ČLOVEK A SPOLOČNOSŤ PROSOCÁLNE SPRÁVANIE.

Prezentácia na tému: "ČLOVEK A SPOLOČNOSŤ PROSOCÁLNE SPRÁVANIE."— Prepis prezentácie:

1 ČLOVEK A SPOLOČNOSŤ PROSOCÁLNE SPRÁVANIE

2 Ako Vrabčiak čarovné slovíčka vo svete hľadal.
Hrajú: Učiteľka: rozprávač Deti: hniezdo, krajina, zvonček, klások, Vrabčiak (bábka), dievča Vrabčuľa (bábka)

3 Kde bolo – tam bolo, na jednom strome, v jednom dome, býval Vrabčiak spolu so svojou mamkou
Vrabčičou. (kričí ležiac na posteli, prerušuje rozprávača) : Mamkááá! Hladný som! Mamička sa o neho pekne starala, varila mu, postieľala.... Mamkááá! Smädný som ! ...a vôbec, robila, čo mu na očiach videla... Mamkááá! Smädný som aj hladný som!

4 Až jedného dňa mu znenazdajky povedala...
(milo ) : vstávaj, Vrabček! Už je čas! (vystrie sa a poteší sa) : Čas? No konečne ideme jesť, veď sa už nevládzem ani vliecť... Ale kdeže, nie, nie, nie... Myslela som čas, aby si von z hniezda vyletel! (vystrašene) : Von? Aaaa...Ako von? (milo) : Do sveta... Si už veru veľký a musíš sa o seba naučiť sám postarať!

5 A načo sa mám starať? Veď mam teba! A ty mi odkrojíš teraz chleba!
(Vrabčica sa na syna prísne pozrie a šikuje ho von z postele) No dobre, idem teda. Aj tak som sa už doma nudil! Dovidenia, Vrabčiak môj! A dávaj si na seba pozor. V tom svete nádhernom... Vybral sa teda Vrabčiak naveľa – do sveta. Letel ponad hory, ponad doly, rieky a rozmýšľal, na čo ho tá mamka do sveta poslala? Veď v hniezde mu bolo dobre. Odrazu mu v brušku začalo škŕkať.... Rozprávač pokračuje v rozprávaní a chodí pomedzi deti, ktoré pantomimicky znázorňujú hory, kopce, doliny, rieku, pole (nechať na predstavivosť detí), Vrabčiak lieta medzi nimi. (zastane, chytí si bruško a usmeje sa) : Škvrk, škvrk!

6 Rozhliadal sa teda dookola, či by tu nenašiel misu s buchtami. Ale nič
Rozhliadal sa teda dookola, či by tu nenašiel misu s buchtami. Ale nič. Rozhliadal sa teda ďalej, kde by niečo do zobáčika našiel, keď zbadal žitné pole... (Vrabčiak sa zostaví pri klásku. Klások – dieťa oblečené v žltom) (rozkazovačne) : Jáááj, ale som vyhladol... Klások, daj mi zrnko! Hladný som! Dobrý deň, Vrabčiak, nezabudol si na niečo? Na nič som nezabudol! Som hladný, daj zrno! (klas sa odvráti od Vrabčiaka) odvrkne namyslene a poberie sa ďalej) :Ccc! Klások sa už viac s Vrabčiakom nerozprával. A tak letel ďalej, v brušku škvŕkalo a škvŕkalo... K prázdnemu brušku sa i smäd pridal. Vrabčiak letí ponad krajinu, obzerá sa, kde by sa napil. Zosadne ku kvietku – zvončeku. (natešene) : Jéj, zvonček... (obzerá si ho) Určite má v sebe nejakú tú kvapku vody, čo mi smäd uhasí.

7 (poklepe zvonček po pleci a zase panovačne osloví) Zvonček, smädný som, daj mi piť!
(dieťa vo fialovom, znázorňuje zvonček) : Dobrý deň ti prajem, vrabček. Ľahko ti uhasím smäd len či si vieš aj pekne vypýtať? (pohrozí sa a dupne nohou) : Pekne ti hovorím! Som smädný, chcem piť! Ja ti rozumiem, ale nepočujem žiadne čarovné slovíčko. Abraka dabraka, daj mi napiť! (zvonček sa vrabčiakovi otočí chrbtom) No to je správanie! (pohladí sa pod krkom a poľutuje sa) necháš ma uschnúť od smädu?! Idem ja domov, mamka ma isto napojí i nasýti... A tak sa pobral vyhladnutý, vysmädnutý a unavený domov. Mamka Vrabčica bola rada, že ho doma vidí, ale aj zvedavá, čomu sa vo svete priučil.

8 Vitaj doma, synček! Tak ako si vo svete pochodil?
(unavene) : Mamaaaa, daj jesť... Daj piť! (pokrúti hlavou) : Veru synček, čarovné slovíčka si ani vo svete nenašiel. (ukáže prstom na dvere, resp. do sveta) Len sa pekne otoč ako si a ešte krajšie zalietaj si... Tak sa vrabec opäť vybral do sveta, smädný a hladný. Do cesty mu prišiel klas. Daj... (opraví sa a milo prehovorí) Dobrý deň, klások, poletujem po svete, až som celkom vyhladol. Prosím, mohol by si mi dať jedno zo svojich zrniečok? Nech sa páči, Vrabček! Pekne si poprosil, ja ťa pohostím.

9 (Klások mu podá zrnko, Vrabčiak si zobne) Ďakujem , klások!
Vrabček sa napapal a posilnený letel ďalej. Čoskoro ho však zastihol smäd. Dobrý deň, milý Zvonček. Rád by som ťa poprosil o kvapku vody, aby som si uhasil smäd. Zvonček sa potešil, že môže vrabčekovi pomôcť, dal mu kvapku vody a pekne sa spolu rozišli. (počas rozprávania Zvonček podá Vrabčiakovi imaginárny pohár a ten sa schuti napije.) Letel Vrabčiak ďalej krajinou, a tu zrazu domček. Zvečerievalo sa, a tak si pomyslel, že zaklope a poprosí o nocľah.

10 (pozýva Vrabčiaka dnu) : Si celý popletený. Poď dnu, určite si unavený
(pozýva Vrabčiaka dnu) : Si celý popletený! Poď dnu, určite si unavený. Mám čerstvé žitko, rada sa s tebou podelím. A tak Vrabčiak vo svete našiel nielen čarovné slovíčka, ale aj dobrú kamarátku. A mama Vrabčica, krajina, klások i zvonček sa tomu len tešia.(všetci sa tešia, necháva sa predstavivosť detí. Zvonček má v ruke zvonec a pobehuje a zvoní)

11 Zdroje: Časopis Včielka - September 2008, ročník 51, str. 20-21
Zdroje: Časopis Včielka - September 2008, ročník 51, str Napísala NIKA Registrácia MK SR, č. 13/9. Index OZ ÚPV SR č ISSN