Reformácia a protireformácia Lukáš Tuček III.E

Cirkev v neskorom stredoveku 1073 – pápežom sa stal Gregor VII. V tomto období panovníci ovplyvňovali pápežov a biskupov a využívali ich ku kontrole más – Gregor VII. s tým nesúhlasil V bohatstve, ktoré Cirkev nadobudla videli príležitosť na obohatenie sa Snaha Gregora VII. zachovať nezávislosť Cirkvi vedie k nespokojnosti monarchov Vypukol boj o investitúru – biskupi a kňazi uvádzaní do úradu svetskou mocou panovníci predávali cirkevné úrady Nemecký cisár Henrich IV. napadol vojskami sídlo pápeža, ten musel ísť do exilu Exkomunikácia Henricha a pápežský zákaz pre jeho poddaných poslúchať ho viedla k Henricha k strate prívržencov Po ospravedlnení bol prijatý naspäť do Cirkvi

Boj pokračuje do 1122 – prijatie Wormského konkordátu - víťazstvo pápežstva; Cirkev sa stáva rozhodujúcim mocenským a duchovným činiteľom Európy Cirkev na čele s pápežom – riadiaca inštitúcia duchovného i politického západného sveta Zrodila sa idea pápežskej svetovlády – Inocent III. – pápež má byť vodcom Západu, ktorý má spájať viera Cirkev sa postupne vzďaľuje od svojho duchovného poslania, ktoré jej zanechal Ježiš Kristus a mení sa na politickú a hospodársku mocnosť

Veľká schizma Pápežstvo sa dostáva pod kontrolu Francúzska Pod vplyvom francúzskeho kráľa Filipa IV. sa r. 1307 pápež Klement V. odsťahoval do Avignonu – babylonské zajatie (prepychový pápežský palác) Francúzski králi v tomto období výrazne s pápežmi manipulovali, aby presadili svoje vlastné záujmy Mnohí biskupi a kňazi zanevreli na nástupcov sv. Petra a pápeži opäť stratili svoje všeobecné prvenstvo medzi západnými kresťanmi – úpadok kresťanskej disciplíny Tlak verejnej mienky spôsobil návrat Gregora XI. Do Ríma a zvolenie jeho nástupcu Urbana VI. v Ríme Francúzi odmietli poslušnosť a zvolili si vlastného pápeža Klementa XII. Avignon podporovali románske krajiny, Rím zase germánske a slovanské krajiny Situáciu mal vyriešiť koncil, ten však v roku 1409 zvolil v Pise ďalšieho pápeža Alexandra V. Bežní kresťania boli úplne zmätení Napokon žigmund Luxemburský, rímsko-nemecký cisár zvolal koncil do Kostnice; ten zosadil všetkých pápežov a vyhlásil nového, Martina V., ktorého uznávali všetci

Počiatky reformácie Wycliff (1329-1384) – šľachitc, študoval teológiu, právo, filozofie Podporoval angl. kráľa Eduarda III., ktorý odmietol platiť pápežovi lénny poplatok zaútočil aj na samotný inštitút pápežstva, ktorý označil za Antikristovu institúciu Ján Hus – študoval v Prahe, po vysviacke prednášal filozofiu Za prameň všetkého zla pokladal cirkevné majetky Postavil sa proti predávaniu odpustkov a spálil pápežskú bulu, čo vyvolalo nepokoje Bol exkomunikovaný Žigmund Luxemburský ho pozval na koncil do Kostnice Koncil mal úlohu rozdeliť jeho učenie na pravdivé a kacírske Hus odmietol a preto bol vydaný svetskej spravodlivosti; tá ho nechala upáliť (1415) Husiti – odpor dávali najavo krutosťami voči katolíkom 1434 – v bitke pri Lipanoch definitívne porazení

Reformácia a jej príčiny Medzi cirkevné príčiny zaraďujeme: v      márnivosť, materializmus a svetskosť renesančných pápežov v      narušenie cirkevnej disciplíny v      svätokupectvo a zápasy o investitúru v      nízke vzdelanie nižších kňazov v      úpadok disciplíny u rehoľníkov a tým aj úpadok kláštorov v      obchodovanie s odpustkami v      falšovanie odpustkov V korupcia v Cirkvi v      obmedzenie pápežstva na majetky a politiku Medzi politicko-sociálne príčiny zaraďujeme: v     oslobodenie od platenie daní pre kláštory v     snaha miest stať sa nezávsilými na Cirkvi a šľachte v     početné konflikty a vojny, ktoré si vyžadovali peniaze v     strata vojenského významu rytierov a nižšej šľachty, ktorí sa preto snažili dostať k cirkevnému majetku

Reformácia 1515 – vyhlásenie nových odpustkov – odpustené je každému, kto prispeje na stavbu chrámu sv. Petra Intrigy a obohacovanie sa odpustkových komisárov Martin Luther (1483 –1546) pribil v roku 1517 na dvere chrámu vo Wittenbergu svojich 95 kritických téz Dav túžiaci po zmenách si ich vysvetlil liberálne Za zdroj viery považoval Sväté Písmo – obavy cirkevných hodnostárov, že Písmo nahrádza autoritu Cirkvi Spochybnil pôst, asketizmus, Pannu Máriu, svätých aj celibát Ovplyvnil jednoduchý ľud – prepuknutie sedliackej vojny v Nemecku (1525-1526) Sedliaci hlásali slobodu kresťanského človeka, čo znamenalo zbaviť sa poddanstva Šírenie reformácie po Európe vyvolávalo mnohé konflikty, kniežatá a feudáli boli zrazu rozdelení na dve kresťanské viery Cisár Karol V. povolil kniežatám ponechať si protestantskú vieru, avšak nesmú ju šíriť ďalej Nespokojnosť kniežat – v roku 1531 vznikol Šmalkaldský spolok cez ktorý sa viedli vojny proti katolíkom, spolok bol nakoniec porazený

1555 – Augsburský mier – prijatie Lutherovho učenia, z Cirkvi sa vyčlenili evanjelici augsburského vyznania Základ: „Curius regio, illius est religio,“ teda „Koho panstvo, toho náboženstvo.“ Iní významní reformátori: Ján Kalvín, Ulrich Zwingli Ulrich Zwingli – švajčiarsky kňaz; ako jedinú autoritu presadzoval Písmo; popieral moc Cirkvi a transubstanciáciu Ján Kalvín –pôsobil v Ženeve Upravil štruktúru Bohoslužby, mala pozostávať z kázne, modlitby a spevu žalmov Presadzoval prísny protestantizmus, opieral sa o predestináciu Jeho náboženstvo sa stalo netolerantným voči ostatným;, jeho vyznavači sú známy ako kalvinisti (vo Francúzsku hugenoti, v Británii puritáni)

Protireformácia

Reakcia na Lutherovo vystúpenie: Tridentský koncil: Zvolaný ppežom Pavlon III. a Karolom V. Habsburským Riešenie protestantizmu a reformácie Vydané disciplinárne, náučné a reformné dekréty Zahájená obnova Cirkvi O reforme pápežstva sa nehovorilo Reakcia na protestantizmus – desiatky cirkevných kliatob a exkomunikácie Základ cirkevného práva – Rímska náuka o sviatostiach Barok: Nový umelecký smer Prejavil sa architektúrou, sochárstvom, maliarstvom, hudbou Bol pompézny, mal ohromiť ľudí, ukázať moc Cirkvi (a šľachty) stavbou prezdobených monumentálnych budov Dôležitá bola hra svetla

Namiesto zjednotenia nastáva obdobie rekatolizácie táto politika viedla k rozsiahlym náboženským konfliktom Na Apeninskom a Pyrenejskom polostrove bola reformácia zlikvidovaná Vo Francúzsku prebehlo osem občianskych vojen proti hugenotom (tiež tu došlo k Bartolomejskej noci, kedy boli povraždené tisíce protestantov) V Nizozemsku začali kalvíni bojovať proti legitímnej španielskej vláde. Vojna medzi Špenielskom a Nizozemskom trvala vyše osemdesiat rokov spory vyústili do Tridsaťročnej vojny (1618-1648), počas ktorej trpelo najmä Nemecko Westfálsky mier z roku 1648 uplatnil rovnosť oboch vierovyznaní Zoznam zakázaných kníh - 1559 – knihy, ktoré katolíci mohli čítať len so súhlasom biskupa; inak im hrozila exkomunikácia Inkvizícia - forma stredovekého súdnictva Inkvizícia sa v stredoveku venovala najmä vyhľadávaniu a trestaniu kacírov a heretikov.