Riešenie židovskej otázky na Slovensku v rokoch 1939-1945

Tragédia židovského obyvateľstva je asi najčiernejšou škvrnou v dejinách slovenskej histórie a zároveň jedným z jej najnejasnejších miest. Židovská otázka je ostrá a bolestivá ako šesťcípa Dávidova hviezda, ktorú museli nosiť na hrudi.

Židovská komunita (87 314)v období vojnovej Slovenskej republiky zažila genocídu v podobe holokaustu. 18. apríla 1939: vymedzený pojem Žid a počet Židov zákaz vykonávať niektoré povolania (notár, redaktor nežidovského časopisu usmerňovaný počet Židov v niektorých povolaniach Rabín D. Weissmandel

Prejavy antisemitizmu na Slovensku: národný antisemitizmus hospodársky antisemitizmus politický antisemitizmus konfesionálny antisemitizmus

Rozdiely v antisemitizme medzi radikálnymi a umiernenými: Radikáli: vyradenie židovskej komunity na Slovensku za každú cenu Umiernení: chceli obmedziť ich vplyv a postavenie na 4% A. Mach. V. Tuka - radikáli J.Tiso - umiernení

Arizačné zákony z roku 1940 na Slovensku: zbavili Židov majetku a vystavili ich diskriminácií a odsunutiu do hospodárskej a sociálnej izolácie, likvidovali židovské podniky a živnosti (z 12 300 židovských firiem bolo arizovaných len 2000) D. Wisliceny - poradca pre židovskú otázku nariadil vydanie tvrdých protižidovských zákonov (napr.: listy museli byt označené Dávidovou hviezdou) D. Wisliceny

Židovský kódex - 9.9. 1941: rozsiahla právna norma, ktorá vychádzala z rasových princípov a regulovala celý život židovskej komunity na Slovensku . zahrňoval napr.: zásahy do majetku, volebné právo, zákaz nosiť zbraň, loviť ryby , riadiť slovenské motorové vozidlo, obmedzené spolkové, zhromažďovacie právo a tlačová sloboda, nesmeli navštevovať verejné priestory, nesmeli vlastniť mnohé veci každodennej potreby,...

2.12.1941: V. Tuka podpísal s vyslancom nacistického Nemecka s H. E. Ludinom dohodu o deportovaní Židov 6.3.1942: V. Tuka sa v Štátnej rade vyjadril k deportáciám : „...otázka Židov má byť vyriešená postupným vysťahovaním....“ 17. 3.1942: J. Tiso navrhol vybudovať pracovné tábory pre Židov na Slovensku (Nováky, Sereď, Vyhne, Žilina, Ilava, Mitra)

Prijatím Židovského kódexu dochádzalo k brutálnym fyzickým útokom, zneúcťovaniu židovských cintorínov a synagóg (HG a Deutsch Partei)

Prvé transporty: 25. marca 1942 začali nelegálne deportácie Židov do pracovných táborov v bratislavskej Patrónke, Seredi, Novákoch, Žiline, Poprade V nasledujúcich dňoch odišlo zo Slovenska ďalších 6 transportov so 5 969 väzňami (z Popradu a Patrónky do Osvienčimu, zo Serede, Novák a Žiliny do táborov v Ľublinskej dištrikte)

Vchod do židovského pracovného tábora v Novákoch

Osvienčim

Vysťahovalci sa zatrieďovali do 3 kategórií: Práceschopné osoby do 60 rokov , bezdetné rodiny a rodiny s deťmi staršími ako 14 rokov Práceneschopné osoby a rodiny s maloletými deťmi Chorí nespôsobilí k transportu

Neľudské pomery v koncentračných strediskách: zlé ubytovanie zlé stravovanie zlé hygienické podmienky násilné zaobchádzanie s väzňami vydieranie,...

Pokračovanie deportácií: 3.-10. 4. 1942 – deportácie prerušené 11. 4. 1942 – odišiel prvý rodinný transport z Trnavy Deportácie z Trnavy

Druhá etapa deportácií (september 1944 – marec 1945): zo Slovenska odišlo 13 transportov Osvienčim (Sachsenhausen, Terezín) 1 3 500 ľudí (11 000 zahynulo ) vďaka pomoci slovenského obyvateľstva sa zachránilo cca 10 000 židovských občanov (stali sa rovnoprávnymi občanmi)

Dôsledky deportácie Židov : september 1944–marec 1945 – 13 500 Židov spolu deportovaných – cca. 70 000 Židov

Záver: Nemožno predpokladať, že ľudáci na začiatku svojej vlády tušili, k akým tragickým koncom bude viest ich koncepcia riešenia židovskej otázky. Tragédia a zločin boli však zákonitým vyústením smerovania, ktoré sa začalo na jeseň 1938, resp. na jar 1939, keď bola na Slovensku umelo vyčlenená jedna skupina občanov, označila sa za nepriateľa národa a štátu, aby sa vzápätí proti nej začali uplatňovať tvrdé perzekučné opatrenia.

Osvienčim

Židovský vojenský pracovný tábor

Terezín

Vypracovali: Michaela Homolová, Katarína Luptáková 3.C