Jozef Gregor Tajovský    Jozef Gregor Tajovský sa narodil v roku 1874 v Tajove a zomrel v roku 1940 v Bratislave. Detstvo prežil v Tajove u starých rodičov. Hovorí o ňom ako najkrajšom období svojho života. Po vychodení základných škôl v Tajove študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na učiteľskom ústave v Kláštore pod Znievom. Ako učiteľ pôsobil v mnohých mestách – Podlanice sú jeho posledné pôsobisko. Bol demokrat, a preto bol aj prenasledovaný a musel aj ukončiť učiteľovanie. Študovať obchodnú akadémiu v Prahe. Pôsobil ako bankový úradník v Nadľaku a Martine. Išiel do 1. svetovej vojny. Spolu s J. Jesenským sa dostali do zajatia, kde vydávali časopis (Slovenské smery). Po vojne pôsobil ako bankový úradník v Martine, Prešove, Martine a Bratislave. Je pochovaný v Tajove. Riadil sa svojím krédom: „Život musí mať cveng, ako kov, nie ako lajno.“

Jozef Gregor Tajovský Vstupná miestnosť do jeho domu. Pamätný dom Jozefa Gregora - Tajovského bol postavený v roku 1799 a je kultúrnou pamiatkou. Vstupná miestnosť do jeho domu. slovenský prozaik, dramatik a básnik

ZNAKY TVORBY J.G. TAJOVSKÉHO Tvorba Próza: 1896 – Čarodejné drevo, 1896 – Starého otca rozpomienky, 1897 – Ferko, 1897 – Rozpomienka, 1897 – Omrvinky 1897 – Z dediny 1900 – Rozprávky 1901 – Úžerník a iné články 1902 - Mládenci, 1903 – Maco Mlieč, 1904 – Nové časy, 1908 – Mamka Pôstková, 1909 – Mišo DRÁMA 1896 – Anička, divadelná hra (nepublikovaná), 1898 – Jej budúci, divadelná hra (nepublikovaná), 1900 – Ženský zákon, divadelná hra, 1901 – Nový život, dráma, 1903 – Medveď, dráma, 1906 – Matka, aktovka, 1909 – Statky - zmätky, divadelná hra, 1911 – V službe, divadelná hra, 1911 – Hriech, dráma, ZNAKY TVORBY J.G. TAJOVSKÉHO Jeho sústredenie na reálne deje, na dôkladnú psychologickú a sociálnu charakteristiku znamenalo príklon k realistickej línii v literatúre. Používal prenikavú kritickorealistickú metódu. Patril do druhej vlny slovenského realizmu, to znamená, že bol kritikom, no líšil sa od iných, pretože za biedu slovenského ľudu nevinil len systém, panstvo, maďarizáciu..., no tam kde si ľudia samy môžu za svoju chudobu, stáva sa ich neúprosným kritikom, kritizujúcim ich slabosti a chyby.

Ženský zákon je to útvar veselohra Obdobie: 2.vlna slovenského realizmu, národná a politická nesloboda Slovákov. Téma: reálne zobrazenie života na dedine v jeho vážnej i humornej podobe, vykreslenie kladných aj záporných ľudských vlastností Idea: autor sa zameriava na charaktery postáv, ktoré sú typickými predstaviteľmi vtedajších nižších vrstiev

Prezentáciu pripravila Jana Janíčková