Gymnázium Pavla Jozefa Šafárika - Pavol Jozef Šafárik Gimnázium Rožňava Kód ITMS projektu: 26110130661 Názov projektu: Kvalitou vzdelávania otvárame brány VŠ Meranie času Vzdelávacia oblasť:  Človek a príroda Predmet  Fyzika Ročník, triedy: Sekunda Tematický celok:  Teplota a čas Vypracoval:  Mgr. Jolana Szanková Dátum:  október 2014

Obsah Čas História merania času Meranie času v minulosti Slnečné hodiny Spôsoby merania času Kyvadlové hodiny Rôzne druhy hodín Rôzne druhy hodín dnes Čas ako fyzikálna veličina Meranie teploty v priebehu času Použité zdroje

Čas Čo Vás napadne, ak počujete slovo čas? Asi sa pozriete najskôr na hodinky a uvedomíte si, že čas je niečo čo vieme odmerať. Čas je fyzikálna veličina. Ľudia čas merali odpradávna. Prečo je pre nás dôležité poznať presný čas? Aby sme: - prišli všade včas - stihli autobus - vedeli, kedy je začiatok a koniec vyučovania, prestávky, prázdnin, filmu..., - vedeli, ako dlho trvá cesta, kedy máme užívať lieky atď.

História merania času Meranie času je pravdepodobne také staré ako ľudstvo samo. Ľudia sa oddávna snažili odmerať a vyjadriť plynúci čas pomocou pravidelne sa opakujúcich javov. Deň a noc či ročné obdobia patrili k najstarším spôsobom merania času. 4

Meranie času v minulosti Na meranie času využívali ľudia najrôznejšie spôsoby už dávno pred naším letopočtom. Zachovali sa záznamy o sviečkových, či vodných hodinách a dodnes možno vidieť presýpacie alebo slnečné hodiny. 5

Slnečné hodiny v Egypte Slnečné hodiny sa prvýkrát objavili v starom Egypte okolo roku 3000 pred naším letopočtom a v Číne približne o tisícročie neskôr. Slnečné hodiny v Egypte Slnečné hodiny majú tyč a stupnicu, na ktorú dopadá tieň tyče, podľa ktorého určíme koľko je hodín. 6

Spôsoby merania času Pri konštrukcii Naša Zem sa otáča okolo svojej osi. Ako dlho trvá Zemi, kým sa otočí okolo svojej osi? Jedno otočenie Zeme trvá 24 hodín = 1 deň Slnko na Zem svieti stále. Na tej časti Zeme, ktorú Slnko osvetľuje je deň. Neosvetlená časť Zeme je v tieni - tam je noc. Deň a noc sa pravidelne striedajú. 7

Kyvadlové hodiny Princíp kyvadla objavil okolo roku 1600 Galileo Galilei pri pozorovaní kolísajúceho sa lustra. Zistil, že každý kmit trvá rovnaký čas bez ohľadu na to, ako ďaleko sa luster vychýli a čas kmitu záleží od dĺžky povrazu. V roku 1657 holandský fyzik Christian Huygens využil kyvadlo na zostrojenie hodín a dostal patent na kyvadlové hodiny. Christiaans Huygens 1629 – 1695 holandský fyzik, matematik a astronóm Galileo Galilei 1564 – 1642 taliansky filozof, fyzik, astronóm, matematik 8

Rôzne druhy hodín vreckové atómové najpresnejšie vežové - Pražský orloj vreckové atómové najpresnejšie kukučkové Atómové hodiny - omeškali by sa o 1 sekundu za 3000 rokov 9

Rôzne druhy hodín dnes digitálne vreckové nástenné ručičkové stopky náramkové stopky budík 10

Čas ako fyzikálna veličina je fyzikálna veličina, jej značka je t základnou jednotkou času je: sekunda s ďalšie jednotky času sú: minúta (min), hodina (h), deň (d) [ t ] = s Premeňte jednotky: 5 min = s 2 min 20 s = s 0,5 h = s 3 h 20 min = s 1 h 30 min 5 s = s 1 min = 60 s 1 h = 60 min 1 h = 3 600 s 1 d = 24 h 1 d = 86 400 s 300 1 800 12 000 140 5 405 11

Graf závislosti teploty od času Meranie teploty v priebehu času Pri niektorých druhoch činnosti je potrebné v pravidelných časových intervaloch merať teplotu: napr. meteorológovia pri sledovaní počasia zaznamenáva sa teplota vody v kotolniach, v  hutníctve pri tavení ocele pri tepelnom spracovaní potravín či laboratórnych výskumoch. Graf závislosti teploty od času 12

Použité zdroje Lapitková V.,Koubek V. a kol.: Fyzika pre 7. ročník základnej školy a 2. ročník s osemročným štúdiom, 2010, Didaktis, s. r. o.  Macháček M.: Fyzika pre 6. ročník ZŠ - 1. diel, 1996, SPN Bratislava http://www.oskole.sk/userfiles/image/Zofia/December/Fyzika/Meranie_casu_7r_oktober_html_6b4b2c88.jpg http://www.oskole.sk/userfiles/image/Zofia/December/Fyzika/Meranie_casu_7r_oktober_html_m690d3e5.png http://sk.wikipedia.org/wiki/Galileo_Galilei http://sk.wikipedia.org/wiki/Christiaan_Huygens