Svetová literatúra medzi dvoma svetovými vojnami (1918-1945)

Charakteristika literatúry Spisovatelia v literatúre zachytávajú svoje vlastné zážitky z vojny, s ktorou sa pomerne dlho vyrovnávajú. Literatúra je pluralitná – mnohotvárna. Niektoré avantgardné smery pretrvávajú, iné zanikajú, ale vznikajú aj nové, formujú sa: stratená generácia, dadaizmus, surealizmus, expresionizmus, konštruktivizmus. Skúsenosti z prvej svetovej vojny privádzajú umelcov k potrebe medzinárodnej spolupráce a solidarity: v Anglicku vzniká PEN klub – medzinárodné združenie spisovateľov. Väčšiu úctu získava aj oceňovanie spisovateľov Nobelovou cenou. V literatúre dominuje próza: poviedka, novela, román

Americká literatúra Ernest Hemingway (1899-1961) prozaik, novinár, nositeľ Nobelovej ceny. počas druhej svetovej vojny sa zdržiaval na Kube, kde zostal aj žiť. Zdravotné problémy a depresie ho dohnali k samovražde: Najvýznamnejšie diela: Zbohom zbraniam Komu zvonia do hrobu Fiesta, Mať a nemať Starec a more Theodore Dreiser (1871-1945) Diela: Americká tragédia, Sestra Carrie, Génius – spoločenské romány

ANGLICKÁ LITERATÚRA George Bernard Shaw (1856-1950) Anglický dramatik, kritik a esejista írskeho pôvodu, nositeľ Nobelovej ceny. Najvýznamnejšie diela: Živnosť pani Warrenovej, Svätá Jana, Pygmalion, Človek osudu James Joyce (1882-1941) - Írsky spisovateľ, priekopník nového typu prózy. diela: Odyseus – román; Dublinčania – zbierka poviedok

Francúzska literatúra Romain Rolland (1866-1944) prozaik, dramatik a publicista, nositeľ Nobelovej ceny. Diela: Peter a Lucia – novela; Ján Krištof – román rieka; Colas Breagnon alebo Dobrý človek ešte žije – historický román. Henri Barbusse (1873-1935) prozaik a publicista. Do prvej svetovej vojny narukoval ako dobrovoľník. Organizoval protivojnové a protifašistické vystúpenia. Diela: Oheň, Peklo, Jasno – romány DADAIZMUS – (da-da – detská hračka). Vyznáva filozofiu anarchizmu a nihilizmu. Vychádzal z názoru, že svetom hýbe nezmysel. V čase vojny považuje heslo „miluj blížneho svojho“ za pokrytectvo. Búri sa proti komerčnému umeniu meštiakov. Mal znamenať návrat k detskému veku nevinnosti. Chcel zachytiť jeho bezstarostnosť a hravosť ako protiklad k vojnovému besneniu. Básne – vznikajú náhodným zoskupením slov. Predstavitelia: T. Tzara, A. Arp, A. Breton, L. Aragon.

SURREALIZMUS Vzniká začiatkom 20. rokov 20. storočia, nadväzuje na dadaizmus Snaží sa o psychický automatizmus – automatický text, ktorý je výsledkom pôsobenia podvedomia. Podvedomie zohráva v surrealizme dôležitú úlohu. Typický preň je magický realizmus – prelínanie sna a skutočnosti. Surrealistickí autori vyznávajú čisté umenie (umenie pre umenie). V surrealistických básňach sa využíva voľný verš bez interpunkcie a rýmu a nepravidelný rytmus NEMECKÁ LITERATÚRA Expresionizmus (z lat. expressus – výrazný, ostrý, vyhranený) Vzniká v prvých desaťročiach 20. storočia v Nemecku. Jeho cieľom je analyzovať skutočnosť, zobraziť celú surovosť sveta. Hlavnou ideou je odmietanie vojny a násilia, odpor proti fašizmu. Zachytáva vnútorný svet postáv, ich individualitu. Postavy prežívajú pocity skepsy, dezilúzie a živelnej vzbury. Predstavitelia: E. M. Remarque, T. Mann.

Erich Maria Remarque (1898-1970) Významný predstaviteľ expresionizmu Patril ku generácii, ktorá priamo zo školských lavíc narukovala do prvej svetovej vojny. Začiatkom 30. rokov emigroval pred Hitlerom do Švajčiarska, po vypuknutí vojny do USA. Po vojne žil trvalo vo Švajčiarsku Diela: Na západe nič nové; Cesta späť; Traja kamaráti; Miluj blížneho svojho; Víťazný oblúk; Čas žitia, čas umierania; Nebo nepozná obľúbencov; Noc v Lisabone; Tiene v raji.

Ruská literatúra Michail Afanasievič Bulgakov (1891-1940) Diela: Majster a Margaréta SOCIALISTICKÝ REALIZMUS Vznikol v Rusku 30. rokoch 20. storočia. Bol povýšený na jedinú tvorivú metódu, ostatné smery boli zakázané. Obsah diela mal zodpovedať straníckym normám. Literatúra poúčala, ako žiť po sovietsky. Užívala patetické reči až prázdne frázy Hrdina je rodený bojovník za šťastie celého ľudstva. Boj je pre hrdinu najvyšším cieľom a šťastím. Postavy sú čierno – biele (buď dobré alebo zlé)

Maxim Gorkij (1868-1936) Vlastným menom Alexej Maximovič Peškov. Prozaik, dramatik a publicista. Považuje sa za zakladateľa socialistického realizmu. Diela: Makar Čudra, Starena Izergiľ, Na dne, Matka, Podnik Artamanovovcov, Forma Gordejev, Život Klima Samgina. Michail Alexandrovič Šolochov (1905-1984) prozaik, nositeľ Nobelovej ceny. Pochádzal z prostredia donských Kozákov. Diela: Donské poviedky – zbierka poviedok; Osud človeka – novela; Tichý Don, Rozoraná celina – romány.

Česká literatúra POETIZMUS – umelecký smer, ktorý zdôrazňoval aktívny vzťah k životu. Ide mu o „umenie žiť a užívať“. Založil ho Karel Teige, keď uverejnil článok Poetizmus. Život zachytáva prostredníctvom citov a fantázie. Zdrojom inšpirácie sa preň stáva imaginácia – predstavivosť, obrazotvornosť – ďalej fantázia, sen a poznávanie vzdialených krajín. Najvýznamnejší predstavitelia: Vítězslav Nezval, Jaroslav Seifert. Autori a diela: Vítězslav Nezval (1900-1958) Diela: Pantomima, Žena v množném čísle, Praha a prsty deště, Absolutní hrobař atď.

Jaroslav Seifert (1901-1986) Diela: Na vlnách TSF, Zhasněte světla, Poštovní holub, Maminka, Píseň o Viktorce Jaroslav Hašek (1883-1923) Diela: Osudy dobrého vojáka Švejka za světové války. Karel Čapek Je predchodcom autorov science-fiction: Továrna na absolutno, Krakatit, Bíla nemoc, R.U.R, Věc Makropulos, Matka, Válka s mloky Použitá literatúra: SMIEŠKOVÁ, M.: Literatúra. Bratislava: Fragment, 2007. 164 s. ISBN 978-80-8089-0650-0