Príčiny a dôsledky jadrových katastrof Petra Králiková 3.A

1. Jadrové elektrárne = technologické zariadenia vyrábajúce el. energiu z atómovej Výroba energie: energia získaná jadrovým generátorom sa mení v parogenerátore na paru, ktorá následne poháňa turbíny, tie poháňajú alternátory, ktoré vyrábajú samotnú elektrickú energiu Elektrina sa vyrába pomocou tepla, ktoré sa uvoľňuje počas riadenej jadrovej reakcie, kedy sa stredy atómov (napr. uránu, či plutónia) štiepia

Prvýkrát bola takto el. energia vytvorená 20. 12. 1951 vo výskumnej stanici EBR-I v USA Prvá elektráreň bola postavená v ZSSR pri meste Obninsk, spustená bola 27. 6. 1954 Plusy : - neprodukujú škodlivé plyny - pravdepodobne jediné možné riešenie energetickej krízy Mínusy : - možné havárie a nehody s katastrofálnymi následkami

2. Príčiny jadrových katastrof Najčastejšie príčiny : - neočakávané technické chyby - zlyhanie personálu a obsluhy JE - ekonomické, politické tlaky - nedostatočná bezpečnosť So zvyšovaním bezpečnosti a moedrnizáciou jadrových elektrární sa súčasne zvyšuje aj výkon, teda miera rádioaktivity

3. Dôsledky jadrových katastrof Najčastejšie dôsledky : - biologické (ožiarenie ľud. tela) - ekologické (zamorenie okolia) - sociálne (napríklad zvýš. počet invalidov, zvýšená úmrtnosť) - agrárno-hospodárske (zamorenie pôd, vôd, vzduchu) - ekonomické (odstraňovanie škôd)

Vplyv žiarenia na ľudskú bunku : I. Bunka sa sama opraví a prežije II. Bunka sa neopraví a dôjde k jej odumretiu - pri ožiarení v hodnote 30 a viac Sievertov – nastáva zvracanie, nevoľnosť, kóma, do niekoľkých dní smrť - pri ožiarení v hodnote 10 – 30 Sievertov – ťažké poškodenie vnútorných orgánov, najmä tráv. Sústavy, smrť nastáva do niekoľkých týždňov - pri ožiarení do 10 Sievertov – nastáva nevoľnosť a zvracanie, častokrát zlepšenie, ktoré ale neskôr v polovici prípadov končí smrťou III. Bunka sa opraví len čiastočne, preto dochádza k rakovinovému bujneniu – vzniku nádorov

3. INES V roku 1990 zaviedla Agentúra pre jadrovú energiu (OECD) a Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) osemstupňovú medzinárodnú stupnicu jadrových udalostí, tzv. The International Nuclear Event Scale – INES. Stupne 7 až 4 - jadrová haváriu, stupne 3 až 1 jadrová nehoda a stupeň 0 - nemá bezpečnostný význam

4. Najväčšie jadrové katastrofy 4.1 Windscale, Veľká Británia 10. októbra 1957 INES – 5 Príčina : nepozornosť obsluhy, prehriatie palivo- vých tyčí, následný požiar grafitového reaktora Dôsledok : únik veľkého množstva rádioaktivity prostredníctvom komínov nad Wales, S. Európu a Anglicko, podľa odhadov až 200 osôb podľahlo následne rakovine

4.2 Tokaimura, Japonsko 30. septembra 1999 INES – 4 Príčina : chybný postup obsluhy reaktora, ich nedostatočná prax, následný výbuch Dôsledok : ožiarených okolo 600 osôb, 2 mŕtvi Snaha všetko poprieť zo strany japonskej vlády a médií Po Fukušime sa označuje ako druhá najväčšia jadrová katastrofa v Japonsku

4.3 Kyštym, ZSSR 29. septembra 1957 INES – 6 Príčina : porucha na chladiacom zariadení, následný výbuch podzemnej nádrže s rádioaktívnym odpadom Dôsledok : plocha asi 1000 kilometrov štvorcových bola kontaminovaná, údajne zasiahla státiséce ľudí

4.4 Three Mile Island, Pennsylvánie, USA 28. marca 1979 INES – 5 Príčina : výpadok dodávky vody do chladiaceho zariadenia, zaseknutý ventil, pomalý únik chladiacej vody, čo vyvolalo tavenie aktívnej zóny Dôsledok : obrovské územie zamorené, veľké poškodenie elektrárne, hospitalizovaných asi 100 ľudí, 1 mŕtvy Po Černobyle druhá najväčšia jadrová katastrofa (bez Fukušimy)

4.5 Černobyľ, Ukrajina 26. apríla 1986 INES – 7 Príčina : nesprávne spravený experiment (došlo k odpojeniu bezpečnostných systémov), pochybenie personálu Dôsledky : - ku aprílu 2010 malo až 2,3 milióna obyvateľov Ukrajiny štatút osôb postihnutých touto katastrofou - vytvorená 30 kilometrová oblasť vyvlastnenia - rádioaktívny mrak zasiahol Európu (aj naše územie), zamoril 75 percent územia Bieloruska - pod lekárskym dohľadom v liečebno-preventívnych zariadeniach, zomrelo v rokoch 1987-2004 celkovo 504 117 ľudí

4.6 Fukušima, Japonsko 12. marca 2011 Príčiny : zemetrasenie (11.3.2011) a následne vlna tsunami Priebeh : - po zemetrasení došlo k odstaveniu všetkých 11 reaktorov - jadrové elektrárne vybavené niekoľkými nezávislými náhradnými zdrojmi elektrickej energie pre pohon čerpadiel na chladenie reaktora, aby nedochádzalo k problémom s odvádzaním tepla   - tieto generátory v jadr. elektrárni Fukušima Daicchii však boli odstavené kvôli následnej vlne tsunami

dochádzalo k zvyšovaniu tlakov v primárnom okruhu reaktorov, ktorý sa znižoval vypúšťaním vodnej pary do ovzdušia, čím sa tak dostali do okolia rádioaktívne látky - následne došlo k výbuchom v štyroch reaktoroch a ďalšiemu zvyšovaniu rádioaktivity Dôsledky : - evakuácia obyvateľov žijúcich v oblasti 20 km od jadrovej elektrárne Fukušima (približne 170 000 ľudí) - počet obetí z  ožiarenia ešte nie je k dispozícii, no pri zemetrasení a tsunami zomrelo približne 2000 ľudí