Meteorológia veda o počasí

Prezentácia na tému: "Meteorológia veda o počasí"— Prepis prezentácie:

1 Meteorológia veda o počasí
©2014 Štancelová

2 Počasie a podnebie Počasie – vyjadruje krátkodobý stav ovzdušia
( atmosféry) v určitom čase na určitom mieste . skúma meteorológia Podnebie – dlhodobý stav ovzdušia na väčšom území skúma klimatológia

3 Meteorologické prvky Vlhkosť vzduchu Oblačnosť Zrážky Prúdenie vzduchu
Teplota vzduchu Tlak vzduchu

4 Atmosféra = vzduchový obal Zeme - zmes plynov Obsahuje: 78 % dusíka
21 % kyslík 0,9% argón Iné plyny, ako hélium, Ďalšie zmiešané plyny – 0,1 percenta. Patrí sem oxid uhličitý, vodné pary a štipka z neónu, hélia, kryptónu, vodíka a ozónu. Zloženie atmosféry, jej hustota nie je všade rovnaká.

5 Prierez atmosféry

6 Vrstvy atmosféry troposféra stratosféra mezosféra termosféra exosféra
1 troposféra 2 stratosféra 3 mezosféra 4 termosféra 5 exosféra

7 Troposféra tropos = zvrat, obrat
Najbližšia vrstva k Zemi, do výšky asi 8 – 10 km, v trópoch až do 18 km obsahuje až 80% hmotnosti atmosféry teplota klesá v priemere o 0,7 °C na 100m výšky. tvorí sa tu počasie

8 Ozón je plyn, ktorého molekula sa skladá z 3 atómov kyslíka.
Ozónová vrstvaje časť stratosféry vo výške 25 – 35 km nad zemským povrchom, v ktorej sa nachádza značne zvýšený pomer ozónu voči bežnému dvojatómovému kyslíku. Ozónová vrstva funguje ako filter, zachytáva škodlivé ultrafialové žiarenie a prepúšťa na Zem svetlo a teplo. Ozónová diera – je oblasť s prudko zníženou koncentráciou ozónu (najmä nad Arktídou a Antarktídou) Stratosféra strato = vrstva vo výške 20 km – 30km, niekde až do 50 km. málo vodných pár a teda takmer žiadne oblaky nachádza sa tu ozón – ozónová vrstva. lietajú tu dopravné lietadlá

9 Mezosféra mezo = stred, stredný prudko klesá teplota, až do -100 °C.
neobsahuje takmer žiadny ozón extrémne riedka atmosféra

10 Termosféra termo = teplo do výšky okolo 800 km
prudko stúpne teplota až na 1 500°C vzniká polárna žiara pozorovateľné meteoroidy pohybujú sa tu umelé družice

11 Exosféra exo = vonkajší
Za hornú hranicu exosféry sa považuje 20 000 až 70 000 kilometrov nad zemským povrchom. prevažne voľné atómy vodíka a hélia

12 Zdroje Bohuněk J., Kolářová R., Janovič J. Fyzika 7/A pre 7. roč. ZŠ, 2000