Bulharsko Matúš Matiscsák 6.A 2008/2009

Poloha Rozkladá sa vo východnej časti Balkánskeho polostrova po pobrežie Čierneho mora. Krajina susedí na severe s Rumunskom (dĺžka hraníc 608 km), na západe so Srbskom (258 km) a s Macedónskom (248 km), na juhu s Gréckom (493 km) a na juhovýchode s Tureckom (259 km). Východnú hranicu tvorí Čierne more (378 km). Riečnu hranicu tvorí 686 km. Rozloha: 110 910 km²

Povrch Povrch je rozmanitý, striedajú sa tu vysoké pohoria a pahorkatiny s úrodnými nížinami a kotlinami. Prevládajú však roviny a pahorkatiny, ktoré zaberajú dve tretiny celkovej plochy. Zvyšnú tretinu pokrývajú horské masívy. Priemerná nadmorská výška je 470 m. n. m. Na západe vystupujú najvyššie pohoria – Rila, Pirin a Rodopy. Stredom územia v rovnobežkovom smere sa ťahá pohorie Stará planina. Tvorí výrazné podnebné rozhranie. V severnej časti územia sa rozkladajú pahorkatiny a nížiny.

Podnebie Prevládajúce podnebie V Bulharsku prevláda mierna a prechodne kontinentálna klíma. (2.000 až 2.400 hodín slnečného svetla za rok). Štyri ročné obdobia. Líši sa od závislosti na nadmorskej výške. Letá sú veľmi teplé, zimy sú studené s množstvom snehu. Počas jari a jesene často prší. Vo všeobecnosti však musíte počas leta, najmä v júni-júli očakávať neprerušované obdobie s tropickými teplotami. Severnou hranicou klimatického pásma je horský masív Balkan. Priemerné teploty Priemerné januárové teploty v Sofii dosahujú -4 až 2°C, júlové 16 až 27°C. Jemné prechodné stredomorské podnebie a úrodná pôda umožňujú pestovanie už stáročia známej bulharskej vonnej ruže, ktorá je vzácnou a dôležitou surovinou pre parfumériu, lekárske produkty, potraviny, víno a tabakový priemysel.

Vodstvo Bulharsko je bohaté na vodné zdroje. Z nich najväčšie sú Dunaj. Iné rieky su krátke, ale vodnaté. Ich energia sa využíva vo vodných elektrárňach a v suchších oblastiach na zavlažovanie. Najväčšie jazerá ležia pri pobreží Čierneho mora. Najrozsiahlejšie je Burgazské jazero s plochou 24 km2. Severne od neho je Atanazovské jazero veľké 16 km2 . Pri Varne sa rozprestiera Varnenské jazero s veľkosťou 18 km2 a západne od neho je menšie Gabedženské jazero. Spojením týchto jazier s morom vznikol nový prístav Varna – západ. Menšie jazerá sprevádzajú hlavný tok Dunaja. Najvyššie položené je Ledenoto jazero, nachádza sa pod Musalou vo výške 2722 m. n. m. Čierne more je pre Bulharsko bránou do sveta a dôležitou dopravnou tepnou. Bulharská časť čiernomorského pobrežia je veľmi členitá. Nachádza sa tu veľa zálivov, pričom najväčšie sú Varenský a Burgaský, polostrovov a pod.

Poľnohospodárstvo V nížinách a pahorkatinách majú značnú rozlohu úrodné černozeme pôdy. V poľnohospodárstve výrazne prevláda rastlinná výroba. Rastlinná produkcia: obilniny, strukoviny, zelenina (paradajky, paprika, cibule, cesnak), ovocie (broskyne, marhule, slivky, melóny), vínna réva, tabak, bavlník, slnečnice, cukrovú repu, ruže Živočíšna produkcia: ovce, byvoly, ošípané, dobytok, hydina, kone, mulice, priadka morušová, rybolov ošípané. Poľnohospodárstvo dnes využíva 41 % pôdy štátu. 29 % z celkovej plochy krajiny tvoria lesy (dubové, v najvyšších polohách ihličnaté)

NERASTNÉ SUROVINY Bulharsko je bohaté na kamenné uhlie, ropu, rudy, horniny a pod. Kamenné uhlie je Bulharským „čiernym zlatom“. Sú tu ložiská všetkých druhov uhlia. Najdôležitejším zdrojom hnedého uhlia je Pernický revír ( mesto Pernik ). Ložiská lignitu sú v Marickom, Sofijskom a Lomskom revíre. Ropu objavili Bulhari pri pobreží Čierneho mora v oblasti Dobrudže pri dedinách Tjulenovo a Dolný Dabnik, v okolí mesta Pleven. Zemný plyn objavili v okolí Vrace. Ložiská železnej rudy sú v mnohých oblastiach Rodop a v západnej časti Starej Planiny. V Rodopách sú aj bohaté ložiská olovnato-zinkových rúd. Medená ruda sa ťaží v pohorí Strandža a Strednej gore, v okolí mesta Panagjurište, vo veľkých povrchových baniach. Značné sú i zásoby nerastov: kamennej soli, vápnika, dolomitu,... Sú to cenné suroviny pri veľkej priemyselnej výrobe vápna, cementu, kaolínu a pod.

Priemysel Priemysel sa najviac sústreďuje v hlavnom meste Sofia. V Bulharsku sú odvetvia potravinárstva, textilná výroba, hutnícka, strojárska. Veľké ložiska a ťažba niektorých rúd (olova, medi a zinku) umožňujú rozvoj hutníctva. Strojárstvo (elektrotechnika, elektronika a i.). Elektrárne: Kozloduj –najväčšia jadrová Marica-východ – najväčšia tepelná Marica, Struma, Arda, Iskar, Dunaj – vodné Ropné rafinérie: Burgas, Ruse, Pleven Metalurgické priemysel: Kremikovce - spracovanie železa a ocele Plovdiv, Kardzali – spracovanie medených rúd Chemický priemysel: Stará Zagora Strojársky priemysel: Sofie, Ruse, Varna, Burgas,

Plovdiv, Stara Zagora – najmä poľnohospodárske stroje, zariadenia pre potravinársky a textilný priemysel Lodenice: Varna - stavba námorných lodí Ruse - riečne lode Cementárne: Dimitrovgrad Výroba ružového oleja: Levskigrad Potravinársky priemysel, konzervárne a cukrovary: Sofie, Plovdiv, Burgas, Pleven, Ruse, ... Tabakový priemysel: Plovdiv Textilný priemysel: Sliven, Gabrovo, Sofia

Národnostné zloženie obyvateľstva Obyvateľstvo Hlavné mesto: Sofia Vedľajšie mesta: Plovdiv, Varna, Burgas, Ruse Úradný jazyk: bulharčina Väčšina ľudí býva v mestách (asi 70%), najväčším mestom je Sofia, ktorá má asi 1,5 milióna obyvateľov. Od päťdesiatych rokov 20. storočia zaznamenáva Bulharsko najpomalší rast počtu obyvateľstva, od deväťdesiatych rokov je tento rast negatívny (prírastok obyvateľstva: -5,1%). Dôvodmi sú najmä zlá ekonomická situácia a rastúci počet emigrantov. Národnostné zloženie obyvateľstva Umiestnenie Národnosť Počet % 1 Bulhari 6 442 924 83,9 2 Turci 721 855 9,4 3 Rómovia 360 926 4,7 4 iní 153 585

Počet obyvateľov: Hustota zaľudnenia: Vierovyznanie cca. 7 679 290 Umiestnenie Náboženstvo % 1 Pravoslávie 82,6 2 Islam 12,2 3 Katolicizmus 0,5 4 iné 4,7 Počet obyvateľov: cca. 7 679 290 Hustota zaľudnenia: 69,3 /km²

Fotogaléria Primorsko Budova parlamentu

Národné divadlo z r. 1907 Katedrála Alexandra Nevského

Doprava Železničná sieť je rozsiahla, horské oblasti sú však takmer bez železníc. Železničnú dopravu spravoval štátny monopol BDŽ (Bulharské štátne dráhy). Cestná sieť je relatívne hustá a ďalej sa rozširuje. Nový most má mať dve dvojprúdové cesty a obojsmernú železničnú trať. V sučasnosti spája obe krajiny len jeden dunajský most Ruse-Giorgiu. Medzinárodne letiská sú v Sofii, Burgase a Varne. V Sofii sa rozširujú letiskové dráhy a je vybudovaný nový terminál pre cestujúcich. Námorná doprava sa sústreďuje do Varny a Burgasu. Prístav v Burgase bude rozšírený a zmodernizovaný. Má byť vybudovaný tiež priamy vodný koridor Burgas - Moskva, ktorý by bulharskému tovaru zaistil stabilný prístup na ruské trhy.

Info Bulharsko je známe svojou folklórnou hudbou. Obed je spoločenskou udalosťou a v mnohých reštauráciách je spojený s tancom. Medzi národné jedlá patrí studená jogurtová polievka s uhorkou (tarator), paprika alebo baklažán plnený mäsom, kebapcheta (malé silne korenené rolky z mletého mäsa). Bulharsko má vyše 500 minerálnych prameňov, niekoľko druhov minerálnych vôd je dostupných aj v obchodoch. Každoročné podujatia Január: Medzinárodný folklórny festival, Pernik Marec: Martenitsas (festival jari), po celej krajine; Marcové hudobné dni, Ruse Máj: Folklórny festival, Haskovo; Máj-Jún: Sofijské hudobné dni; Jún: Festival ruží, Kazanluk Jún-August: Letný Festival vo Varne, Festival pop music, Sunny Beach Júl: Európsky mesiac kultúry, Plovdiv

Učebnica zemepisu 6. ročník Zdroje http://referaty.atlas.sk/prirodne_vedy/geografia/18742/?page=0 http://sk.wikipedia.org/wiki/Bulharsko http://www.bulharsko.sk/ http://www.skrz.sk/bulharsko-prakticke-info-a18-61-6-0-sk.htm Učebnica zemepisu 6. ročník