Mars Mars

Prvotné pozorovania Marsu Spoľahlivou informáciu o tom, kedy bola planéta Mars prvý raz pozorovaná, nemáme k dispozícii, pravdepodobne to ale bolo okolo r. 3000 až 4000 pred n.l. Všetky veľké staroveké civilizácie, Egypťania, Babylónčania a Gréci, vedeli o tejto "putujúcej hviezde" a dávali jej svoje pomenovania. Horniny, pôda a obloha majú červený alebo ružový odtieň. Staré národy ju považovali za symbol ohňa a krvi, preto ju nazvali ako napríklad ,,Červený objekt", ,,Nebeský oheň” a Boh vojny".

Mars Je štvrtá planéta slnečnej sústavy. Nachádza sa medzi Zemou a Jupiterom. Je pomerne malý s červeným skalnatým povrchom. Tiež o ňom hovoríme ako o červenej planéte, čo je spôsobené najmä oxidmi železa. Vyskytujú sa tu pomerne veľké rozdiely medzi dňom a nocou. Na rovníku sa teploty bežne pohybujú zväčša od -90 do -10 °C, pričom nad nulu sa dostanú iba málokedy. Ale teplota vrchnej vrstvy pôdy môže na niektorých miestach dosiahnuť cez deň až okolo 30 °C. Nízke teploty zapríčiňuje predovšetkým veľká vzdialenosť od Slnka a silné ochladenie počas noci pretože atmosféra Marsu je veľmi riedka a nestačí udržať teplotu povrchu zohriateho cez deň. Deň na Marse trvá približne 25 hodín a rok 687 dní. Rovníkový priemer Marsu je 6 794 km. To je zhruba polovica priemeru Zeme. Hmotnosť je 6,57. 1023 kg. Mars má medzi všetkými planétami v Slnečnej sústave najprijateľnejšie klimatické podmienky na povrchu v porovnaní so Zemou, hoci sa od tých pozemských stále značne odlišujú. Má dva obrovské mesiace Fobos a Deimos. V preklade to znamená strach a hrôza.

Mesiace Phobos - má priemer 28 km a je charakteristický množstvom Mesiace Phobos - má priemer 28 km a je charakteristický množstvom veľkých kráterov. Najväčší má priemer 10 km. Priemerná veľkosť kráterov je cca 150 metrov. Mesiac má na povrchu tiež niekoľko zlomov spôsobených gravitáciou Marsu. Deimos - jeho priemer je 16 km. Má podstatne hladší povrch ako Phobos, žiadny z kráterov nie je väčší ako 3 km. Tiež je viac ako dvakrát ďalej od Marsu ako Phobos. Nenájdeme tu preto žiadne povrchové zlomy.

Phobos Jeho mesiac Phobos

Deimos

Mars obieha okolo Slnka v strednej vzdialenosti 227 940 930 km po eliptickej dráhe. Je v opozícii vzhľadom na Zem každých 780 dní. Najmenšia vzdialenosť medzi Zemou a Marsom je 56 miliónov kilometrov. Povrch Marsu Je sčasti pokrytý krátermi. Vyskytujú sa tu obrovské sopky. Najväčší vulkán v Slnečnej sústave - Olympus Mons dosahuje výšku viac ako 20 km nad okolitým terénom a má priemer 600km. V oblasti náhornej plošiny sa nachádza viacero podobne veľkých sopiek, medzi najvyššie patrí aj Ascraeus Mons s výškou 18 201 m. V rovníkovej oblasti Marsu sa nachádza ďalší zaujímavý útvar, obrovský kaňon. Je dlhý viac ako 4 500 km, viac ako 4 krát hlbší ako Veľký kaňon v Colorade. Okrem toho sa na Marse nachádzajú aj vyschnuté riečne korytá, ktorými tiekla voda pravepodobne pred niekoľkými miliardami rokov. Mars má slabé, avšak merateľné magnetické pole, ktoré ale nie je schopné plniť ochrannú funkciu zemského magnetického poľa. Pod povrchom Marsu v kôre hrubej 48 kilometrov sa pravdepodobne nachádza nerozmŕzajúci ľad. Plášť je tvorený sopečnými horninami a je hrubý asi 200 km. Pod ním sa nachádza čiastočne roztavená prechodová vrstva. Jadro má priemer 1300 – 2100 kilometrov.

Olympus Mons

Takto vyzerá povrch červenej planéty.

Atmosféru Marsu Atmosféra na Marse je oveľa tenšia ako na Zemi, len s málopočetnými mrakmi a rannými hmlami. Tvorí ju najmä oxid uhličitý (95%), dusík, argón, kyslík a stopové množstvá oxidu uhoľnatého, vodných pár, xenónu a kryptónu. Atmosféra má tri vrstvy: troposféru (do 35 km), stratosféru (35 – 130 km) a termosféru (130 – 220 km), exosféru tvoria zbytky atmosféry vo výške nad 220 km. Teplý vzduch stúpa na tej pologuli, kde je práve leto hore, vo veľkých výškach sa premiestňuje na opačnú pologuľu a klesá dole. Mars má oveľa menej oblačnosti ako môžeme vidieť na Zemi, dochádza tu však k cyklónovým búrkam, ktoré sú na Zemi podobné hurikánom a tajfúnom. Väčšina mrakov je tvorená vodnou parou a zmesou oxidu uhličitého. Atmosféra planéty je veľmi riedka, tlak na povrchu sa pohybuje okolo 6 až 10 hektopascalov, čo je približne 100 až 150 krát menej ako na Zemi.

Skúmanie Marsu Mars, podobne ako Venuša, bol skúmaný mnohými kozmickými sondami. Medzi najúspešnejšie patria nepochybne Viking 1 a 2. Každá z nich sa skladala z dvoch hlavných častí, z pristávacieho a orbitálneho modulu. Pristávacie moduly pracovali na povrchu Marsu niekoľko rokov a poskytli detailné snímky povrchu planéty, merali teplotu, tlak, rýchlosť a smer vetra, priniesli odpoveď na mnoho otázok, ale odpoveď na otázku, či je na Marse život, nepoznáme dodnes. Ďalšou úspešnou sondou pracujúcou na povrchu bola v roku 1997 sonda Pathfindrer ktorá dopravila na povrch vozidlo Sojourner. Bolo to po prvý krát v histórii, čo povrch inej planéty skúmalo pohyblivé vozidlo, dovtedy bol takto skúmaný iba Mesiac. V súčasnosti pracuje na obežnej dráhe okolo Marsu sonda Mars Global Surveyor, ktorá nám poskytla veľmi podrobnú mapu Marsu porovnateľnú s najlepšími mapami zemského povrchu. Pristátie Pathfindera na Marse sa pokladá za jednu z najuspešnejších misií posledného desaťročia.

Skúmanie Marsu Pathfinderom

Oblačnosť I keď je planéta studenou a suchou planétou, má veľmi dynamické počasie. Na Marse môžeme pozorovať 3 druhy oblakov : BIELE: podobné našim cirrom, tvoria väčšie sústavy oblakov (skladajú pravdepodobne z ľadových kryštálikov). Vyskytujú sa nad vrcholkami pohorí. Pohybujú sa hlavne v oblasti rovníka a oblasti pólov. Tvoria i ranné hmly. Môžu pravdepodobne spôsobovať aj sneženie, čím sa v zimnom období obnovujú polárne čiapky Marsu ŠEDÉ: sú vo výške 15 - 20 km (i 100 km) a sú tvorené krystálikmi ľadu CO2. Častejšie sa vyskytujú na severnej pologuli, kde je i vyššie precento vodných pár. Nad polárnymi oblasťami v zimnom období prevládajú oblaky oxidu uhličitého. ŽLTÉ: Tvorí ich piesok. Vietor je schopný vyniesť prachové častice z povrchu až do výšok cca 10 km. Na planéte občas dochádza k mohutným prachovým búrkam, ktoré sa môžu niekedy rozšíriť nad celý povrch Marsu. Vtedy nemožno pozorovať na planéte skoro žiadne podrobnosti.

Magnetické pole a radiácia Mars má slabé magnetické pole, jeho ochranná funkcia je neporovnateľná so zemským magnetickým poľom. Radiácia na Marse je príliš nebezpečná, príliš silná na to, aby tu mohol existovať život. Vyplýva to zo zistení vedcov z NASA po analyzovaní dát zo sondy Mars Odyssey. Formy života by tam mohli prežiť pravdepodobne len pod povrchom, izolované od smrtiacej radiácie. Táto planéta je ňou zasahovaná tak z vesmíru ako i zo Slnka. Dávka žiarenia je 2,5-krát vyššia, než akej sú vystavení obyvatelia Medzinárodnej vesmírnej stanice ISS. Ľadové more Sonda Mars Express zaznamenala dôkazy o prítomnosti veľkej plochy zmrznutej vody na planine zvanej Elysium. Rozmery ľadového mora sú cca 800 km x 900 km, priemerná hĺbka je 45 m.

Porovnanie veľkosti Zeme a Marsu f f