Prečo vtáky vedia lietať? Prírodoveda 3. ročník Mgr. Ľudmila Kuzmiaková Mgr. Dana Jašková

Hlavné znaky vtákov Vedia lietať. Znášajú vajíčka. Predné končatiny majú ako krídla. Sú pokryté perím. Majú zobák. Dýchajú pľúcami.

Stavba tela hlava krk trup krídla nohy chvost

Stavba tela Patria medzi stavovce /kostra, chrbtica/, kosti sú ľahké, pevné a duté – vyplnené vzduchom, predné končatiny sa premenili na krídla, na nohách majú 3 prsty smerujúce dopredu a 1 smerujúci dozadu, čo im umožňuje dobré uchopenie konára pri sedení.

Pokrytie tela Telo pokrýva perie: - udržuje telesnú teplotu, - pomáha im lietať. Vtáky majú dva druhy peria: 1. spodné perie – páperie – je mäkučké a udržiava teplo pri koži, 2. vrchné perie – je na povrchu, umožňuje let a chráni pred vlhkom (vodou),... zástavica osteň brko

Rozmnožovanie Znášajú vajcia s tvrdou škrupinou. Vo vajíčku je: - bielok - žĺtok - zárodok. Zohrievaním vajíčka telom vtákov sa zo zárodku vo vajíčku vyvinie mláďa. O vyliahnuté mláďatá sa starajú rodičia. Ktorý vták sa nestará o svoje vajíčka?

Vtáky môžeme deliť na: voľne žijúce domáce

Podľa pohybu na: bežce plavce letce

Sťahujú sa podľa okolností z miesta na miesto. Podľa zmeny miesta na: sťahovavé stále prelietavé Žijú stále na tom istom mieste a sú schopné prispôsobiť sa meniacim sa životným podmienkam. V dôsledku zhoršených životných podmienok sú schopné preletieť veľa kilometrov za lepšími podmienkami a vracať sa na pôvodné miesto. Sťahujú sa podľa okolností z miesta na miesto.

Patria medzi stavovce /kostra, chrbtica/. Poznámky: zástavica Vtáky (1. časť) Patria medzi stavovce /kostra, chrbtica/. Kosti majú ľahké a duté – vyplnené vzduchom. Predné končatiny sa premenili na krídla. Sú pokryté perím. Majú dva druhy peria: 1. spodné perie – páperie – je mäkučké a udržiava teplo, 2. vrchné perie –umožňuje let a ochraňuje... Vtáky (2. časť) Dýchajú pľúcami. Majú zobák – na získavanie potravy. Znášajú vajíčka s tvrdou škrupinou. Vo vajíčku je bielok, žĺtok a zárodok. Zohrievaním vajíčka telom vtákov sa zo zárodku vo vajíčku vyvinie mláďa. O vyliahnuté mláďatá sa starajú rodičia. osteň brko

Vrabec domový je stály vták Vrabec domový je stály vták. Má zavalité telo, sfarbené od sivej do hnedej farby s čiernymi škvrnami a krátkym zobákom. Živí sa semenami, obilím, drobným hmyzom a zvyškami jedál. Stavia si neupravené hniezda z trávy. Ročne hniezdi 2-4x, znáša 5-6 vajec. O mláďatá sa stará. Drozd čierny v minulosti to bol lesný vták, dnes žije v blízkosti človeka. Má čierne perie a žltý zobák. Často si ho mýlia s vranou. Hniezdo si stavia na stromoch, kríkoch, budovách. Živí sa hmyzom, červami, zvyškami jedál, bobuľami, ovocím. Ročne hniezdi až 4x. Je spevavec. Mláďatá kŕmi.

Lastovička obyčajná je sťahovavý vták, prilieta v marci a v septembri odlieta. Má čierno sfarbené perie, na brušku biele. Má dlhé a štíhle krídla, vidlicovitý chvost. Živí sa hmyzom, ktorý chytá v letení. Hniezda si stavia v blízkosti ľudských príbytkov z bahna, slín a stebiel tráv. Hniezdi 2x do roka, znáša 4-6 vajíčok. Mláďatá kŕmi. Sokol myšiar je dravý vták. Perie má svetlosivé až hnedé, s čiernymi škvrnami. Živí sa myšami, hrabošmi, veľkým hmyzom, žabami, jaštericami. Ku koristi sa spúšťa prudko k zemi, so stiahnutými krídlami. Hniezda si nestavia, používa hniezda väčších vtákov, ale napr. i balkóny ľudí. Znáša 4-6 vajíčok. Kŕmi mláďatá.

Labuť veľká je čiastočne sťahovavý vták Labuť veľká je čiastočne sťahovavý vták. Jej perie je biele, dlhý oblúkovite zahnutý krk s oranžovým zobákom s čiernym čelovým hrbolčekom, čierne nohy. Živí sa vodnými rastlinami, ale dá sa prikrmovať i človekom – staré pečivo. Hniezdo si stavia v blízkosti jazera, znáša 4-8 zelenkavobielych vajec. Mláďatá nekŕmi. Sýkorka veľká je stály a prelietavý vták. Obýva listnaté lesy, parky a sady. Je pestro sfarbená, má žlté bruško a čiernu čiapočku. Živí sa voškami, húsenicami, pavúkmi, semenami. V zime ju prikrmujeme. Hniezdo si stavia v dutinách stromov, puklinách múrov, búdkach. Znáša 10-13 bielych, bledočervených škvrnitých vajec 2x do roka. Mláďatá kŕmi.

Je tučniak naozaj vták? Telo majú štíhle, pokryté hustým šupinkovitým perím, ktoré dokonale chráni pred mrazom a svojou hladkosťou pred trením pri plávaní pod vodou. Na súši chodia tučniaky vzpriamene a nemotorne, lebo nohy majú posunuté pod telom, ktoré slúžia vo vode ako kormidlo. Tučniak cisársky patrí medzi najväčšie druhy tučniakov, hniezdi v Antarktíde . Dosahuje výšku 1 m. Charakteristický je spôsob hniezdenia tučniakov. Samica znesie jedno vajce, ktoré si nakotúľa na nohy a zvrchu ho prikryje kožným záhybom na bruchu. Tučniaky sa živia rybami, ktoré obratne lovia v mori. Nie je schopný lietať.