(antické) Olympijské hry V minulosti Aneta Bednárová 6.C

Zrod a vývin olympijských hier 1 Zrod a vývin olympijských hier 1. olympijské hry sa konali v roku 776 pred n. l. Podľa gréckych historikov i archeologických nálezov sa usporadúvali v Olympii. Olympia sa stala dejiskom celo gréckych hier práve preto, že už bola známa ako kultové a športové stredisko, nie naopak. Najstaršie nálezy ukazujú, že na jej pôde sídlili ľudia možno už v polovici 3. tisícročia pred n. l. a že tam uctievali pradávnu ,,bohyňu – matku“, vzdialenú predchodkyňu bohýň Héry a Matky bohov. K premene tohto sídliska na kultové stredisko došlo až po príchode Grékov do Grécka. Olympijské hry mali vyše pol tucta zakladateľov., jedným z nich bol Pelops , syn kráľa Tantala a víťaz nad pízskym kráľom Oinomaom. Začiatky olympijských hier boli skromné., ako začiatky všetkého, čo sa stalo raz veľkým. Prvé olympijské hry mali podľa súhlasných tvrdení iba jednu disciplínu , a to preteky v behu na vzdialenosť jedného štádia (192,27 metra), a trvali iba jeden deň. Rovnaký program malo aj ďalších dvanásť hier. Až na 14. hrách pribudol k dovtedajšiemu ,,jednoduchému behu“, zvanému dromos aj tzv. ,,dvojitý beh“ čiže diaulos. Na nasledujúcich 15. hrách pripojili ,,dlhý beh“, a to pravdepodobne na vzdialenosť siedmich štádií., neskôr ho predĺžili o dvanásť a napokon na dvadsaťštyri štádií (4615 metrov) takže sa stal náročným vytrvalostným behom. Náplňou 17. olympijských hier boli vylúčene bežecké disciplíny.

Na 18. olympijských hrách došlo k významnej reforme Na 18. olympijských hrách došlo k významnej reforme. Ich program sa rozšíril o zápasenie a o päťboj. Zápasenie sa približne podobalo nášmu., zvíťazil ten, kto trikrát zvalil súpera na zem, takže sa jej dotkol kolenom, alebo ho prinútil, aby sa vzdal. Zápasilo sa vylučovacím systémom a súperi sa od prvého do posledného určovali žrebom. Päťboj pozostával zo skoku do diaľky, z behu na jednom štádiu, hodu diskom, hodu oštepom a zo zápasenia. Na 23. hrách zaviedli box. Boxeri používali namiesto rukavíc remene, okolo kĺbov a zápästí. Obohatenie hier o tieto disciplíny malo za následok, že sa predĺžili na dva dni. Do 25. hier pozostávali olympijské súťaže iba z atletických disciplín., na týchto hrach zaviedli prvú z jazdeckých disciplín. Boli to rýchlostné preteky na dvojkolesových vozoch zo štvorzáprahom. Na 33. hrách k ním pridali rýchlostne preteky jazdcov na koňoch. Súčasne zaviedli pankration, v podstate kombináciu zápasenia a boxu. Pankration sa považoval za najťažšiu a najnebezpečnejšiu olympijskú disciplínu. Od 37. olympijských hier sa mohli na súťažiach zúčastňovať okrem dospelých aj dorastenci. Tým sa vývin atletických disciplín na olympijských hrách ukončil. Ďalšie disciplíny, o ktoré sa olympijsky program rozšíril, boli výhradne jazdecké. Napr.: preteky na vozoch s dvoma mulmi, preteky klusákov, ktoré sa však na 84. hrách zrušili, ďalej preteky na štvorkolesových vozoch s konským dvoj záprahom, preteky na vozoch so záprahom štyroch žrebcov, preteky na vozoch s dvoj záprahom žrebcov, rýchlostne preteky na žrebcoch. Z celkového počtu ôsmych disciplín tohto druhu sa ich natrvalo udržalo šesť. Na 96. hrách sa zaviedli preteky trubačov a hlásateľov o právo oznamovať pretekárov a víťazov. Trvanie olympijských hier sa ustálilo na päť dní.

Olympijske hry sa vyznačovali tromi zásadami: 1 Olympijske hry sa vyznačovali tromi zásadami: 1. boli národne ( len pre Grékov ) 2. len pre slobodných občanov 3. prístupne len mužom Ženám zakázali dokonca aj prístup do hľadiska. Ale na druhej strane je známe, že ani ženy neboli celkom bez olympijského práva. Usporiadali pre ne osobitné súťaže, ktorých dejiskom býval zväčša štadión v Olympii. Tých, čo chceli štartovať, zapisovali už rok pred začiatkom hier do osobitných záznamov. Účastníci museli pred pretekami zložiť prísahu, ktorá predovšetkým obsahovala klauzulu o tom, že sú slobodnými Grékmi, že v období od prihlásenia sa na hry splnili všetky podmienky v príprave, a že v pretekoch budú dodržiavať pravidlá. Súčasne prisahali aj rozhodcovia, že budú rozhodovať čestne a objektívne, že sa nedajú nikým podplatiť. Hneď po skončení súťaže ovenčili víťaza olivovou vetvou a v posledný deň hier oficiálne uctili víťaza pred Diovým chrámom. Olympijsky víťazi si získali nesmrteľnú slávu v celom Grécku. Ich mená nielenže zapísali do čestných záznamov, ale mnohým za živa vystavali aj pamätníky. Mestá poskytovali víťazom navyše aj materiálne výhody, či už peniaze a oslobodenie od platenia daní, alebo dokonca aj doživotné zabezpečenie na štátne trovy. Najcharakteristickejšou črtou antických olympijských hier bolo dodržanie posvätného mieru. Dňom, keď poslovia ohlásili ,,sväté obdobie hier“, všade sa museli prerušiť vojny a zrážky so zbraňami, iba v tom čase sa odkladali súdne pojednávania a tresty. Nastal posvätný mier, vyjadrený slovom ekecheiria, čo znamená ,,ruky preč“ od zbraní a vojny. Posvätný mier mohol trvať asi tri mesiace. Z toho hľadiska je význam antických olympijských hier obrovský, ba azda najväčší, hoci šlo len o dočasný mier. Olympijské hry patria medzi udalosti, ktoré v dnešnom svete hýbu najväčším počtom ľudí. Olympijské hry sa delili na dve polovice. Prvú polovicu tvorili súťaže a druhú polovicu vypĺňali rozličné obrady., olympijské hry boli totiž v chápaní starých Grékov náboženské slávnosti na počesť najväčšieho boha Dia.

Olympijské hry každé 4 roky. V Olympii sa prvé hry nedali realizovať Olympijské hry každé 4 roky. V Olympii sa prvé hry nedali realizovať. Preto padlo rozhodnutie, že hry sa budú konať v Aténach a nazývať sa budú “olympijské“. Podarilo sa obnoviť aj Anticky štadión v Aténach a v roku 1896 sa konali prvé olympijské hry, ktoré mali veľký úspech. Priebeh druhých Olympijských hier v Paríži a tretích v Saint Loise značne narušilo to, že boli spojené so svetovou výstavbou. Podľa charty OH sú OH súťažou medzi športovcami, nie medzi národnými družstvami. Napriek tomu sa od roku 1908 ujala neoficiálna klasifikácia družstiev. Na IV. OH sa po prvýkrát rozdeľovali zlaté, strieborne a bronzové medaile. Prvá svetová vojna bola príčinou, že sa neuskutočnili plánované hry v Berlíne roku 1916. Priaznivci zimných športov sa dlhý čas márne usilovali zaradiť zimné športové odvetvia do programu OH. Začiatkom 20. rokov pokročilo ich hnutie tak ďaleko, že napriek začiatočným protestom súhlasil MOV s usporiadaním Medzinárodného týždňa zimných športov, ktorý sa uskutočnil roku 1924 v Chamonix. V nasledujúcom roku sa definitívne rozhodlo o zavedení samostatného cyklu zimných OH. Medzinárodné krízy a vojny vynútili mnohé zmeny a prerušenia. V r.: 1972 v Mníchove, kde sa konali OH bol spáchaný atentát na izraelskú výpravu. Bol to dôkaz toho, že čím sú OH veľkolepejšie a významnejšie, tým sa viac dostávajú pod hospodársky, politický a teraz už aj teroristický nátlak. Na OH v Los Angeles sa po prvý raz prejavila v plnej miere skutočnosť, že OH nevyžijú bez sponzorovania, reklamy a finančných poplatkov za televízne prenosy. Na záver je potrebné dodať, že tzv. “večný oheň“ olympijských hier bude raz môcť vzplanúť aj naše malé Slovensko, a to s myšlienkou Coubertina: “Nech olympijský oheň žiari nasledujúcim generáciám, nech podnecuje Ľudstvo k večnej statočnosti a čestnosti!“.

A pár obrázkov na záver