Permakultúra v meste, Bratislava,

Prezentácia na tému: "Permakultúra v meste, Bratislava,"— Prepis prezentácie:

1 Permakultúra v meste, Bratislava, 15.12.2013
NE-TRADIČNÁ KRAJINA vybrané trendy využívania poľnohospodárskej pôdy a dôsledky pre vidiecku krajinu Hned na úvod – tradičné a dobové vysvetliť Trendy využívania poľnohospodárskej pôdy a dôsledky pre vidiecku krajinu pridaná hodnota kultúrnej krajiny a možnosti jej zachovania Krajina je odrazom nášho záujmu možností a osobnej energie, ktorú jej venujeme. Vývoj a porovnanie naúrovni štruktúr (ortofoto) a funkcie (hybné sily vývoja) Vnímanie a pochopenie hodnoty (edok, komunity, farmy,...) Od kultúrnej krajiny sa očaskáva že bude pre ľudí Obsah a vonkajší prejav Tradičný pohľad na vidiecku krajinu Permakultúra v meste, Bratislava,

2 Pochopiteľný ľudský rozmer a čaro pustej krajiny
Čo/aká je tradičná krajina Vizuálne hodnotenie krajiny – často používma na hodnotenie, z pohľadu hodnotenia kavlity krajiny má úskalia Vzhľad krajiny je vonkajším prejavom jej funkcie

3 Fungovanie je prejavom štruktúry a využitia.
Základná štruktúra dkš slovenska Zdôrazni akcent na pln pôdu, základný obraz o vývoji krajiny z hľadiska využitia nám dá zmena štruktúry Pozrime sa preto viac na funkciu, teda štruktúru a priestorovú organizáciu Priestorovú organizáciu a využitie poľnohospodárskej krajiny

4 Fungovanie je prejavom štruktúry a využitia.
Vývoj poľnohospodárskych plôch a trendy vo využívaní poľnohospodárskej pôdy rozdiely medzi rokmi 1990 a 2011 druh využitia výmera (ha) % OP 6 TTP 65 929 8,2 Vinice -4 424 14,1 Ovocné sady -3 184 15,9 Záhrady -1 383 1,8 Chmeľnice -1 239 84,4

5 Vývoj výmery ornej pôdy na jedného obyvateľa Slovenska
V roku 2011 bolo v SR obyvateľov, výmera OP na jedného človeka tak dosiahla 0,26 ha. Tak ako sa to deje u nás, deje sa aj v zahraničí... Výmera ornej pôdy na obyvateľa v priebehu posledných 41 rokov ( ) klesla o 0,11 ha (1100 m2).

6 Výmera ornej pôdy na obyvateľa v iných krajinách

7 Ako sa mení využitie pôvodne ornej pôdy?
Správa o stave životného prostredia SR 2004 Špecifickým problémom Európy je vysoký záber pôdy urbanizáciou a dopravou  v západnej Európe pokrývajú sídla, cesty, železnice a ďalšia urbánna infraštruktúra až 15% územia (European Environment Agency, 2003). Z tohto pohľadu je vhodné zmeniť dnešný živelný trend zastavovania pôdy Slovenska priemyselnými parkami, hypermarketmi, atď.  SR každý deň prichádza o niekoľko hektárov pôdy. Úbytok poľnohohospodárskej pôdy iba v roku 2006 predstavoval ha, z toho 1380 ha boli zábery pre výstavbu; kým v roku 1970 bola výmera poľnohospodárskej pôdy 0,37 ha / obyvateľa, v roku 2006 to bolo už iba 0,27 ha (t.j. o 27% menej) - Klinda, Lieskovská a kol. (2007). Nasleduje otázka je to veľa alebo málo? Čo nám hrozí? Denne prichádzame v SR o 5 až 6 ha poľnohospodárskej pôdy

8 Sme sebestačný? Koľko hektárov ornej pôdy by Slovensku malo stačiť z hľadiska potravinovej bezpečnosti ? Za posledných 18 rokov ubudlo na Slovensku takmer 490-tisíc hektárov poľnohospodárskej pôdy. Pri ornej pôde hovoríme o 155-tisíc ha. Uvedené úbytky vyplývajú z presunov poľnohospodárskej pôdy do nepoľnohospodárskej - najmä lesnej, ako aj zo spresňovania a verifikovania výmery kategórií využívania pôdy, v neposlednej miere zo záberov pôdy na stavebné, urbanizačné a iné účely. Z hľadiska potravinovej bezpečnosti by našej krajine malo stačiť o niečo viac ako milión ha ornej pôdy, čo je asi 76 % z jej terajšej celkovej výmery. k bolo na Slovensku evidovaných ha OP k bolo na Slovensku evidovaných obyvateľov

9 Mesto a vidiek - potreba poľnohospodárskej krajiny
Trnava počet obyvateľov: (2012) minimálna plocha poľnohospodárskej pôdy na človeka 0,2 ha (2000 m2) celková potreba poľnohospodárskej pôdy ha (130,26 km2) kruh s polomerom 6,9 km K celkovej potrebe som pripočítal 19 km2 zastavanej a „inej“ plochy mesta, spolu teda kruh počítam z 149,26 km2. Báhoň – 1733 obyvateľov, 346 ha potreba: 1,2 km polomer kruhu

10 Mesto a vidiek - potreba poľnohospodárskej krajiny
Bratislava počet obyvateľov: (2011) minimálna plocha poľnohospodárskej pôdy na človeka 0,2 ha (2000 m2) celková potreba poľnohospodárskej pôdy ha (822,93 km2) kruh s polomerom 17,08 km 822,93 km2 potreba + 93 km2 zastavaná plocha = 915,13 km2

11 Rezervy v zábere plochy
Takže vravíme, že by sme mali jesť menej masa, a viac zeleniny...ako je to s chovom zvierat?

12 Zdá sa, že by sme mali jesť menej masa, a viac zeleniny
Zdá sa, že by sme mali jesť menej masa, a viac zeleniny...ako je to s chovom zvierat? Trend vývoja počtu vybraných skupín hospodárskych zvierat v Slovenskej republike v rozmedzí rokov 1990 až Zostavené podľa

13 späť k ornej pôde...výživa rastlín z organických a lokálnych zdrojov
Tu poukázať na komplexnosť problematiky – záťaž krajiny - zdravá výživa – hnojenie organickým/priemyselným hnojivom + cena Takmer 90 % MH je od HD

14 Demografický vývoj a trendy podieľu pracovnej sily v poľnohospodárstve
Slovensko ešte pred 50 – 60 rokmi zamestnávalo 50% EAO, v roku 2013 je to 3,3 % Pred 50 – 60 rokmi bolo v poľnohospodárstve zamestnaných 50% EAO, v roku 2013 je to 3,3 %.

15 Demografický vývoj a trendy podieľu pracovnej sily v poľnohospodárstve
Pred 50 rokmi žilo 74 % obyvateľov v sídlach do 5000 obyvateľov, dnes je to približne 45%

16 Intenzifikácia – imanentná ľudská vlastnosť?
Intenzifikácia sa týka najmä úrodnej pôdy, vymenuj tie procesy a že budú pokračovať a ako Procesy intenzifikácie ale nutne charakter krajiny nemenia...

17 Ne-tradičná krajina, alebo svet za hranicou vyzerá inak...
Krajina za hranicou vždy vyzerá inak... Parndorfer Platte (Parndorfer Heide, Parndorfská plošina) Až tu sa dostávame k nadpisu–-netradičná krajina Aj o tom, že tu vidno, ako je to o vzťahu, neprerušení kontinuity Aj o tom, že open filds sú od francuzska po rusko AU SK Parndorfská plošina

18 Zmena krajiny a potenciálny úbytok vzácneho genofondu starých a krajových odrôd
1955 2010 Zistený a predpokladaný výskyt ovocných drevín v štruktúrach NDV v k.ú. Žibritov Výpočet z výmery rok 1955 ha počet stromov 273 14999 rok 2010 ha počet stromov 52 2857 Žibritov

19 A to „naše“ rodinné striebro?
Biele Karpaty - Nová Bošáca 1949 Súčasnosť (2010)

20 A to „naše“ rodinné striebro?
Podpoľanie - Hriňová Zaprášené rodinné striebro 1949 Súčasnosť (2010)

21 „Kordošova“ Hriňová

22 Prejavy v detaile mikroštruktrúry staré a krajové odrody a plemená
vzácne druhy divokej prírody ohrozené sprievodná vegetácia živá kultúra Prejavy v detaile Jančura, 2008 Naanimuj vstavač májový...dopíš iné druhy: kúkoľ poľný, syseľ, jarabica, (c) Zuzana Ištvánová

23 Je dobové hospodárenie v súlade s dnešnými poznatkami o správnom využívaní pôdy?

24 Je dobové hospodárenie v súlade s dnešnými poznatkami o správnom využívaní pôdy?
Vývoj krajiny na základe zmeny výmery krajinných štruktúr obce Budiná v roku 1949 a 2010. Rok 1949 Rok 2010 DKŠ výmera (ha) Les 241,15 625,35 Orná pôda 604,42 88,92 Trávne porasty 727,03 801,92 Nelesná drevinová vegetácia 54,42 117,53 Sady a záhrady 28,63 40,25 SOS 35,41 4,40 Vodný tok 1,11 Ostatné plochy 0,00 9,68 Zastavané plochy 9,50 11,48 Komunikácie spevnené 1,66 12,56 Spolu 1703,34 1713,20

25 Je dobové hospodárenie v súlade s dnešnými poznatkami o správnom využívaní pôdy?
Porovnanie využitia krajiny k.ú. Budiná v roku 1949 s produkčným potenciálom poľnohospodárskej pôdy

26 Je dobové hospodárenie v súlade s dnešnými poznatkami o správnom využívaní pôdy?
Základné atribúty vhodného využívania krajiny: súlad s produkčným potenciálom záťaž hospodárskymi zvieratami osevný postup výživa a ochrana plodín

27 Princíp uzavretia cyklov v poľnohospodárstve
krmivo exkrementy hospodárske zvieratá plodiny záťaž Možnosti výživy - úroda Osevný postup Využitie krajiny štruktúra OP/TTP antropogénne narušenie významné biotopy úrodnosť pôdy

28 Riešene nie je náročné, svojou podstatou však neodzrkadľuje dobu v ktorej žijeme.
„Navrhnúť a realizovať opatrenia podporujúce chov hospodárskych zvierat v systémoch bezodpadového hospodárstva.“ Ďakujem za pozornosť