Michaela Činčurová Peter Siman 3.D 2009/2010 RÁDIOAKTIVITA Michaela Činčurová Peter Siman 3.D 2009/2010

Čo je rádioaktivita spontánna vlastnosť jadra atómu podliehať procesom, ktoré vedú k energetickej zmene, k zmene počtu alebo zmene usporiadania jeho stavebných častíc- nukleónov A=Z+N

Pri jadrových premenách dochádza k zmene energetického obsahu jadra alebo k zmenám počtu nukleónov. Rádionuklidy podliehajú takýmto rádioaktívnym premenám: –Kladná β-premena, (β+, pozitrónová) –Záporná β-premena, (β-, negatrónová) –Elektrónové zachytenie –α-premena s emisiou α-žiarenia – γ-prechod (energický), γ-žiarenie

Rádioaktívne žiarenie Rádioaktívne žiarenie je žiarenie emitované atómovým jadrom pri rádioaktívnej premene jadra Základné druhy rádioaktívneho žiarenia: Žiarenie α- je to tok jadier hélia 42 He Žiarenie β je tok elektrónov, nazývaných aj šastice β- Žiarenie γ je elektromagnetické žiarenie s veľmi krátkou vlnovou dĺžkou λ≤10-10m, preniká hlboko do látky

Zdroje prírodného pôvodu Prirodzenú rádioaktivitu skúmali manželia Curieovci. V roku 1898 objavili rádium, ktoré sa rozpadom alfa rozpadá podľa schémy

Umelé zdroje žiarenia (kontrolovateľné technogénne zdroje) Umelú rádioaktivitu objavili manželia Joliot-Curieovci v roku 1934 pri ostreľovaní hliníka Časticami alfa: 42He + 2713Al → 3015P + 10n Jadrá fosforu sa spontánne menili rozpadom β+ na jadrá kremíka: 3015P→3014Si + 01e + v

Expozícia jednotlivcov Expozícia z diagnostického a liečebného použitia zdrojov žiarenia je najvyššou zložkou expozície jednotlivcov zo zdrojov vytvorených človekom Rozlišujú sa dve regulované kategórie expozície zo zdrojov vytvorených človekom: 1. expozícia jednotlivcov pri práci (profesionálna expozícia) 2. expozícia jednotlivcov z obyvateľstva (všeobecná expozícia

Biologické účinky žiarenia nazývajú procesy, ktoré nastupujú po absorpcii energie pri prechode žiarenia cez biologický objekt. radiačné poškodenie je zložitým súhrnom procesov na hierarchicky rozličných úrovniach a s rôznym časovým priebehom

Účinok žiarenia na bunku prvotné poškodenie nastáva v priebehu chemickej fázy predovšetkým produktmi rádiolýzy vody, ktorej je v bunkách 60- 90%. bunka môže byť vyradená vo fáze medzi dvoma bunkovými deleniami vplyvom závažných morfologických zmien v jadre alebo v protoplazme.

. v poradí klesajúcej citlivosti na ožiarenie sa bunky môžu triediť na : Vegetatívne intermitotické bunky Diferencujúce sa intermitotické bunky Pluripotentné bunky spojivové Postmitotické bunky so zachovanou schopnosťou delenia Fixné postmitotické bunky

Účinok žiarenia na tkanivá Podľa bunkového zloženia významných tkanív možno jednotlivé telesné orgány zoradiť podľa klesajúcej rádiosenzitivity ich tkanív do týchto skupín: lymfoidné orgány , aktívna kostná dreň, pohlavné žľazy, črevo koža, epiteliálna výstielka (hrtan, pažerák, žalúdok, močový mechúr, očná šošovka) jemné cievy, rastúca chrupavka, rastúca kosť zrelá kosť a chrupavka, dýchací trakt, žlazy endokrinné a žľazy tráviaceho systému svaly a centrálny nervový systém

Včasné účinky Najvýznamnejším príkladom včasného účinku je akútna choroba z ožiarenia charakteristické obdobia: prvé obdobie druhé obdobie, obdobie latencie obdobie vlastného ochorenia Hĺbku a dynamiku prejavov, ako aj obdobie latencie ovplyvňuje stupeň ožiarenia.

Neskoré somatické účinky pravdepodobnosť vzniku nádorov po ožiarení malými dávkami vyjadruje tzv. koeficient rizika  definovaný CA- CAb=.D kožná rakovina a leukémia, rakovina pľúc , kostné sarkómy, a rakovina štítnej žľazy

Genetické účinky časť genetických poškodení je podmienená mutáciami na vyššej štruktúrnej úrovni, zmenami nukleoproteínového komplexu tvoriaceho chromozómy je známych okolo 950 druhov defektov, ktoré spôsobujú jednoduché dominantné mutácie, ku ktorým patria napr. polydaktýlia, dystrofia, retinoblastóm druhým typom sú recesívne mutácie poslednou je trieda jemných mutácií, veľmi frekventovaných a ľahko prenosných na ďalšie generácie

Ožiarenie rozličných orgánov a tkanív telesné orgány a tkanivá sa v súvislosti s citlivosťou na ožiarenie členia do štyroch skupín podľa rozdielnosti rozdielnosti dávkových ekvivalentov, ktoré vyvolávajú rovnaké riziko z ožiarenia

Ďakujeme za pozornosť 