Didaktika jazykovej a literárnej výchovy slovo v detskej reči I doc. Mgr. Katarína Vužňáková, PhD. Katedra komunikačnej a literárnej výchovy

porozumenie významu slova ohýbanie slov slovnodruhová charakteristika slov vyslovovanie slov slovo v detskej reči tvorenie slov porozumenie významu slova

Výslovnostná stránka detskej reči Prvky foneticko-fonologickej roviny sa v porovnaní s inými stránkami jazyka osvojujú ako prvé, ale fixujú sa najdlhšie. Ide o psychomotorickú činnosť.

Výslovnosť a prvé slová Pred prvými slovami Prvé „skutočné“ slová džavotanie (bababa, mamam, ba, du, gi - experimentovanie so zvukmi) tzv. protoslová– zvukové komplexy, ktoré nemajú pre príjemcu jednoznačne interpretovateľný význam(žaža – topánka, ponoška, noha, pes) zvukovou podobou sa viac alebo menej odlišujú od cieľových slov, ale sú pre príjemcu jednoznačne situačne interpretovateľné objavujú sa okolo 1 roka (ma – mama, žeže – žehlička, ža – lyžica, čiče – kľúče, p – pršiplášť)

Výslovnosť prvých slov Dieťa na začiatku slová zjednodušuje: vysloví prvú, poslednú, prípadne prvú a poslednú slabiku slova (de – dedo, imy – čižmy, žafka – žirafka), vynecháva hlásky (cicit – cvičiť, opta – lopta), nahrádza hlásku inou: (kabletka – tabletka, odchod – obchod, dombík – gombík).

Logopédi určujú nasledujúce kritériá Do 3 rokov by malo dieťa vysloviť hlásky: n, m, p, h, t, k. Do 4 rokov by malo dieťa vysloviť hlásky: f, v, g, b, j, d. Neskôr by malo dieťa vysloviť: tupé sykavky – č, š, ž, dž; ostré sykavky – c, s, z, dz. Medzi 4. a 7. rokom sa objavujú v slovenčine najťažšie hlásky: r, l. Do 7. roku sa odchýlky vo výslovnosti a zajakávanie považujú za normálne, po 7. roku sa vnímajú za poruchu reči – dysláliu.

Výslovnosť najťažších hlások v slovenčine   Zvyčajne dieťa vyslovuje najprv tupé sykavky, a to aj v pozíciách, v ktorých majú byť ostré – žima (zima), vádže (vládze), noš (nos), puša (pusa), kočka (kocka), mašo (maslo) dievčatko v 2 rokoch vie vysloviť l (niekedy ho vynechá, ale nie často), síce vysloví nezreteľné r, ale nie je to ráčkovanie, 4-ročný chlapček v 4 rokoch nevie vysloviť r, ani l. Namiesto r a l používa j (Pozji, ma to pjušky. Čo to je?; Maji zme v škojke na djuhe jedlo hajušky.

Postupnosť krokov vo vývine a stimulácii zvukovej stránky detskej reči schopnosť zrakového a sluchového vnímania (počúvanie) motorika hovoridiel (oromotorika) artikulácia (slabika – slovo – veta)

Morfologická stránka detskej reči osvojovanie osvojovanie ohýbania slov slovných druhov (pravidiel jazyka)

OHÝBANIE SLOV Prechod od prvých izolovaných slov k ich skutočnému ohýbaniu sa realizuje v jednotlivých etapách. Prvotné ohýbanie slov je odrazom vývinu detského myslenia (budovanie pamäti, vnímanie vzťahov, priestoru, času). Osvojovanie pravidiel jazyka sa spája s hypergeneralizáciami.

Jednotlivé etapy vývinu: 1. porozumenie slovám + gestá, 2. vyslovovanie prvých slov, 3. používanie dvojslovných spojení (podstatné meno + citoslovce → podstatné meno + sloveso),  prvé ohýbanie slov (skloňovanie a časovanie) – postupné osvojovanie flexie

Prechod k ohýbaniu slov jednoslovné výpovede  dvojslovné spojenie  druhá časť spojenia sa mení na sloveso „ž-ž“  „Ima ž-ž“  „Ema išua“

Prvotné ohýbanie slov „Chodím po vane.“; Prídeš v utorku?“ „Bežím na mamku.“; „Kde si bola? Ku fontánke.“; Idem do ihriska.“ „Kreslím s ceruzkom. Papám chlebík s maslom a pomazánkom.“ „Kde ide teta s taškom?“ „Dáme čajík bábätkovi.“ „Tam sú trpaslíky.“ „Hrajme sa na vojacov.“„Čo mamka pečla (piekla)?“ „Sypám piesok.“ „Umyjám ruky.“; Deti viu písať.“; „Nakres snehuliaka!“ „Neštek ma!“ „Vysvet mi!“ Uhryz ma! „

Hypregeneralizácie hypergeneralizácie, overregulation – nadmerné používanie pravidiel, t. j. aj pri nepravidelných tvaroch (zlejší namiesto zlý) zovšeobecňovanie – dieťa nemá osvojené všetky gramatické tvary  zovšeobecní istý tvar a prenáša ho na základe analógie a implikácie (koník – koníky, medvedík – medvedíky  trpaslík – trapaslíky/trapaslíci) „omyly“ sa objavujú tam, kde sa narúša systém a poriadok

Neadekvátne gramatické javy v detskej reči a neschopnosť osvojiť si gramatiku jazyka hypergeneralizácie dysgramatizmus/ agramatizmus vývinový jav dieťa má implicitne osvojené pravidlá skloňovania a časovania do 4. roku porucha reči po 4. – 5. roku rečový vzor

SLOVNÉ DRUHY V DETSKEJ REČI slovné druhy na základe ich osvojovania dieťaťom a frekvencie ich výskytu v reči na začiatku ontogenézy slovné druhy na základe frekvencie výskytu v dialogickej komunikácii dieťaťa mladšieho školského veku 1. citoslovcia (vôľové), podstatné mená 1. zámená (ja, ty, on, tam, tu) 2. slovesá 3. zámená 3. podstatné mená 4. prídavné mená, predložky 4. spojky 5. spojky 5. častice 6. príslovky 6. predložky 7. číslovky 7. prídavné mená 8. častice 8. príslovky 9. číslovky 10. citoslovcia

Literatúra: KAPALKOVÁ, S. – MIKULAJOVÁ, M. – HORŇÁKOVÁ.: Kniha o detskej reči. Bratislava: Slniečko 2000. VUŽŇÁKOVÁ, K. Morfológia, vývin detskej reči a materská škola. In: Slovo o slove. Zborník Katedry komunikačnej a literárnej výchovy Pedagogickém fakulty Prešovskej univerzity. 15. 2009, s. 55 – 69. KESSELOVÁ, J.: Morfológia v komunikácii detí. Prešov: Anna Nagyová 2003, 149 s. VUŽŇÁKOVÁ, K.: Kompozitá v slovenčine. Prešov: PU, PF 2012. VUŽŇÁKOVÁ, K.: Ontogenéza reči na pozadí vzťahu kognície, jazyka a reči. In: o dieťati, jazyku, literatúre. Prešov: PU, PF, 2015, roč. 3. č. 2.