„Znepokojujúce otázky svetovej politiky na začiatku 21. storočia“ František Škvrnda Tri mesiace postkoloniálnej vojny proti Líbyi (...sme svedkami konca medzinárodného práva?...) tézy vystúpenia na okrúhlom stole ASA „Znepokojujúce otázky svetovej politiky na začiatku 21. storočia“ 30. jún 2011

ÚVOD 26. júna uplynulo 100 dní od začiatku líbyjskej vojny (ďalej len LV). Bombardovanie JZR v roku 1999 trvalo „len“ 78 dní. Zdá sa, že o LV už bolo povedané takmer všetko. Čím ďalej trvá, tým viac sa ukazuje, že neoliberálnou globalizáciou pod taktovkou Washingtonu po- stihnuté média strácajú tie „pravé“ argumenty i dych (teda peniaze) pri úva- hách na túto tému. Treba preto stále a znovu poukazovať na jej nezmysel- nosť, tragickosť, zvrátenosť, degenerovanosť, (možno doplniť aj iné ...). LV vzhľadom na jej charakter označím za postkoloniálnu (zároveň aj post- modernú) – nie sú k dispozícii žiadne iné, nové „lepšie“ kritériá hod- notenia vojen, ako boli „staré“ marxistické, ... V ich duchu možno stručne a jednoznačne odpovedať na dve otázky: 1. Ak je vojna pokračovaním politiky, pokračovaním čo za politiku je to v tomto prípade? Nijakej inej ako politiky recidívy imperializmu, neo/ post-kolonializmu, chamtivosti Západu... 2. Širšie – v čom je spravodlivosť ergo odôvodniteľnosť tejto vojny? Žiaľ v ničom rozumnom ani morálnom, ... Vojna je aj čudná – nevie sa presne, čo sa chce ale neskončí, pokiaľ sa to nedosiahne, ... + mediálnopolitická manipulácia – „nepreniknuteľná ste- na“ neurčitosti a nejasnosti. Ťažkosti analýzy LV – len vstup do diskusie.

Situácia v Líbyi k 24. 6. 11 – File: Libyan Uprising.svg Wikipedia Kaddáfího sily O Vzbúrenci O

O príčinách a súvislostiach vojny LV treba vidieť v širšom kontexte: - nielen globalizácia (a GKz21), postmoderna a vytváranie multipolarity, - ale aj medzinárodná bezpečnosť a vojny na začiatku 21. stor. – okrem všeob. (hist.-scg.) majú aj špecifické, vojenské (technické) aspekty. Pokles významu voj. bezpečnosti neznamená ešte koniec vojen a ozbr. síl (možno siahnuť po prameňoch z MLUVA, namiesto kt. sa dnes učí spravidla nejaký „ježibabský“ politolog. odvar). Dá sa zamyslieť nad tým aké majú byť OS SR? (v žiadnom prípade by to nemal byť náhradný prápor pre expedičné zbory NATO). Príčiny – súhrn mnohostranného charakteru, možno zvýrazniť: - s polit. (geopolit.) charakterom: - glob. (o. i. Kaddáfího opustil takmer celý svet – tušili to „útočníci“?), - regionál. (sev. Afrika x Blízky východ /arab. svet/?), - národ. (domáce, vnútorné) – možno o nich diskutovať donekonečna ... - ekon. – ropa (manipulácia s jej cenou) a voda, ale sú aj iné: - o pozícii RF sa hovorí napr. aj v spojení s nákupom Mistralov (2+2), - Kaddáfí – veľkú časť zbraní, kt. si objednal (dohodol), neodobral (od RF a Francúzska, ťahal za nos aj USA), ... - možno aj soc.-kultúrne – Kaddáfího režim vnútropoliticky vadí všet- kým (asi aj Číne) – Zelená kniha (revolúcia) – špecifická demokracia.

Náčrt bezpečnostných aktérov líbyjskej vojny Vymedzím 4 typy aktérov, kt. sú rôznym spôsobom zapojení do LV: I. Bojujúci aktéri 1. Líbya – aktér sui generis – odoláva mnohonásobnej prevahe – bezp. analytici sa boja odhadov – nečitateľná, nevypočítateľná Líbya. Čudné rozde- lenie krajiny – diletantskí vzbúrenci (bez urážky) – bez minulosti? Čoraz viacej však pripomínajú „dobrých chlapcov“ z kosovského UÇK. 2. Štáty vedúce vojnu proti Líbyi – „rôzne“ zapojených 18? „Blízkovýchod. triumvirát“ – USA, Francúzsko a Veľká Británia s ne- vzdávajúcimi sa imperialist. ambíciami postkoloniál. charakteru + Tal., Belg., Bulh., Dán. Gréc., Hol, Kan., Nór, Rum, Špan. Tur., - z NATO. „Nenatov- ské“: Katar, Jord., Švéd., Zjed. arab. emir. Dozrieva ďalší rozkol v NATO? Bude z toho mrzký „šrám“ na mäkkej sile zahr. a bezp. politiky EÚ? II. Nebojujúci aktéri (s rozpačitými aj rozdielnymi reakciami) 3. Medzinárodné organizácie, kt. členom je Líbya – Africká únia (so snahou zastaviť boje) a Liga arabských štátov (nejasné, čo vlastne chce, ...) 4. Ďalší stáli členovia RB OSN: RF (nejasnosti v smerovaní jej zahr. a bezp. politiky po nástupe D. Medvedeva – postoj RF k vojne vyžaduje samo- statnú dôkladnú a hlbokú analýzu - veľa protirečení) a ČĽR (vyčkáva, vidí v tom problém Západu?) Vidí Medvedev RF viac na Západe?

Úvahy o konci medzinárodného práva Aká môže byť medzinár. (globálna) bezpečnosť v podmienkach, keď právo sily vládne nad silou práva? Okrem toho existencia viacerých „metrov“ (1. My; 2. Naši spojenci, priatelia, priaznivci; 3. Zlí). Protirečivosť konania Medzinárodného trestného súdu (nemôže však súdiť občanov USA) – zatykač na Kaddáfího a 2 ďalšie osoby Dvaja aktéri, kt. po rozpade bipolarity spôsobujú najviac problémov a vo vojnách zabili tisíce civilistov (majú na svedomí oveľa viac obetí ako Kaddá- fí)– ale nič nevyriešili a situáciu spravidla destabilizovali : - USA – okrem vojen v Iraku, Afganistanu a v Líbyi aj operácie na Haiti, bombardovanie Pakistanu ale tiež Guantanamo, ... - NATO – všetky „operácie mimo teritória paktu“ majú medzinárodnopráv- ne „slabiny“ a situácia po nich resp. ich následky sú rôzne ale nie dobré, ... Zložitosti US-demokracie – postoj Kongresu k vojne v Líbyi – ale prezi- dent si môže robiť, čo chce, lebo to nie je „riadna“ vojna?! Rastúce voj. výdavky 1998 – 2010 – aj v podmienkach GKz21 – zdesenie v „anglo-amer.“ tlači po výrokoch R. Gatesa – koniec, rozpad NATO, .... Prečo, či vlastne proti komu potrebuje NATO toľko peňazí na vojny? Po vojne v Líbyi môže byť reakcia časti štátov aj taká, že siahnu k výrobe jadr. zbraní, resp. iných ZHN s tým, že ich potrebujú na svoju ochra- nu. Musia na to však aj „mať“ (nielen ekon. ale aj polit. – prípad Izraela).

Dôsledky vojny a stavu medzinárodného práva LV = fenomén, kt. je potenciálne naplnený mnohými nepredvídateľný- mi (a neželanými) následkami. Ide o ďalší „ekletantný“ krok Západu, kt. svedčí o jeho hlbokej sociálnej (morálno-politickej) kríze. Dôsledky LV majú niekoľko úrovní – zjednodušene 4 – 5 základných: 1. Vnútroštátna – líbyjská – nikto nevie, čo sa stane po páde režimu M. Kaddáfího, na ktorého hlavu sa protiprávne „poľuje“ (predstavme si však nieke- dy v budúcnosti podobnú situáciu vo VB /sev. Írsko, Škótsko/, Španiel. /Baskicko/, Franc. /Korzika/, RF /sev. Kaukaz/, Kanada /Quebec/ ... 2. Regionálnu, kde možno vidieť 2 - 3 dimenzie: - LV na pozadí arabskej revolty, - LV na pozadí vojen v Afrike (v Afrike je po rozpade bipolarity najviac vojen a ozbr. konfliktov) – averzia USA voči AÚ (nie je spomenutá ani v slávnej novej Strategickej koncepcii NATO + AFRICOM), - LV na pozadí Stredomoria – destabilizácia EÚ – najmä hrozba novej vlny migrácie ale možné aj hosp. následky pre „bojujúce“ štáty (Grécko). 3. Globálna - USA už neunesú ďalej ťarchu, ktorú na seba nabrali (sústo, kt. vo svojej úsilí o hegemóniu po rozpade bipolarity odhryzli, nedokážu prehlt- núť). Je postoj F. a VB. (a ďalších „verných“ spojencov – chýba mi Austrá- lia) solidaritou bohatého a mocného kapitalizmu (záp. imperialistov)? Rastúca ekon.-fin. agresivita NATO. Filozof. (hist.-scg.) problém – zbrojenie, voj. výdavky a GKz21, ...

Niekoľko údajov Najmenej 200 RS Tomahawk a pod. typu? Asi 150 vzletov denne, z toho 60 „bojových“ (v JZR bolo 11 000 vzletov – za- siahli ani nie 80 voj. cieľov!) – neofic. 12 000 vzletov – 2 500 zásahov (čoho)? Náklady na vojnu: Veľká Británia – zhruba k 20. júnu - asi 250 mil. libier (400 mil. USD), ale sú už aj údaje o 260 mil. libier (416 mil. USD). Podľa odhadov do konca roku môžu dosiahnuť výdavky na LV vyše 1 mlrd. libier (1, 6 mlrd. USD) – brit. minister obrany L. Fox pritom na začiatku operácie presviedčal verej- nosť, že pôjde rádovo len o desiatky mil. libier. USA (k 3. júnu) – 716 mil. (priamo na boj. činnosť) + 25 mil. USD na po- moc pre vzbúrencov (rôzne staré veci ...) Ku koncu septembra môžu stúp- nuť na 1, 1 mlrd. USD) – zo správy Bieleho domu Kongresu. Humanitárna pomoc - 81 mil. USD (nedá sa zistiť, či ide len o pomoc z USA alebo celkovú), Francúzi k nej pridali aj „ľahké zbrane“. Pre zaujímavosť – Watsonov inštitút pre MV na univerzite w Browne (Providence, Rhode Island – 7. najstaršia VŠ v USA – 1764) Necelých 10 rokov „bushovskej“ GWOT: náklady 3200 – 4000 mlrd. USD (z toho výdavky na veteránov 600 – 950 mlrd. ) aj úroky, lebo vojny sú financované takmer vý- hradne z pôžičiek 225 000 obetí a 7,8 mil. utečencov v Afganistane, Iraku a Pakistane, 6 100 mŕtvych US vojakov a 2 300„kontraktorov“ (spolu vyše 8 400 osôb).

Znepokojujúce otázky na záver Mrzí ma, že nie je možná „kompaktná“ odpoveď na nastolenú tému. Isté je však jedno – čím dlhšie trvá tento konflikt tým horšie nielen pre Líbyu ale aj pre medzinárodnú bezpečnosť. Nové tragédie ľudskej bezpečnosti v Líbyi (možno aj v širšom regióne). Kritické názory (aj moje pohľady) sú reflexiou pozície menších, slab- ších a chudobnejších aktérov MV (bezpečnosti) – ťažko sa naplnia, le- bo spôsob riešenia problémov týmto smerom by ohrozil pozície veľ- kých, silných a bohatých, ktorí sa cítia na koni. Ďalšie zaujímavé fakty a údaje o LV (voj., ekon., možno aj pol. a soc.) sa pokúsim zverejniť čo najskôr v článku v Slove (pracovný názov Po 100 dňoch vojny v Líbyi). Osobne a zaujato: LV je ďalším kolom úpadku NATO. Po krachu v Afganistane, pakt už tretiu šanci na zvýšenie svojej potencie nedostane a hro- zí vážna ujma na jeho bezpečnostnopolitickom zdraví (spolu s USA), ... Keby som mal možnosť, nechal by som urobiť v arab. svete anketu na otáz- ku: Kto pre Vás predstavuje väčšie nebezpečenstvo – Kaddáfí alebo NATO? Naše EAC ani Atlantická komisia sa na to isto nespýta ... Ďakujem za pozornosť, poteším sa každej poznámke aj kritickej, cieľom vystúpenia bolo otvoriť diskusiu téma je príliš zložitá a mnohostranná ...