v slovenskej literatúre (1830 – 1850) Romantizmus v slovenskej literatúre (1830 – 1850)

Spoločenské pomery CITY PREVAŽUJÚ NAD ROZUMOM Obdobie sociálnych a národných revolúcií -1789 – Veľká francúzska buržoázna revolúcia – „Sloboda, rovnosť, bratstvo.“ 1848-49 – revolúcie v celej Európe Slovensko – neúspešná revolúcia CITY PREVAŽUJÚ NAD ROZUMOM

Filozofické zdroje Idealizmus – prvotný duch a vedomie, druhotné hmota a bytie - Georg Wilhelm Friederich Hegel Iracionalizmus – city prevažujú nad rozumom Senzualizmus – citovosť

Znaky romantizmu v slovenskej literatúre Zavŕšenie snáh o národné obrodenie – kodifikácia spisovného jazyka – 1843 Nástup štúrovskej generácie Inšpirácia z ľudovej slovesnosti – balady, piesne... Lyrika prevláda nad epikou Ideálom hlavného hrdinu je najmä sloboda národa – symbolom slobody orol Častý jánošíkovský motív

Predstavitelia slovenského romantizmu Ľudovít Štúr Jozef Miloslav Hurban Michal Miloslav Hodža Samo Chalupka Andrej Sládkovič Janko Kráľ Ján Botto Janko Matúška Ján Kalinčiak Karol Kuzmány

Ľudovít Štúr (1815 – 1856) Kodifikátor (jazykovedec) – 1843 - Nárečja slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí Politik – poslanec v Uhorskom sneme za mesto Zvolen, Žiadosti slovenského národa Novinár – Slovenskje národnje novini (s literárnou prílohou Orol tatránski) - 1845 Básnik - Spevy a piesne – používal češtinu Pedagóg – profesor bratislavského lýcea Literárny teoretik – O národních písních a pověstech plemen slovanských

Ľudovít Štúr

Andrej Sládkovič (1820 – 1872) vlastným menom Andrej Braxatoris narodil sa v Krupine študoval v Banskej Štiavnici, Bratislave, Halle pôsobil ako farár v BB zakladajúci člen Matice slovenskej diela: Marína, Detvan, Nehaňte ľud môj, Krajanom, Svätomartiniáda

Andrej Sládkovič

Detvan lyricko-epická skladba hlavný hrdina – ideálne črty slovenského ľudu Martin - hrdý, sebavedomý, smelý, spravodlivý, čestný, úctivý, milujúci, udatný a Elena - skromná, smelá, pracovitá, veselá, verná Rozdelenie: 1. Martin; 2. Družina; 3. Slatinský jarmok; 4. Vohľady; 5. Lapačka

Marína je to básnická skladba o láske, kráse a mladosti prototypom pre Marínu bola Mária Pišlová pozostáva z 291 desaťveršových strof láska k žene sa začína postupne prelínať s láskou k vlasti: „Vlasť drahú ľúbiť v peknej Maríne, Marínu drahú v peknej otčine, a obe v jednom objímať!“

Marína - ukážka  1. 41. Ja sladké túžby, túžby po kráse Možno mi tvojich úst sa odrieknuť, spievam peknotou nadšený, možno mi ruky nedostať, a v tomto duše mojej ohlase možno mi v diaľky žiaľne utieknuť, svet môj je celý zavrený; možno mi nemilým ostať, z výsosti Tatier ona mi svieti, možno mi ústam smädom umierať, ona mi z ohňov nebeských letí, možno mi žialiť v samote, ona mi svety pohýna; možno mi život v púšťach zavierať, ona mi kýva zo sto životov: možno mi nežiť v živote, No centrom, živlom, nebom, jednotou možno mi seba samého zhubiť: - Krás mojich moja Marína!“ nemožno mi ťa neľúbiť! –

Samo Chalupka (1812 – 1883) narodil sa v Hornej Lehote (pri Brezne) pôsobil ako kňaz v rodnej dedine, kde aj zomrel Diela: Boj pri Jelšave, Likavský väzeň, Kráľohoľská, Junák, Mor ho!, Branko, Turčin Poničan

Samo Chalupka – Mor ho! lyricko-epická skladba dej sa odohráva v 4. storočí pod Devínom rímsky cisár si chce podmaniť Slovanov slovanskí junáci bojujú proti presile – s výkrikom Mor ho! síce zomrú, ale sú morálnymi víťazmi – autor zobrazuje smelosť, ich hrdosť, túžbu po slobode odsudzuje násilie a zotročovanie národov zdôrazňuje rovnosť človeka s človekom, národa s národom

Janko Kráľ (1822 – 1876) narodil sa v Liptovskom Mikuláši študoval v Kežmarku a v Bratislave – zorganizoval protestný odchod študentov z BA do Levoče aktívne sa zúčastnil revolúcie – spolu s Jánom Rodaridesom vyzýval ľudí k revolúcii na južnom Slovensku zomrel zabudnutý v Zlatých Moravciach

Janko Kráľ Diela: Básne: Dráma sveta – 70 básní Krajinská pieseň – revolučná činnosť Jarná pieseň – báseň o slobode Šahy – vo väzení, sklamanie z revolúcie Jánošíkovská tematika: Zbojníkova balada Janko Žobrák Balady: Zverbovaný Kríž a čiapka Bezbožné dievky Zakliata panna vo Váhu a divný Janko

Zakliata panna vo Váhu a divný Janko balada Janko – čudák, túla s popri Váhu, chce vykonať hrdinský čin, rozhodne sa zachrániť pannu z Váhu Zabudne si obrátiť vrecká zanko zahynie, pannu zachráni symbolika – Janko = štúrovci, panna = slovenský národ (sú ochotní obetovať sa) Janko – titan – búri sa, obetuje sa

Smrť Jánošíkova lyricko-epická skladba – 9 spevov zobrazuje záverečné fázy života Jánošíka – jeho zlapanie, väzenie, smrť Jánošík = bojovník za národnú slobodu nemodlí sa za seba, ale za národ smrť = alegorická svadba s kráľovnou víl = jeho myšlienky sa stávajú nesmrteľné, ožíva v mysliach ľudí

Ján Botto (1829 – 1881) narodil sa vo Vyšnom Skálniku študoval v Levoči, Pešti – inžinier – zememerač pôsobil v BB a Banskej Štiavnici, kde aj zomrel Dielo: písal básne, balady, ľudové povesti Margita a Besná, Žltá ľalija, Báj na Dunaji, Smrť Jánošíkova, Piesne vojenské , Orol, K mladosti