Staroveký Rím

Legenda o založení Ríma Bratov Romulusa a Rema - dvojičky vychovala vlčica Romulus neskôr zabil svojho brata Rema, a tak sa stal prvým rímskym kráľom

História Štátny útvar, ktorý vznikol v 8.storočí pred Kr. na Apeninskom polostrove Osídlenie – 1.tisícročie - Italikovia. 9. st. - osídlili severozápadnú časť Etruskovia 8. st. - osídlili juh Talianska Gréci 5. st. - sever (oblasť Pádskej nížiny) Gálovia – Kelti.

Základné údaje Poloha - J. Európa, Apeninský polostrov Podnebie -  mierne Prírodné a klimatické podmienky - polostrov je hornatý, pohorie Apeniny, nížiny sa nachádzajú na pobreží. Najúrodnejšou časťou – sever, nížina v oblasti rieky Pád. Pobrežie - málo členité, nevhodné na budovanie prístavov.

Periodizácia rímskych dejín : 1.Rímske kráľovstvo (753 - 510 pnl.) 2.Rímska republika (510 – 31;27 pnl.) 3.Rímske cisárstvo – Principát (31pnl - 284nl. ) Dominát ( 284 – 476 nl. )

Rímske kráľovstvo 753 – 510 pnl. na čele štátu bol kráľ a senát Vystriedalo sa 7 kráľov 1. kráľ – Romulus Posledný - Tarquinius Superbus

Obyvateľstvo tvorili : Patricijovia - aristokracia Plebejci - slobodní roľníci Klienti - ľudia závislí na bohatých ochrancoch, často prepustení otroci Bezzemkovia- slobodní ľudia bez občianskych práv, nemali žiaden majetok Otroci – nemali slobodu, majetok, ani deti

Rímska republika 510 – 31 pnl. Na čele republiky - dvaja konzuli volení na jeden rok počas mieru alebo diktátor volený na pol roka počas vojny. Na správe sa podieľali - vysokí úradníci, senát a občiansky snem. Gaius Iulius Caesar - významný rímsky vojvodca a politik

Púnske vojny 264 - 146 p.n.l. Prvá Púnska vojna - boj o Sicíliu. Loďstvo, Kartágo zvíťazilo Druhá Púnska vojna - Hanibal velil Kartágincom. Skladala sa z troch bitiek Transimelskom jazere, prehrali Rimania. Kannách, prehrali Rimania. Bitka pri Zame - Rimania Hanibala porazili Tretia Púnska vojna - Rimania vypálili mesto a úplne spustošili Kartágo.

Rímske cisárstvo Principát 31pnl - 284nl Dominát 284 – 476 nl. štátna forma v Ríme , zdanlivo zachované republikánske zriadenie, avšak rozhodujúcu moc mal rímsky cisár Vytvoril ho Octavianus Augustus Dominát 284 – 476 nl. utvorená Diokleciánovými  reformami, ktoré zavŕšil Konštantín I. Veľký Cisár (dominus et deus = pán a boh) sa stal neobmedzeným vládcom

Dioklecián Konštatín I. Veľký

Rímska kultúra Literatúra - Horácius, Ovídius Vergílius -básne, divadelné hry, náučná literatúra Filozofia a rečníctvo - Cicero Cezar História - Tacitus ,Lívius ,Cézar

Architektúra Hlavné znaky : polkruhový oblúk klenba stĺp

Koloseum – Amfiteáter Fláviovcov

Panteón – v antickom Ríme zasvätený božstvám siedmich planét

Rímska cesta – Via - známe boli : Via Appia , Via Latinia ,Via Flamínia

Konštantínov víťazný oblúk a Trajánov stĺp

Ďakujem za pozornosť Eva Paľková 3.A