„Budovanie korporátnej identity kultúrnej inštitúcie v 21. Storočí.“

Prezentácia na tému: "„Budovanie korporátnej identity kultúrnej inštitúcie v 21. Storočí.“"— Prepis prezentácie:

1 „Budovanie korporátnej identity kultúrnej inštitúcie v 21. Storočí.“
Ivona Fraňová

2 Kultúrne inštitúcie na začiatku 21.storočia
Fungovanie akejkoľvek kultúrnej inštitúcie je ovplyvňované špecifickými miestnymi podmienkami a tak isto aj ekonomicko-spoločenskými väzbami a problémami, ktoré charakterizujú celú oblasť kultúry v SR. História vývoja kultúrnych inštitúcií po roku Schopnosť aktívne sa adaptovať na meniace sa sociálno-ekonomické podmienky (napr. nárast popularity múzeí vo svete vďaka marketingu...) Úspech kultúrnych inštitúcií, na ktorých sa výrazne „Manažment a marketing“ podieľal otvorili „Pandorinu skrinku“ nových požiadaviek a tlakov spoločnosti ( nové možnosti a ohrozenia)...

3 Kultúrne inštitúcie na začiatku 21.storočia
Poslanie kultúrnych inštitúcií bola formulovaná v pomerne vzdialenej minulosti a neexistuje veľká ochota ich preskúmať vo svetle spoločenských zmien a tak vystúpiť zo zdanlivého bezpečného prostredia tradičného konceptu kultúrnej inštitúcie... Realita slovenskej ekonomiky núti stále viac kultúrne inštitúcie (riadené verejným sektorom) sa postarať samy o seba a zároveň berie motiváciu jednotlivcom, ktorí chcú nutné zmeny realizovať... Kvantita prevláda nad kvalitou... Minimálne množstvo produktov (napr. výstav...), ktoré by mohli konkurovať i v medzinárodnom merítku... Minimálny podiel súkromnej filantropie na financovaní kultúry...

4 Kultúra a cestovný ruch ( budovanie kultúrnej destinácie )
Primárnou kultúrnou destináciou v podmienkach SR nebývajú izolované monumenty svetového významu, ale vo väčšine prípadov sú to mestá a sídla (pamiatkové zóny a rezervácie...). Problémom slovenských miest a obcí je z pohľadu rozvoja kultúrnej turistiky dominantná orientácia na pamiatky a urbanistické dedičstvo a zároveň nedostatočné spektrum ponuky ďalších kultúrnych zdrojov. Príkladom je Bratislava, kde prichádza k jednostrannému vyťažovaniu obmedzeného okruhu kultúrnych pamiatok, zatiaľ čo ďalšie menej známe sú z hľadiska cestovného ruchu využívané minimálne... Výrazné rozdiely v prístupe miest a obcí k svojmu kultúrnemu dedičstvu... Nerozvinutá turistická infraštruktúra a služby, nedostatočný marketing, chýbajúca spolupráca a koordinácia medzi obcami a mestami...

5 Kultúra a cestovný ruch ( budovanie kultúrnej destinácie )
Kultúrny sektor ako strategický partner odvetvia CR Dlhodobá ignorácia sektoru kultúry pri tvorbe a realizácií turistických produktov zameraných na kultúrno-poznávaciu turistiku... Existencia množstva bariér v komunikácií a spolupráci medzi kultúrou a turistikou, ktorá znemožňuje vytvoriť efektívne partnerstvo a synergické efekty... Oddelené kompetencie ministerstiev kultúry, dopravy a pôdohospodárstva... Príležitosti v novom programovacom období EÚ 2014 – 2020 podieľať sa na budovaní kultúrnej destinácie...

6 Pozitívny dopad kultúrneho turizmu
Priame výnosy a tzv. multiplikačné efekty na služby a podnikateľský sektor v danom mieste... Podpora zamestnanosti... Významný podiel na urbanistickej regenerácií a ekonomickej revitalizácií miest a obcí... Posilňovanie pocitu hrdosti, spolupatričnosti a vlastnej identity komunity alebo regiónu... Podpora porozumenia a dialógu medzi kultúrami... Udržovanie a obnova tradičných remesiel a tradícií... Podpora minoritných skupín a zachovanie ich kultúrnych tradícií... Rozširovanie kultúrnych horizontov cieľovej komunity a vzdelávanie mladej generácie Vedomie týchto pozitívnych výsledkov pre komunitu otvára možnosti ďalšej podpory pre uchovanie kultúrneho dedičstva...

7 Kultúrna inštitúcia a jej záujem o publikum
Nové trendy v trávení voľného času a dovoleniek... Rastúca ponuka kultúrnych a kultúrno-zábavných atraktivít... Zvyšujúca sa konkurencia medzi kultúrnymi destináciami, turistickými atrakciami, tak isto medzi kultúrnymi inštitúciami a akciami navzájom... Rozpúšťanie hraníc medzi vysokou a masovou kultúrou, prepojovanie a integrovanie konzumácie kultúry, zábavy a komerčných produktov... Zvyšujúca sa dôležitosť „značiek“ v kultúrnej spotrebe... Akreditácia a certifikácia... Snaha o vyššiu kvalitu zážitkov

8 Kultúrna inštitúcia a jej záujem o publikum
Profil návštevníka kultúrnej inštitúcie... Segmentácia slúži k rozdeleniu publika do odlišiteľných skupín zdieľajúce rovnaké charakteristiky a preferencie k produktu. Kritéria pre segmentáciu: - Geografické faktory ( turisti verzus domáci...) - Demografické faktory ( vek, sociálna príslušnosť, príjem, príslušnosť k menšine, dosiahnuté vzdelanie, pohlavie...) - Psychografické faktory ( životný štýl, postoj k voľnočasovým aktivitám) - Osobná história (detské zážitky, predchádzajúca skúsenosť...) - Frekvencia návštevnosti Bariéry ( dostupnosť, informovanosť, cena, nedostatok času, negatívne vnímaný image kult. inštitúcie, kultúrna kompetencie...)

9 „Produkt“ kultúrnej destinácie
Marketing v prostredí kultúrnych inštitúcií je často redukovaný na marketingovú komunikáciu a propagáciu a personálne je oddelený od odbornej činnosti, kde vzniká ponuka danej inštitúcie. Produkt kultúrnej destinácie môže mať veľmi rôznorodú podobu a mieru komplexnosti... - základný produkt (expozícia, historický objekt, výstava, prehliadka, prednáška, workshop, podujatie,vzdelávací program, kreatívny ateliér, ...) - rozšírený produkt ( komplex doplnkových služieb od kultúrnych, zábavných programov po občerstvenie a obchod so suvenírmi...) Kultúrne inštitúcie o svoju identitu v destinácií CR začínajú bojovať zvyšovaním atraktívnosti (architektúra, umelecké diela, záhrada...

10 „Produkt“ kultúrnej destinácie
Profilovanie produktu – jeho skladba a inovácia „ ako byť ústretový voči publiku a nerozdrobiť si svoju identitu ? „ Schopnosť jasne definovať svoj produkt... Ideová a tematická koncepcia produktu ... Smerujúca ku kvalite... Produkt kultúrnej inštitúcie sa vyznačuje: Nehmatateľnosťou - Neoddeliteľnosťou - Premenlivosťou - Pominuteľnosťou - Zapojením zákazníka do procesu produkcie Integrácia produktu, produktové balíčky...

11 „Produkt“ kultúrnej destinácie
Do akej miery viete ponúknuť svoje podujatie ako vlastný produkt alebo sa tento produkt stáva súčasťou produktového balíka destinácie... Produkt kultúrnej inštitúcie si kupuje návštevník v podobe zážitku... Na formovanie produktu vplývajú : záujmy vedenia a zamestnancov inštitúcie, prípadne ich sponzorov, zriaďovatelia, turistický priemysel, návštevníci, komunita, politický a ideologický tlak ... Distribúcia produktu mimo vlastný objekt...

12 Záver Príležitosti : Partnerstvo v rámci regiónu...
Program rozvoja vidieka 2014 –2020 –podpora miestneho rozvoja (MAS) Program LEADER 2014 – MPaRV SR Program cezhraničnej spoluprace SR – Maďarsko Dotácie Ministerstva kultúry SR Národný program kvality (štandardizácia služieb) Zákon o podpore CR (organizácie destinacného manažmentu)- MDRVaRR SR IROP (CLLD – komunitne vedený miestny rozvoj) – NSK (VÚC)