Asparágus lekársky (Špargľa) Lenka Sovičová III.D

Charakteristika: výška: 30 – 150 cm listy- premenené na drobné šupinky dvojdomá trváca bylina výška: 30 – 150 cm listy- premenené na drobné šupinky kvety: drobné, žltozelené plody: červené bobule Asparágus lekársky na jar vyháňa zo zeme mladé dužinaté výhonky – špargľu. Asparágus je dvojdomá trváca, 30–150 cm vysoká, bohato vetvená rastlina. Vetvy má šikmo odstávajúce, listy šupinovité. Bočné konáriky sú sploštené a nahradzujú listy, ktoré sú premenené na drobné šupinky. Okvetné lístky sú drobné, belavé až žltozelené. Má červené guľaté plody, ktoré síce nie sú toxické, ale už zopár bobúľ vyvolá žalúdočnú nevoľnosť. Využíva sa koreň (podzemok), vňať. Doteraz sa opísalo okolo stopäťdesiat divo rastúcich druhov Asparágusu na celom svete, ale asparágus lekársky je jediným druhom pestovaným ako zelenina Už starí Egypťania a Gréci ho priviezli do južného Talianska a Francúzska.

Výskyt: od nížin po pahorkatiny lúky, dubiny, kroviny, háje vápenatá pôda Druh rastie od nížin do subalpínskych polôh na lúkach, na okrajoch dubín, na krovinatých úbočiach, v húšťavách i hájoch, v lesostepných a suchomilných trávnych spoločenstvách. Má rád vápenatú pôdu.

Zber a úprava: Zber: apríl-máj Výhonky Predmetom zberu sú výhonky . Zbierajú sa v apríli (máji). Používajú sa čerstvé. Keď sa používajú ako zelenina , výhonky musia byť biele, bez chlorofylu, preto sa nechávajú v tme. Kde si zachovávajú dužnatosť a nedrevnatejú. Ak sa sušia bežne, zmenia farbu na sivastú. Za mlada majú sladkastú chuť a staršie sú bez chute.

Liečivé vlastnosti:  obsahové látky:  aminokyseliny, najmä asparagín (amid kyseliny jantárovej), arginín, saponíny, cukry a slizy rozširuje cievy, znižuje krvný tlak, zosilňuje sťahy srdca a spomaľuje jeho rytmus koreň - farmaceutické prípravky liečba obličkových kameňov Rozširuje cievy, znižuje krvný tlak, zosilňuje sťahy srdca a spomaľuje jeho rytmus. Zápar z DROGY sa využíva pri srdcových ťažkostiach, hypertónii, pri ochoreniach sleziny a pečene. Inak špargľa ako zelenina je dietetikum s miernym močopudným pôsobením. Koreň býva zložkou farmaceutických prípravkov. Používa sa pri ochoreniach dolných močových ciest alebo ako pomocný liek pri obličkových kameňoch.

Príprava: Koreň : Zápar: 3% odvar 2 – 3 šálky denne Biela špargľa: - škrabkou na zemiaky opatrne olúpať Zápar: 3% odvar z koreňa 2 – 3 šálky denne. Na trhu je dostupná špargľa biela a zelená. Zelená špargľa si zachováva výraznú zeleninovú chuť a podiel vitamínu C je podstatne vyšší ako pri špargli bielej, ktorá je jemnejšia. Bielu špargľu treba škrabkou na zemiaky opatrne olúpať od hlavičky smerom dole, suchšie konce odrezať. Jemnú zelenú špargľu lúpať netreba. Odrezky sa dajú použiť na polievku. Aby sa pri varení výhonky nepolámali, môžu sa pred vložením do vriacej vody zviazať silnejšou niťou do zväzku. Vhodné je na varenie použiť aj hrniec s košíkom.

Zaujímavosť:  Nie je vhodná pri ťažkostiach so : žlčníkom, lámkou, cukrovkou Dekoratívny prvok do kytíc Nemecko – múzeum špargle Od roku 1975 – špargľová kráľovná Špargľa nie je vhodná ako hlavné jedlo (má priveľa minerálnych solí), nie je vhodná ani pre chorých na žlčník, lámku, cukrovku, pri močovom piesku a pod. Asparágus je pestovaný v záhradách, používa sa ako dekoratívny prvok do kytíc. Používa sa aj v ľudovej medicíne ako liečivá rastlina. V niektorých regiónoch to špargľou naozaj žije a na špargli sa vybudovali základy miestneho turizmu. Tak napríklad v hlavnom meste nemeckej špargle – v juhobavorskom Schrobenhausene navštívia múzeum špargle desatisíce ľudí ročne a od roku 1975 si dokonca volia aj svoju špargľovú kráľovnú.

Ďakujem za pozornosť Zdroje: http://www.liecive.herba.sk/index.php/novinky-liecivych- rastlin/herbar/1046-asparasgus-lekarsky-spargla-chrest-asparagus- officinalis.html http://www.herbar.org/databaza/rastlina/asparagus-lekarsky-spargla/