Severná Kórea v medzinárodných vzťahoch Roberta Schwarzová, 3.D

Severná Kórea z geografického hľadiska Oficiálny názov KĽDR- Kórejská ľudová demokratická republika Počet obyvateľov sa odhaduje na 23 miliónov Hlavné mesto : Pchjongjang Severná Kórea ma 3. najväčšiu armádu na svete Nachádza sa na severe Kórejského polostrova Hranica s južnou Kóreou je od Kórejskej vojny rozdelená podľa 38.rovnobežky

Politika KĽDR Severná Kórea bola vyhlásená 9.septembra 1948 pod dohľadom okupujúcich sovietskych jednotiek Vo februári 1948 sa hlavou severo-kórejskej ľudovej strany stal KIM IR SEN Pri ďaľších už v oficialných voľbách sa Kim Ir-Sen stal premiérom a krajine vládol. Tento post zastával až do roku 1972 kedy sa stal prezidentom Severnej Kórey ( KĽDR). Vládnucou stranou sa stala Kórejská robotnícka strana kde Kim Ir-Sen bol jej predsedom. Ideológiou tejto strany je povoliť iba slabú demokraciu vo vnútri strany. Vláda vysoko kontroluje a vážne obmedzuje slobodu prejavu. Kim Ir-sen zomrel 8. júla 1994 a jeho syn Kim Čong-il ho nasledoval vo vedení Kórejskej robotníckej strany. Prezidentské kreslo zostalo prázdne ,ale Čong-il ako veliteľ národnej obrany krajine de facto vládol.

KIM IR SEN KIM ČONG IL

Ekonomika KĽDR Ekonomika KĽDR je takmer úplne izolovaná od sveta Výroba elektrickej energie je na minime a priemyselná výroba sotva existuje Väčšina obyvateľov pracuje v poľnohospodárstve, ktoré však je neefektívne hlavne kvôli výdajom smerujúcich do armády ( až 20 % HDP ) Výdavky na miliónovú armádu (z 22 miliónov obyvateľov) sú také obrovské, že sa objavila hypotéza, že KĽDR vyvíja jadrové zbrane, aby mohla konvenčnú armádu z väčšej časti rozpustiť a ušetriť tak veľké množstvo peňazí

Jadrový program Severnej Kórey Obranný mechanizmus štátu – týmto mechanizmom mala byť výroba jadrovej bomby Súčasná kríza sa začala v roku 2002. V januári toho roku americký prezident George W. Bush začlenil KĽDR do známej „osi zla“ a vzťahy medzi obidvomi štátmi sa zhoršili 1992 bola za medzinárodnej asistencie uzavretá Dohoda o kórejskom polostrove bez jadrových zbraní (nuclear-free Korean peninsula). V roku 1994 kvôli medzinárodnému tlaku KĽDR pristúpila k Zmluve o nešírení jadrových zbraní (Nuclear Weapons Non-Proliferation Treaty ). Akousi náhradou za zmrazenie zbrojného programu a otvorenú inšpekciu všetkých zariadení malo byť postavenie dvoch bezpečných reaktorov na ľahkú vodu. V januári roku 2002 americký prezident George W. Bush začlenil KĽDR do známej „osi zla“ a vzťahy medzi obidvomi štátmi sa zhoršili. 16. októbra Spojené štáty oznámili, že Severná Kórea v rozhovoroch pripustila existenciu tajného programu na výrobu bomby. Znamenalo by to, že v prípade preukázania pravdivosti tvrdenia, by porušila Zmluvu o nešírení jadrových zbraní...

Test jadrovej bomby 14. októbra 2006 KĽDR ignorovala varovania Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu a Západu, uskutočnila jadrový test. Jadrový test patril bezpochyby k neúspešným. Testy vzduchu získaného lietadlami v blízkosti KĽDR prítomnosť radiácie nepotvrdili. Zároveň juhokórejská vláda oznámila, že ani testy dažďovej vody neukázali nezvyčajnú rádioaktivitu. Jadrový program KĽDR a minuloročný test odhalili slabosť medzinárodných zmlúv o nešírení jadrových zbraní. Tento postup odsúdil celý svet na čele so Spojenými štátmi. OSN program považuje za jasné ohrozenie medzinárodného mieru a bezpečnosti. Američania preto vydali návrh, ktorý sa opiera o článok 7 Charty umožňujúceho použitie sily, počíta však len s neozbrojenými krokmi, ako sú ekonomické sankcie a prerušenie diplomatických stykov.

Ľudské práva v Severnej Kórei Kim Čong-il, v roku 2011 zomrel na mŕtvicu bol severokórejskými emigrantmi obviňovaný zo sústavného porušovania ľudských a občianskych práv. V totalitnej krajine podľa Amnesty International k roku 2011 existovali rozsiahle pracovné tábory, v ktorých malo byť väznených dvestotisíc ľudí Napriek biede krajiny pracovala na veľmi nákladnom zbrojnom programe, ktorého cieľom bolo zdokonalenie zbraní hromadného ničenia. Kim Čong-il mal ročne míňať 800 000 amerických dolárov za obľúbený koňak, vlastniť sedemnásť honosných domov či luxusné filmovú knižnicu s dvadsiatimi tisíckami tituly (bežným občanom KĽDR je pritom sledovanie "západných filmov" zakázané až pod trestom smrti )

Ďakujem za pozornosť 