Victor-Marie Hugo * 26. február 1802, Besançon † 22. máj 1885, Paríž francúzsky básnik, prozaik, dramatik, románopisec, politik jeden z najvýznamnejších predstaviteľov francúzskeho romantizmu tretí a posledný syn Josepha Léopolda Sigisberta Huga (vysoký dôstojník v Napoleonovej armáde, ateista, republikán) a Sophie Trébuchetovej (neochvejná katolíčka, rojalistka, jej milencom bol gen. Victor Fanneau Lahorie, popravený v roku 1812 za úklady voči Napoleonovi ) bratia: Abel Joseph Hugo (1798–1855) Eugène Hugo (1800–1837) väčšinu svojho života prežil vo Francúzsku

Mladosť Victora Huga poznamenaná veľkými udalosťami: zvrhnutie dynastie Bourbonovcov počas Francúzskej revolúcie vzostup a pád 1. republiky vzostup 1. francúzskeho cisárstva diktatúra Napoleona Bonaparta (cisárom 2 roky po Hugovom narodení) reštaurácia dynastie Bourbonovcov (pred jeho 18) proti vôli svojej matky sa Hugo zamiloval a tajne zasnúbil so svojou priateľkou z detstva Adèle Foucherovou (svadba až po matkinej smrti) DETI: Léopold, Léopoldine, Charles, François-Victor a Adèle

Úspechy 1819 - s bratmi Abelom a Eugènom zakladá literárnu revue Conservateur littéraire - ocenenie v súťaži vyhlásenej Académie des Jeux floraux 1820 - 2. ocenený - zanechal štúdium matematiky 1. básnická zbierka- Ódy (1821) ďalšia zbierka - Ódy a rozličné básne (Odes poésies diverses) (1822) Ódy a balady (ako 20-ročný získal kráľovskú penziu od Ľudovíta XVIII.)

Tvorba Romány: 1823 - Han z Islandu 1826 - Bug Jargal 1829 - Posledný deň odsúdenca 1831 - Chrám Matky božej v Paríži 1865 - Bedári 1866 - Robotníci mora - román pojednávajúci o námorníkoch a rybároch 1869 - Človek, ktorý sa smeje 1874 - Deväťdesiattri Ilustrácia Alfreda Barboua z pôvodného vydania románu Chrám Matky Božej v Paríži

Tvorba Poézia: 1822 - Ódy a rozličné básne 1824 - Nové ódy 1826 - Ódy a balady 1829 - Východné spevy 1831 - Jesenné lístie 1835 - Spevy súmraku 1837 - Vnútorné hlasy 1840 - Lúče a tiene 1853 - Tresty 1856 - Kontemplácie 1859 - Legendy vekov 1865 - Piesne ulíc a lesov 1872 - Strašný rok 1877 - Umenie byť starým otcom 1879 - Zvrchovaný súcit 1880 - Chmúrne roky 1852 - 1870 1881 - Štyri prúdy ducha 1886 - Koniec Satana

Tvorba 1827 - Cromwell – predhovor k tomuto dielu sa stal manifestom romantizmu 1830 - Hernani 1831 - Marion de Lorme 1832 - Kráľ sa zabáva 1833 - Lukrécia Borgia 1833 - Mária Tudorová 1835 - Angelo, tyran padovský 1838 - Ruy Blas 1843 – Kasteláni Po neúspechu Les Burgraves (Kasteláni) prestal písať divadelné hry a začal sa venovať románu.

Herečka Juliette Drouetová sa stala Hugovou celoživotnou milenkou a múzou. Kým Hugo mal počas svojho života veľa romantických úletov, Drouetovú uznala dokonca aj jeho manželka ako osobu, ktorá má so spisovateľom výnimočný vzťah a správala sa k nej takmer ako k členke rodiny.

1841- člen Francúzskej akadémie 1843-48 - literárna aktivita ochabla , angažoval sa viac politicky - hodnosť paira Francúzska - stále výraznejšie sa obracal k republikánskej ľavici - po prevrate 2.12.1851 odišiel do exilu do Belgicka, neskôr na anglické ostrovy Jersey a Guernesey (tu začal opäť písať) - návrat do Francúzska 1876 - poslanec a senátor (až do smrti) na hodnotách liberálneho humanizmu Zomrel v roku 1885 v Paríži ako veľký a uznávaný francúzsky národný básnik. V deň jeho pohrebu bol vyhlásený štátny smútok. Je pochovaný v parížskom Panthéone.

Alexander Puškin 6. jún 1799 Moskva – 10. február 1837 Petrohrad

Zivot Alexandra Sergejevica Puškina ˇ Zivot Alexandra Sergejevica Puškina ˇ pochádzal zo šľachtickej rodiny odmalička miloval knihy 1811- nastupuje na prestížne lýceum pre budúcu ruskú elitu v Sele - tu rozvíja básnický talent - ovplyvnený vlasteneckou vojnou r.1812 napísal 120 básní, publikuje o 2 roky neskôr 1817- maturuje 1817 - 1820 - pracuje na ministerstve zahraničných vecí v Petrohrade 1820- demokrat a odporca nevoľníctva - člen literárnych spolkov Arzamas a Zelená lampa

1820-1827- vyhostený z Petrohradu pre slobodomyseľné diela (básne Sloboda, Dedina; rozprávkový epos Ruslan a Ľudmila) do juž. Ruska (Kaukaz, Krym) - píše poémy (Kaukazský zajatec, 1821; Bachčisarajská fontána, 1823; Cigáni, 1824) - začína písať vrchol. dielo Eugen Onegin -dokončil tragédiu Boris Godunov (nepovolená) a žartovnú poému Gróf Nulin 1825- cár Alexander I. umiera, vypukne povstanie dekabristov (ale bez Puškina) 1826- od cára Nikolaja I. dostáva povolenie žiť v Moskve, ale pod dohľadom 1827- povolenie žiť opäť v Petrohrade, kde ďalej tvorí (Černoch Petra Veľkého; Poltava) 1830- žiada o ruku petrohradskú krásavicu Natáliu Gončarovovú (18) - odchádza na jej statok Boldino - „boldinská jeseň“ - najkreatívnejšie obdobie - vzniká 40 lyr. básní, poviedky, 4 tragédie - Skúpy rytier, Mozart a Salieri, Kamenný hosť, Hostina v čase moru - dokončuje román vo veršoch Eugen Onegin 1831- žení sa, opäť pracuje na mestskom úrade a študuje materiály k historickej práci o Petrovi Veľkom 1832- narodila sa mu dcéra Mária (neskôr ešte deti Natália, Alexander a Grigorij)

Krízové obdobie Puškina 1833- cár mu udelí najnižšiu dvorskú hodnosť, aby sa mohol stretávať s jeho ženou na všetkých dvorných plesoch a zábavách Puškin zatiaľ odchádza na Ural zbierať materiály k dejinám PUGAČEVOVEJ VZBURY, napísal novelu PIKOVÁ DÁMA a vrchol. poému MEDENÝ JAZDEC po r. 1835- osobná a tvorivá kríza; posledné dielo KAPITÁNOVA DCÉRA Krízové obdobie Puškina príčinou tejto krízy je jeho manželka Natália, ktorá vzbudzuje obrovský obdiv najprv jej dvorí cár, no neskôr aj francúzsky barón GEORGES D'ANTHÉS (neskôr bol manželom Natáliinej sestry Kataríny) žiarlivosť a intrigy vyprovokovali Puškina na súboj s d'Anthésom v streľbe pištoľou

Priebeh a následok súboja Teórie vzniku súboja dvorenie d'Anthésa Natálii Puškin vraj možno udržiaval vzťah s Alexandrou, škaredšou ale múdrejšou sestrou Natálie (oslnila ho najmä recitovaním jeho diel) a keď sa dozvedel, že ona má odísť s d'Anthésom a Katarínou z Ruska, vyprovokoval súboj, aby tomu zabránil Priebeh a následok súboja strieľalo sa zo vzdialenosti 20 krokov, ale d'Anthés vraj vystrelil predčasne a zranil Puškina Puškin v krutých bolestiach prežil nasledujúcu noc a na druhý deň ráno poprosil už len o misku černíc zomrel 10. februára 1837; zomieral pomaly a jeho posledné slová boli : „Zbohom priatelia...“, pričom tieto slová vraj patrili knihám pochovaný bol na cintoríne Sviatogorského kláštora pod policajným dohľadom a bez účasti širšej verejnosti

Alexandra Natalia d'Anthés Alexandra Natalia

Zaujímavé informácie o Puškinovi ruský romantický básnik, prozaik, dramatik, kritik, publicista (noviny Súčasník), historik bol to rebel, sympatizant dekabristov svoje detstvo opísal takto: ,,Bol som živý, lenivý prchký, no citlivý a ctižiadostivý, každý sa miešal do mojej výchovy a nikto si ku mne nevedel nájsť prístup.” Jeho vzťah k rodičom bol veľmi odmeraný. pradedo Puškina skutočne pochádzal z Etiópie, a preto sa aj ruskí nacionalisti sporia o práve nazývať ho veľkým ruským básnikom nebol asi veľkým vlastencom, keď svojej žene raz napísal: „„To mi bol čert dlžný, aby som sa s takou dušou a talentom narodil v Rusku.“

Puškina Citáty „Veľké bolesti sú nemé.“ „Sláva je jasná záplata na handrách.“ „Nikde nenájdete poéziu, keď ju nenosíte v sebe.“ „Existujú city, ktoré je možné vysloviť iba mlčaním.“ „Je treba mať na svojej strane väčšinu - preto neurážajme hlupákov.“ „Čítanie - najlepšie učenie. Sledovať myšlienky veľkého človeka - to je tá najzaujímavejšia veda.“

Dakujeme za pozornost ! ˇ 2.C ˇ Ivana Sekeráková ˇ Zuzana Dvoršcáková (Victor Hugo) (Alexander Puškin)