okolo pásu totality pozorujeme čiastočné zatmenie Na jedno miesto pripadne zatmenie Slnka približne raz za 200 rokov

Úplné zatmenie približne 5 sekúnd pred začiatkom úplného zatmenia sa začne prudko stmievať, po niekoľkých sekundách sa objaví koróna ako striebristý prstenec okolo Slnka teplota počas úplného zatmenia môže klesnúť aj o 10°C

Úplné zatmenie Posledné úplné zatmenie, ktoré bolo pozorovateľné zo strednej Európy, sa odohralo 11. augusta 1999. Z nášho územia bolo pozorovateľné ako takmer úplné (s fázou 0,99). Budúce úplné zatmenie budú môcť u nás pozorovať naši potomkovia až 7. 10. 2135 Najbližsie nastane úplné zatmenie 22. júla 2009, bude však viditeľné z Indie, Činy a tichomorských ostrovov Z územia Slovenska sa bude dať najbližšie pozorovať čiastočné zatmenie 4.januára 2011

Zatmenia Mesiaca - Zatmenie Mesiaca môže nastať len vtedy, keď je Mesiac vo fáze splnu Je viditeľné z celej pologule privrátenej k Mesiacu Podľa toho aká časť Mesiaca sa nachádza v tieni, rozlišujeme zatmenia Mesiaca na: úplné, čiastočné a polotieňové

Polotieňové zatmenie Nastáva, keď Mesiac prechádza iba polotieňom Zeme Slnečné svetlo je v polotieni Zeme iba nepatrne zoslabené a polotieňové zatmenia sa prejavia iba jemným stmavnutím mesačného kotúča

Čiastočné zatmenie Čiastočné zatmenie nastane, ak je v tieni Zeme iba jeho menšia či väčšia časť, a zvyšok ostáva v polotieni

Úplné zatmenie Úplné zatmenie Mesiaca nastáva, keď sa celý Mesiac vnorí do tieňa Zeme Úplnému zatmeniu vždy predchádza polotieňové a čiastočné Rozptyl a lom svetla v zemskej atmosfére spôsobuje, že Mesiac je aj po úplnom vnorení sa do tieňa Zeme čiastočne osvetlený a je purpurovočervenej farby

Úplné zatmenie Tmavosť každého zatmenia Mesiaca je rôzna, pretože závisí od stavu atmosféry Zeme Veľmi tmavé zatmenia bývajú napríklad po výbuchu veľkých sopiek, keď je vzdušný obal Zeme "zaprášený" popolčekom zo sopky. „10. júna 1816, dokonca luna z oblohy zmizla úplne a bez ďalekohledu nebola vôbec pozorovateľná“

Úplné zatmenie Naposledy sme mali možnosť vidieť čiastočné zatmenie 17. augusta 2008 Najbližšie nastane zatmenie Mesiaca 7. júla 2009, avšak bude iba polotieňové Najbližšie čiastočné zatmenie uvidíme 31. decembra 2009 Najbližšie úplné zatmenie budeme môcť pozorovať 21. decembra 2010

Mesačný cyklus Saros Za objavenie tohto cyklu vďačíme starým Chaldejcom v 6. storočí pred n.l. Zistili totiž, že dve zatmenia medzi ktorými je časový rozostup 18 rokov 11 dní 7 hodín 42 minút (t.j. jedna perióda Saros), zdieľajú veľmi podobné geometrické podmienky. Nastávajú v blízkosti rovnakého uzla mesačnej dráhy, v obidvoch prípadoch je Mesiac približne v rovnakej vzdialenosti a čo je podstatné, sú zvyčajne rovnakého typu .

Mesačný cyklus Saros Série zatmení z hľadiska typu zatmenia podliehajú určitému vývoju. A každá séria má svoj začiatok a koniec v čase. V prípade mesačných zatmení sa cyklus začína polotieňovými, pokračuje čiastočnými, úplnými, opäť čiastočnými, následne polotieňovými až séria úplne zanikne. V prípade slnečných zatmení môžeme hovoriť o postupnosti čiastočných, (prstencových), úplných, (prstencových) a nakoniec opäť čiastočných. Priemerná životnosť série je 1300 rokov. Za tento čas sa vystrieda približne 70 slnečných a 70 mesačných zatmení

Cyklus slnečných zatmení Dĺžka tejto série Saros 136 je 1262 rokov, za ten čas sa vystrieda 71 zatmení Slnka

Cyklus mesačných zatmení Dĺžka tejto série Saros 125 je 1280 rokov, za ten čas sa vystrieda 72 zatmení Mesiaca

Význam zatmení spresňovanie teórií pohybu zúčastnených telies sledovanie chromosféry a koróny – kľúč k pochopeniu Slnka a hviezd sledovanie objektov v blízkosti Slnka (kométy, planétky) overenie všeobecnej teórie relativity Aj za veľmi krátku dobu úplného zatmenia sa dá spraviť množstvo experimentov, ktoré čo najdôkladnejšie preskúmajú slnečnú korónu, ďalšie oblasti Slnka a jeho okolie, a tým prispejú k prehĺbeniu poznania našej najbližšej hviezdy a zákonitostí vesmíru Pozorovací čas pri zatmení Slnka pre tieto skutočnosti patrí k najefektívnejšie využitému času vo vede vôbec

Matej Schwarzbacher 3.B 2008/2009 Gymnázium J.G.Tajovského Ďakujem za pozornosť Matej Schwarzbacher 3.B 2008/2009 Gymnázium J.G.Tajovského