Kurikulum pre výchovu a vzdelávanie

Prezentácia na tému: "Kurikulum pre výchovu a vzdelávanie"— Prepis prezentácie:

1 Kurikulum pre výchovu a vzdelávanie
Výchova v ŠKD Mgr. Barbora Jaslovská, phD. Zimný semester 2017/2018

2 Aké otázky by sme si mali klásť pri výchove a vzdelávaní?
• Prečo vychovávať? (Funkcie a ciele.) • Koho vychovávať? • K čomu vychovávať? (Tematické oblasti výchovy.) • Ako vychovávať? (Metódy, formy, postupy.) • Kedy vychovávať? (V ktorom veku, v akom čase.) • Za akých podmienok vychovávať? • S akým efektom? (Výsledky a ich kontrola.)

3 Prečo vychovávať? Vzdelávanie a vzdelanie: Rôzne typy vzdelania:
- vzdelávanie je proces, vzdelanie je výsledok. Rôzne typy vzdelania: Didaktický materializmus – kladie sa dôraz na učivo Didakticky formalizmus – kladie sa dôraz na rozvoj osobnosti Didaktický utilitarizmus – kladie sa dôraz na užitočnosť a prax

4 Didaktické kategórie Obsah výchovy a vzdelávania (výchovný program v ŠKD) Ciele výchovy a vzdelávania Edukačné metódy Organizačné formy Učebné prostriedky Edukačné zásady

5 Ciele výchovy a vzdelávania (Edukácie)
fakty – informácie, poučky, systémy poznatkov jednotlivých vied, výkony – činnosti, operácie, aktivity, ktoré má žiak zvládnuť, poznávacie procesy – myslenie, tvorivosť, pozornosť, svetonázorové súdy, poznatky, poučky, hodnoty. Poznatky, vedomosti, návyky, zručnosti, schopnosti, hodnoty, postoje a pod.

6 Taxonómia cieľov Ciele výchovy a vzdelávania sa rozdeľujú na: a) Kognitívne ciele (poznávacie): zahŕňajú oblasť vedomostí, intelektuálnych zručností, poznávacích schopností (vnímanie, pamäť, myslenie, tvorivosť). Nazývajú sa tiež vzdelávacie ciele. Bloom, Niemierko. b) Afektívne ciele: zahŕňajú oblasť citovú, oblasť pojmov, hodnotovej orientácie a sociálno-komunikatívnych zručností. Označujú ako výchovné ciele. Kratwohl. c) Psychomotorické ciele: zahŕňajú oblasť motorických zručností a návykov za účasti psychických procesov. Nazývajú sa tiež výcvikové ciele. Harrow.

7 ciele Hlava  Srdce Ruka

8 KOGNITÍVNE – POZNÁVACIE CIELE Bloom
PAMÄŤ, ZNALOSŤ • definovať • reprodukovať • vymenovať • zopakovať • spoznať • citovať POROZUMENIE • formulovať • vysvetliť • rozlíšiť • vyjadriť • rozšíriť • načrtnúť APLIKÁCIA • preukázať • demonštrovať • navrhnúť • naplánovať • vyčistiť • vypočítať • použiť ANALÝZA • urobiť rozbor • rozčleniť • rozšíriť • špecifikovať • dedukovať • diferencovať • porovnať • skúmať SYNTÉZA • zhrnúť • kombinovať • vyvinúť • vytvoriť • skonštruovať • vyvodiť závery • naplánovať • odvodiť HODNOTIACE MYSLENIE • posúdiť • obhájiť • zhodnotiť • argumentovať • uviesť výhody a nevýhody • preveriť • oponovať • presvedčiť

9 AFEKTÍVNE - POSTOJOVÉ CIELE Kratwohl
PRIJÍMANIE •vypočujte si •dovoľte mi •pozrite sa •ochutnajte REAGOVANIE •očakáva sa určitá pozitívna alebo negatívna reakcia OCEŇOVANIE HODNOTY • účastník je vyzvaný, aby prejavil svoj názor, aby prejavil aktivitu INTEGROVANIE HODNOTY • vzájomné prepojenie rôznych hodnôt, • návrh spôsobov riešenia na základe neuspokojenia sa TVORBA CHARAKTERU • systém hodnôt, • určitá filozofia sa integruje do základného hodnotového systému človeka

10 PSYCHOMOTORICKÉ – ZRUČNOSTNÉ CIELE Harrow
VNÍMANIE - odhadnúť / zistiť / objaviť počuť / dozvedieť sa / načúvať / venovať pozornosť / pozorovať POHOTOVOSŤ - pripravenosť prevziať hlavnú časť / smerovať / stáť / byť v platnosti / držať / vydržať / usporiadať / dosiahnuť / dokázať /docieliť postoj / upevniť / zovrieť NAPODOBŇOVANIE - vykonať / odpísať / kopírovať / imitovať / zdvojiť / reprodukovať VYKONAŤ SAMOSTATNE - kompletizovať / dokončiť / zostavovať / predvádzať / viesť / vodiť / demonštrovať / dokázať vykonať / hrať VYKONAŤ AUTOMATICKY - postupovať / pôsobiť / kontrolovať / regulovať / usmerňovať / ovládať RIEŠIŤ PROBLÉMY - adaptovať/upravovať/prispôsobovať / reorganizovať / preskupovať / meniť / pozmeniť / modifikovať / revidovať VYTVORIŤ NOVÉ VZORY - konštruovať / postaviť / vybudovať

11 Tvorba cieľov Pri tvorbe cieľov je potrebné si uvedomiť
na koho orientujeme cieľ, kto bude činnosť vykonávať (kto?), akým spôsobom chceme cieľ dosiahnuť (ako?), za akých podmienok sa bude cieľ plniť (kde? kedy?), ako ho budeme hodnotiť, merať, aká bude norma (ako?).

12 Formulácia cieľov Ak má byť cieľ správne formulovaný musí byť vyjadrený aktívnym činnostným slovesom podľa požadovanej úrovne. Z formulácie cieľa musia byť známe jasné a jednoznačné podmienky jeho plnenia - podmienky výkonu a dôležitá je norma výkonu, aby cieľ bol merateľný. Norma môže byť kvantitatívna alebo kvalitatívna. Príklad: (Žiak bude vedieť) určiť nadmorskú výšku miesta X (výkon) podľa vrstevníc na mape s mierkou 1: (podmienka) s presnosťou m (norma)

13 ÚLOHA Naformuluj výchovno – vzdelávací cieľ: 1. Kognitívny
2. Afektívny 3. Psychomotorický

14 Edukačné metódy „...odpovedajú na to, ako sa má postupovať vo výchovnovzdelávacom procese, aby boli dosiahnuté výchovno-vzdelávacie ciele.“ (E. Petlák) Prostredníctvom edukačnej metódy transformuje učiteľ obsah vzdelania a výchovy do konkrétneho výchovnovzdelávacieho procesu. Prostredníctvom metód sú žiaci vedení k poznaniu.

15 Pojem metóda Definícia:
Slovo je etymologicky odvodené od gréckeho slova „methodos“. Vyjadruje spôsob, postup, cestu, pomocou ktorej sa dosiahne stanovený cieľ. Definícia: J. Mojžíšek (upravené): Vyučovacia metóda je didaktická aktivita, rozvíjajúca vzdelanostný profil žiaka, súčasne pôsobiaca výchovne, a to v zmysle vzdelávacích a tiež výchovných cieľov a v súlade s vyučovacími a výchovnými princípmi. Spočíva v úprave obsahu, v usmernení aktivity žiaka, v úprave zdrojov poznania, postupov a techník, zaistení fixácie alebo kontroly vedomostí a zručností, záujmov a postojov.

16 Klasifikácia edukačných metód
a) podľa logického aspektu (metódy: analytická, syntetická, induktívna, deduktívna, genetická, dogmatická) b) podľa prostriedkov, ktoré vo vyučovaní prevládajú (metódy: ústne, práca s knihou, laboratórne práce,...) c) podľa zdroja informácií (metódy slovné, práca s literatúrou, pracovné metódy, metódy pozorovania, slovné, názorné, praktické,...) d) podľa práce učiteľa a žiaka (metóda heterodidaktická – vyučovaciu činnosť navodzuje učiteľ, autodidadktické – metódy samoučenia) e) podľa počtu žiakov s ktorými učiteľ pracuje (metódy kolektívne, metóda skupinovej práce, metóda individuálneho vyučovania, práca v dvojici,...)

17 triedenie metód podľa etáp vyučovacieho procesu
a) motivačné (metódy usmerňujúce záujem o učenie) b) expozičné (metódy prvotného oboznamovania žiakov s učivom) c) fixačné (metódy opakovania a upevňovania učiva) d) diagnostické a klasifikačné (metódy hodnotenia, kontroly a klasifikácie)

18 Motivačné metódy úlohou učiteľa je vzbudiť u žiakov záujem o učebnú činnosť delia sa na vstupné a priebežné Vstupné motivačné metódy: motivačné rozprávanie – citové a sugestívne približovanie toho, o čom sa budú žiaci učiť. motivačný rozhovor – učiteľ vedie so žiakmi dialóg, pričom aktivizuje ich poznatky, skúsenosti a zážitky. motivačná demonštrácia – učiteľ pomocou ukážky (obrazu, filmu, diafilmu, rôznych objektov pozorovania) vzbudzuje záujem žiakov o poznávanú skutočnosť. problém ako motivácia – na základe problému učiteľ upúta pozornosť žiakov a potom vysvetľuje učivo.

19 priebežné motivačné metódy čím je nižší ročník, tým častejšie treba uplatňovať priebežnú motiváciu
motivačná výzva – učiteľ vyzve žiaka, aby dával pozor, aby urobil náčrtok do zošita alebo na tabuľu, aby pomohol spolužiakovi a pod. aktualizácia obsahu učiva – učiteľ približuje a spája učivo s príkladmi zo života, s tým čo žiakov zaujíma, umožňuje žiakom tvorivo dopĺňať obsah preberaného učiva, spestruje učivo zaujímavými príkladmi, hádankami a pod. pochvala, povzbudenie, kritika – sú významnými prvkami motivácie. Treba ich využívať veľmi citlivo, s pedagogickým taktom. Niektorých žiakov treba pochváliť aj za drobné, malé úspechy. Tak, ako s pochvalou, aj s kritikou treba pracovať veľmi citlivo. Nepoužívať kritiku len ako vyčítanie nedostatkov, ale používať kritiku konštruktívnu a pozitívnu, aby žiak vedel čo robí nesprávne.

20 Expozičné metódy A. Metódy priameho prenosu poznatkov: monologické slovné metódy rozprávanie – učiteľ využíva vtedy, ak učivo nie je náročné, ak má predovšetkým výchovné poslanie. Najčastejšie sa uplatňuje na 1. stupni základnej školy. Je zamerané predovšetkým na predstavy, city a fantáziu žiakov. opis – je metóda, ktorou sú žiaci zoznamovaní s charakteristickými znakmi preberaného predmetu alebo javu. Je spojený s pozorovaním. Pri opise treba dbať na systematický postup a sústredenie pozornosti na podstatné znaky predmetu alebo javu. vysvetľovanie - používa sa, keď je učivo náročné. Vysvetľovaním objasňujeme rozličné zovšeobecnenia – pojmy, pravidlá, poučky, zákony, postupy a pod. Pri vysvetľovaní učiteľ uplatňuje rôzne logické postupy. Spestruje ho využívaním pomôcok – obrazov, náčrtov, ukážky predmetov atď. prednáška - je metóda uplatňovaná na vysokej škole. Môže sa použiť vo vyšších ročníkoch strednej školy ako príprava na vysokoškolské štúdium.

21 dialogické slovné metódy
rozhovor – prednosti tejto metódy spočívajú v tom, že aktivizuje žiakov. Použijeme ho, ak u žiakov predpokladáme predbežné vedomosti o preberanom predmete alebo jave, ak u žiakov predpokladáme istú slovnú zásobu. Môže byť sokratovský (opiera sa iba o vedomosti žiakov) alebo heuristický – objaviteľský (učiteľ vedie žiakov otázkami k riešeniu problému, pracuje sa zároveň s pomôckami, s materiálom). beseda – je dialogická metóda, pri ktorej je charakteristické, že so skupinou (triedou) spoločne riešime jednu alebo viac otázok. Vždy musí byť vedúci besedy. Je vhodná po prebratí tematického celku, po filme, po exkurzii a pod. dramatizácia – uplatňuje sa najmä pri práci s mladšími žiakmi. Jej význam spočíva v tom, že bezprostredne pôsobí na detské vnímanie a navodzuje citový vzťah detí k preberanému učivu. Hoci má charakter hry, má veľký didaktický účinok, napr. pri vyučovaní cudzích jazykov, pri literárnej výchove.

22 B. Metódy sprostredkovaného prenosu poznatkov
a/ demonštračné metódy - demonštrácia obrazov, filmov, diafilmu, pohybu, činnosti, akustická demonštrácia. (demonstro = prevádzam, ukazujem). b/ pozorovanie - javov, navodených situácií, predmetov a pod. Úzko súvisí s demonštráciou. Cieľom je zamerať pozornosť žiaka na bezprostredné poznávanie predmetov a javov. Žiaci napríklad pozorujú kalendár prírody, vývoj rastliny, fázy Mesiaca, a pod. c/ manipulácia s predmetmi – laboratórna práca, pokus, hra ako metóda (rôzne typy simulačných hier, situačných hier, sociálnych hier, ekonomických hier a pod.), práca s didaktickým zameraním.

23 C. Metódy problémové a/ problémové vyučovanie - vyučovanie, pri ktorom je viac činný žiak ako učiteľ. Samotný názov naznačuje, že je to také vyučovanie, pri ktorom samotní žiaci riešia teoretické, alebo praktické problémy. b/ projektové vyučovanie – podstata spočíva v tom, že sa riešia pomerne zložité študijné a pracovné činnosti, čím sa značne približuje k životu. Ako projekt môže byť napr. úprava školského dvora, výstavba skleníka a iné.

24 D. Metódy samostatnej práce a autodidaktické metódy
a/ samostatní práca s knihou b/ samostatná práca v laboratóriu c/ samostatné štúdium (encyklopédie, literatúry – spojené so záujmom jedinca) – ale aj štúdium prírody, kultúrnych pamiatok atď. nadväzujú na vyššie opísané metódy. d/ samostatné štúdium s využitím techniky – ponúka v súčasnom období veľké možnosti vzdelávania sa.

25 Fixačné metódy Proces zabúdania sa spomaľuje, ak sa učivo opakuje a precvičuje hneď po prebratí.
A. Metódy opakovania a precvičovania vedomostí a spôsobilostí a/ ústne opakovanie učiva žiakom b/ metóda otázok a odpovedí c/ písomné opakovania d/ opakovanie s využitím učebnice a inej literatúry e/ beseda, laboratórna práca, film, ilustrácia, dramatizácia f/ domáca úloha B. Metódy precvičovania a zdokonaľovania zručností – motorický tréning

26 Metódy diagnostické a klasifikačné
Diagnóza. Diagnostikovať znamená zistiť, určiť, rozpoznať, stanoviť a pod. Vyjadrujeme ním zistenie, určenie výsledkov učebnej činnosti žiakov. Hodnotenie. Súvisí s diagnózou. Znamená konštatovanie istého (zisteného) stavu vyjadrené slovom. Môžu vyústiť aj do číselného vyjadrenia (v percentách, bodmi, známkou) – potom hovoríme o klasifikácii. Klasifikácia. Znamená vyjadrenie hodnoty a úrovne výsledkov učebnej činnosti žiakov známkou (prípadne bodmi, percentami).

27 Klasické didaktické diagnostické metódy
ústne skúšky písomné skúšky praktické skúšanie didaktické testy

28 AKTIVIZUJÚCE METÓDY Tieto metódy veľkou mierou prispievajú k nárastu angažovanosti žiakov na vyučovaní a vysokému podielu zapojenia sa do aktivít. Klasifikácia aktivizujúcich metód podľa J. Maňáka a V. Šveca: Diskusné metódy Metódy heuristické a riešenie problémov Situačné metódy Inscenačné metódy Didaktické hry

29 1. Diskusné metódy Diskusia alebo tiež rozprava, beseda, rokovanie, výmena názorov, majú za cieľ skupinovo komunikovať rôzne témy na rôznorodé problémy. Pri diskusných metódach si žiaci navzájom vymieňajú svoje názory a na podporu svojho tvrdenia uvádzajú vecné argumenty. Tieto metódy sa využívajú v rôznych variantoch: Keď na rôzne javy a fakty majú ľudia v spoločnosti rôzne názory. Keď chceme iných oboznámiť so zaujímavými poznatkami a skúsenosťami. Ak sa témy týkajú hodnotových postojov. Pre vytváranie vlastných názorov a pri ich obhajobe.

30 diskusia Pri príprave diskusných metód je dôležité, aby si ich učiteľ pripravil písomne, formuloval problém, ciele, zásadné body pri diskusii a časový harmonogram. Pred diskusiou je dobré žiakom rozdať nejaké doplňujúce materiály alebo premietnuť film, video k danej téme. Učiteľ riadi celý priebeh diskusie, snaží sa podnecovať žiakov k aktivite. Pri vyššej forme diskusie učiteľ už do nej nezasahuje a riadia si ju sami účastníci. Na záver sa zhodnotí a uzavrie celá diskusia, k čomu smerovala, čo sme sa dozvedeli, aké je riešenie a pod. Medzi dôležité pravidlá pri diskutovaní je vyberať vhodné témy, ktoré v žiadnom prípade neurážajú, nezosmiešňujú, nediskriminujú akékoľvek skupiny ľudí, nesnažia sa eticky znevažovať iné osoby alebo udalosti

31 Hlavné zásady pri diskutovaní
Oponent nie je nepriateľ, ale partner. Je potrebné správne pochopiť názor a argumentáciu oponenta. Tvrdenia bez podpory dôkazov nie je argument. V diskusii sa treba držať témy, neodbočovať a nevyhýbať sa odpovediam na otázky. Netreba mať za každú cenu posledné slovo. Nie je dovolené napádať osobu oponenta. Je potrebné ovládať svoje emócie a pocity. Všetci majú rovnaké právo na vyjadrenie sa, teda netreba nezachádzať do monológu.

32 Brainstorming Jeho cieľom je veľká produkcia čo najväčšieho počtu myšlienok a hypotéz, ktoré majú viesť k riešeniu zadaného problému. Na to, aby bola táto metóda úspešná, je dobre navodiť príjemnú atmosféru bez pociťovania autority.  V priebehu brainstormingu je potrebné využívať zásady: zákaz kritizovania, rovnosť účastníkov, úplná voľnosť nápadov, princíp kvantity pred kvalitou, strata autorských práv nápadu, príjemné prostredie. Pri brainstormingu je tiež dôležité zachovať postup: oboznámenie sa s pravidlami, prípadne rozdelenie sa do skupín, napísanie problému na tabuľu, spontánna diskusia a produkcia nápadov, ktoré sa zapisujú, hodnotenie vyprodukovaných nápadov. Nakoniec sa všetky nápady rozdelia do kategórií podľa rôznych hľadísk a vyberie sa ten najlepší, ktorý sa dá realizovať.

33 Iné formy diskusií Diskusia na základe téz a zložitejší variant Hobo metóda. Panelová diskusia. Gordonova metóda. Phillips 66.

34 2. Metódy heuristické a riešenie problémov
Heuristické metódy sú založené na princípe objavovania, resp. riešenia rôznych problémov. Vychádzajú z predpokladu, že človek je prirodzene zvedavý, chce pátrať, poznávať a odhaľovať rôzne javy okolo seba. Dôležitým prvkom je fakt, že žiaci nedostávajú hotové poznatky, ale prichádzajú na príčiny a riešenia javov sami. Učiteľovou úlohou je tieto aktivity riadiť. Motiváciou a vzbudením záujmu o učenie, je používať rôzne techniky akými sú napr. kladenie otázok, nastoľovanie problémov, zoznamovanie sa s rôznymi situáciami a prípadmi

35 Spôsob realizácie heuristickej metódy
Učiteľ nastolí problém a hypotézy- možnosti riešenia navrhnú žiaci. Učiteľ môže klásť otázky: Ako by ste reagovali vy v danej situácii? Neskôr učiteľ demonštruje v praxi nejaký skúmaný jav prostredníctvom pokusu. Žiaci sa snažia o odhalenie súvislostí. Učiteľ zadáva žiakom nové a nové úlohy a žiaci pri ich vypracovaní používajú ten istý algoritmus. Pri riešení úloh učiteľ postupuje podľa rôznych heuristických postupov ako napr. DITOR (definuj problém, informuj sa o probléme, tvor riešenia a nápady, ohodnoť tieto nápady a realizuj ich v praxi).

36 Príklady heuristických metód
Jednou z individuálnych riešení problémov je analýza prípadovej štúdie. Je to popis skutočnej udalosti, ktorá má viac riešení. Žiaci sa prostredníctvom tejto udalosti môžu lepšie vžiť do problému. Prípadová štúdia uvádza žiakov hlbšie do reality. Ich úlohou je navrhnúť riešenia, ktoré svojou prezentáciou ostatným predostrú. Jednou z metód, ktorá uvádza žiaka do problematiky, a prostredníctvom ktorej sa snaží hľadať hypotézy a overovať ich, je metóda čiernej skrinky. V zadaní úlohy je vynechaná funkčná časť, kde študent je oboznámený iba s jej vstupmi a výstupmi. Hlavnou úlohou žiakov je potom vydedukovať mechanizmy, ktoré spôsobili tieto zmeny. Inou metódou je metóda konfrontácie. Učiteľ nastolí aspoň dve správne teórie a žiaci sa ich snažia overovať.

37   3. Situačné metódy V týchto metódach ide o nastolenie reálnych situácii zo života, kde sa hľadajú riešenia, na prvý pohľad teoreticky alebo morálne identifikovaných riešení. Sú to také situácie, v ktorých môže ísť o rôzne dilemy, ktoré dosahujú iné dimenzie pri osobnej angažovanosti, než pri pohľade nezainteresovanej osoby. V takomto prípade je rozhodovanie už problematickejšie. Využívajú sa teda vtedy, keď učiteľ chce viac prepájať prax s teóriou. Situačná metóda (inak aj Harvardská metóda) uplatňuje v troch krokoch: 1. Žiaci sú oboznámení s prípadom, jeho priebehom a podmienkami, 2. následne diskutujú tento prípad, vžívajú sa do danej situácie, 3. žiaci rozoberú a vyhodnotia celý prípad.

38 Príklady situačných metód
Metódy konfliktných situácií. Žiakom je popísaná modelová situácia konfliktu v medziľudských vzťahoch, inak povedané spor. Cieľom tejto metódy je analyzovať konanie týchto osôb a naučiť sa správne reagovať v podobných situáciách. Záverom by mali žiaci nájsť vhodnejšie riešenia tohto konfliktu a zhodnotiť správnosť reakcií účastníkov sporu. Metóda incidentu. Učiteľ povie žiakom krátku správu, udalosť v nejakej situácii. Žiaci sa otázkami musia dopracovať k širším faktom o tejto udalosti, aby zistili príčiny problému a následne navrhli riešenie. Metódou pre tento typ úlohy je logická analýza rôznych faktov a informácií.

39 4. Inscenačné metódy tieto metódy sa inak nazývajú aj situačné metódy, hranie rolí, dramatická výchova, hranie scénok a pod. Ich podstata je však rovnaká, a to sociálne učenie v modelových situáciách. Žiaci sú sami aktérmi týchto situácií, v ktorých sa vžívajú do rolí zo života, kde sa následnou analýzou snažia objasňovať rôzne otázky, osudy alebo motívy jednotlivých postáv. Snažia sa prežívať a pochopiť iných ľudí a ich konanie. Pri príprave inscenačných metód dodržiavame nasledovné kroky: Učiteľ vypracuje scenár, ktorý odpovedá reálnym podmienkam. Žiaci by mali poznať zmysel alebo účel scénok, aby boli vhodne motivovaní. Žiaci by mali tolerovať herecké výkony svojich spolužiakov a nezosmiešňovať ich.

40 Druhy inscenačných metód
Štruktúrovaná inscenácia. Žiaci dostanú dopredu vypracovaný scenár, kde je popísaná situácia a ich role. Jednotlivé skupiny sa dohodnú na účinkujúcich a snažia sa nacvičiť si celú scénku tak, aby v nej obsiahli podstatu nastoleného problému. V žiadnom prípade nemajú žiaci dostať hotové dialógy, ktoré by iba prečítali. Musia sami improvizovať a režírovať si svoje vystúpenia. Po zahraní všetkých inscenácií nasleduje rozbor a vyhodnotenie. Žiaci sa vyjadria k priebehu scénok, ako sa cítili v danej role a pod. Neskôr sa k nim vyjadria i ostatní žiaci. Cieľom tohto rozboru je prísť na to, čo charakterizovalo jednotlivé postavy, ako sa správali, čo hovorili, prečo tak reagovali a pod. Výstup pri takomto type vyučovania závisí od výberu výchovnovzdelávacích cieľov, ktoré si určí učiteľ. Neštruktúrovaná inscenácia. V tomto prípade ide o komplikovanejšie inscenácie, pri ktorých by mali účastníci mať predošlé skúsenosti so štruktúrovanými scénkami. Tu už žiaci nedostanú konkrétne role a ich popis, ale iba nastolený problém, ktorý sami musia vyriešiť a predviesť. Žiaci musia preukázať vyšší podiel kreativity a improvizácie ako v predošlom prípade.

41 5. Didaktické hry Delíme na:
Interakčné hry s hračkami, stavebnicami, športové a skupinové hry, spoločenské hry, strategické hry a pod. · Simulačné hry, hranie rolí, riešenie prípadov, konfliktne hry, hry s figúrkami a i. Scénické hry, hry na pódiu, javisku pred divákmi, kde majú aktéri rôzne rekvizity, divadelné hry a pod.

42 Štruktúra Plánu vyučovacej hodiny/ štruktúra edukačnej aktivity
Formulácia cieľov - kognitívne/ afektívne/ psychomotorické Cieľová skupina - ročník/ veková kategória/ stupeň v školskom systéme (ISCED 1,2,3) Časový harmonogram- priradiť k jednotlivým fázam vyučovacej hodiny časový rozsah Zaradenie témy do ISCED Využité metódy Pomôcky- písacie potreby, knihy, texty, obrázky, filmy, časopisy, tabuľa, flip-chart, farebné paiere, kognitívna mapa, pracovné listy, doplňovačky a iné... Usporiadanie miestnosti (do U, do kruhu, do L, moduléve usporiadanie a iné) Priebeh vyučovacej hodiny a aktivity- popísať jednotlivé časti hodiny a aktivity

43 Vzor plánu VH/záujmovej činnosti

44 brainwriting Metóda 635 6 členov skupiny 3 nápady 5 minút

45 Aktivity do ŠKD Minimaratón, olympijské hry, pohybové súťaže, športové hry a pod. Bezpečne do školy, bezpečne domov, dopravná výchova, poznaj značky, pravidlá pre chodcov, cyklistov, reflexné prvky atď. Zoznamovacie aktivity, aktivity na rozvíjanie medziľudských vzťahov – kamarátstva, úcta k rodine, k starším, ku kamarátom, k prírode, k zvieratám, a pod. Keď raz budem mamou, otcom – hranie rolí, rodinná výchova, deľba práce, pomoc v domácnosti, starostlivosť o deti a pod. Moje mesto, moja škola – kvíz, poznávanie okolia, opis pamiatok, súťaže, hra milionár atď. Dramatizácia rozprávok, superstar, trieda má talent, besiedka, program na Deň matiek, Deň detí a pod. Výroba rôznych produktov – umelecké/ výtvarné/ ručné práce/ sadenie rastlín/ konštruovanie objektov z kociek a iných materiálov/ výroba zvonkohry, postavičiek z gaštanov, stromy z lístia, plagáty, erby, pozvánky, záložky do knihy, škrabošky, ...

46 Organizačné formy vyučovania
Vyučovacie zásady, vyučovacie metódy a organizačné formy vyučovania úzko spolu súvisia. Metódy dávajú odpoveď na to, ako treba postupovať, aby boli dosiahnuté ciele, zásady určujú požiadavky na priebeh výchovno-vzdelávacieho procesu. Organizačné formy sa zaoberajú tým, ako treba výchovno-vzdelávací proces organizovať.

47 Pojem organizačná forma
Rozlišujú sa podľa toho, ktorú stránku vyučovania ten ktorý autor zdôrazňuje. Vinšálek uvádza: „Pod pojmom organizačnej formy vyučovania chápeme špeciálne organizovanú činnosť žiakov a učiteľov, ktorá má určitý poriadok a režim.“ J. Velikanič pod pojmom organizačná forma rozumie „... organizačné usporiadanie podmienok na realizovanie obsahu vyučovania pri uplatňovaní jednej alebo viacerých metód, vhodných vyučovacích prostriedkov a pri rešpektovaní didaktických princípov“. L. Mojžíšek - s prihliadnutím na faktor času sa dá organizačná forma vyučovania definovať ako „časová jednotka zameraná na realizovanie obsahu vyučovania a výchovnovzdelávacích cieľov, pričom sa uplatňujú a využívajú viaceré výchovno-vzdelávacie metódy a prostriedky, rešpektujú sa didaktické zásady a je v nej interakcia medzi učiteľom a žiakom.“

48 Klasifikácia organizačných foriem vyučovania Organizačnou formou nie je len vyučovacia hodina, ale aj vychádzka, výlet, exkurzia a pod. Organizačné formy mimoškolského vzdelávania tvoria: hromadné (prednáška, beseda, filmy,...) skupinové (záujmové združenia, poznávacia turistika,... ) individuálne (učenie sa cudziemu jazyku, učenie sa hry na hudobný nástroj,... )

49 Vyučovacia hodina „... Je taká organizačnú forma vyučovania, pri ktorej učiteľ pracuje v presne vymedzenom čase so stálou skupinou žiakov (triedou) v učebni, ktorá je pre túto triedu vyhradená, pracuje tu podľa stabilného rozvrhu hodín, využíva pritom vhodné metódy a prostriedky, aby dosiahol stanovené vzdelávacie a výchovné ciele pri rešpektovaní didaktických princípov.“

50 Vyučovacia hodina Vyučovacie hodiny môžu mať rôzne zameranie, preto hovoríme o hodinách z týchto hľadísk: a) z hľadiska metodického postupu: tu patria základný typ hodiny, zvláštne typy hodín, hodina besedy, hodina práce s knihou, hodina v laboratóriu, hodina – exkurzia a pod. b) z hľadiska funkcie v systéme vyučovania: tu hovoríme o hodinách úvodných, hodinách preberania nového učiva, aplikačných, zhrňujúcich a záverečných hodinách, ale aj hodiny – výlety. c) z hľadiska obsahu vyučovania: tu patria hodiny podľa predmetov – hodina matematiky, hodina hudobnej výchovy a pod.

51 Vyučovacia hodina Vyučovacia hodina je relatívne uzavretá jednotka vyučovacieho procesu, ktorá sa skladá z viacerých častí tvoriacich štruktúru vyučovacej hodiny. Najčastejšie sa vyskytuje vyučovacia hodina základného typu s touto štruktúrou: a) organizačná časť hodiny (zápis do triednej knihy, prezentácia žiakov) b) kontrola domácej úlohy c) opakovanie učiva (môže, ale nemusí byť spojené s hodnotením) d) vytváranie nových vedomostí, zručností a návykov e) opakovanie a upevňovanie prebratého učiva f) uloženie domácej úlohy g) krátke zhodnotenie práce h) záver vyučovacej hodiny

52 Vychádzka, exkurzia, výlet
a) vychádzka – je časovo kratšia forma (1 – 2 hodiny), uskutočňuje sa do blízkosti školy (do parku, k rybníku, do lesa, na pole atď.)Žiaci poznávajú predmety, vecia javy, ktoré sú blízko školy. b) exkurzia – plní podobnú úlohu ako vychádzka. Exkurzie podľa zamerania poznáme: vlastivedné, zemepisné, prírodovedné, historické, exkurzie do výrobných podnikov. Vychádzka aj exkurzia môžu byť pripravené monotematicky, alebo môžu byť komplexné. Exkurziu je potrebné pripravovať s väčším časovým predstihom.

53 vychádzka a exkurzia Aby vychádzka a exkurzia splnili výchovno-vzdelávacie ciele, je potrebné: dôkladná príprava učiteľa – vytýčenie cieľa, výber metód, preskúmanie miesta, príprava odborného sprievodcu a pod. dôkladná príprava žiakov – majú poznať ciele pozorovania, majú byť poučení o správaní, o bezpečnosti – aby nedošlo k úrazu a pod. využitie vychádzky a exkurzie – žiaci si majú prehĺbiť vedomosti, poznatky, majú poznať praktické uplatnenie poznatkov, majú poznať materiály a pod.

54 výlet c) výlet – uskutočňuje sa spravidla na konci školského roka.
Má mať oddychovo rekreačný charakter a má plniť významné vzdelávacie a výchovné ciele. Výlet treba podrobne naplánovať, pripraviť žiakov, vykonať organizačné opatrenia, zabezpečiť po finančnej stránke, vytýčiť vzdelávacie a výchovné ciele. Je dobre, keď sa do prípravy výletu zapoja aj žiaci, prípadne aj ich rodičia.

55 Učebné pomôcky (prostriedky) a didaktická technika
Učebné pomôcky sú také prostriedky, ktoré slúžia k názornosti vyučovania a umožňujú dokonalejšie, rýchlejšie a komplexnejšie osvojenie učiva. Didaktická technika plní tie isté úlohy a rozumieme ňou využívanie rôznych prístrojov a technických zariadení (film, zvukové prístroje, výpočtová technika).

56 Funkcie učebných pomôcok a didaktickej techniky
a) informatívna – pomôcky a didaktická technika majú pre žiaka veľký informačný význam; jednak ho informujú o vzťahoch, súvislostiach vecí a javov, jednak plnia pre žiaka úlohu spätnej väzby – informujú ho, ako chápe učivo, spresňujú proces jeho učenia b) formatívna – práca s pomôckami a technikou prispievajú k rozvoju tvorivej činnosti žiaka a súčasne k rozvoju myšlienkových operácií, formujú sa zmyslové poznávacie procesy žiaka c) inštrumentálna – pomôcky a technika sú nástrojmi (inštrumentmi), pomocou ktorých žiak získava nové vedomosti, spôsobilosti a zručnosti d) motivačná – učebné pomôcky a technika vzbudzujú záujem žiaka o učivo, spestrujú vyučovací proces e) systematizujúca – učebné pomôcky a technika pomáhajú zaraďovať a triediť vedomosti do určitého systému f) názorná – pomôcky pôsobia na zmysly, žiaci získavajú konkrétnejšie a ucelené predstavy o tom, čo sa učia g) racionálna a ekonomická – pomocou pomôcok sa zefektívňuje a racionalizuje vyučovanie a učenie

57 Klasifikácia učebných pomôcok a didaktickej techniky
a) Učebné pomôcky: skutočné predmety, prírodniny – objekty živej prírody a objekty neživej prírody, preparáty, výrobky (skutočné prístroje, náradie, vzorky, modely, polotovary). b) Prístroje: demonštračné prístroje, prístroje na meranie a počítanie, prístroje na pozorovanie (lupa, mikroskop, ďalekohľad) súpravy a zariadenia na frontálne pokusy. c) Zobrazenia: obrazy, nákresy na tabuľu, fotografie, ilustrácie v knihách, nástenky, obrazy na tabuliach. d) Symbolické zobrazenia: nástenné tabule (schémy, grafy, diagramy) nástenné mapy, plány príručné mapy, atlasy. e) Pomôcky na premietanie statických obrazov: diafilmy a diapozitívy, episkopické premietanie, ostatné – spätná projekcia.

58 Klasifikácia učebných pomôcok a didaktickej techniky
f) Pomôcky na premietanie dynamických obrazov: nemý a zvukový film, televízia, videozáznamy, DVD záznamy. g) Zvukové pomôcky: hudobné nástroje, gramofón, magnetofónový záznam, rozhlas. h) Dotykové pomôcky: reliéfové obrazy, slepecké písmo. i) Literárne pomôcky: učebnice, školské knihy, slovníky, encyklopédie. j) Didaktická technika so spätnou väzbou: vyučovacie stroje pre programované vyučovanie, examinátory, repetítory, trenažéry, výpočtová technika.

59 edukačné princípy, didaktické zásady, didaktické princípy.
Edukačné zásady V súvislosti s obsahom vzdelávania a teoretickou analýzou vyučovacieho procesu hovoríme o edukačných zásadách. V literatúre sa používajú aj iné pomenovania: edukačné princípy, didaktické zásady, didaktické princípy. Vymedzenie pojmu edukačné zásady: sa chápu ako pravidlá, požiadavky, všeobecné normy, sú najvšeobecnejšie alebo najnákladnejšie požiadavky, ktoré v súlade s cieľmi výchovno- vzdelávacieho procesu a jeho základnými zákonitosťami určujú jeho charakter – určujú, že má byť primeraný, názorný, systematický atď.

60 Klasifikácia edukačných zásad
Zásada uvedomelosti a aktivity: vyjadruje požiadavku, aby žiaci pristupovali k učebnej činnosti uvedomele, a aby vlastnou aktívnou činnosťou získavali nové vedomosti, spôsobilosti, zručnosti a návyky. Zásada názornosti: vyjadruje požiadavku, aby žiak získaval nové vedomosti, spôsobilosti, zručnosti a návyky na základe konkrétneho zmyslového vnímania predmetov a javov. Zásada primeranosti: vyjadruje požiadavku, aby obsah a rozsah učiva, ale aj metódy jeho sprostredkúvania žiakom boli primerané k ich biologicko-psychologickým schopnostiam. Zásada trvácnosti: vyjadruje požiadavku, aby si žiaci učivo bezpečne zapamätali a aby si ho v prípade potreby vedeli vybaviť v pamäti a využiť v praktickej činnosti.

61 Klasifikácia edukačných zásad
Zásada systematickosti: vyjadruje požiadavku logicky usporiadaného didaktického systému učiva so zreteľom na vekové osobitosti žiakov, ktorý si žiaci systematicky osvojujú pod vedením učiteľa. Zásada komplexného rozvoja osobnosti žiaka: požaduje, aby si učiteľ pri didaktickej analýze učiva uvedomil, aké možnosti mu dáva učivo pre rozvoj osobnosti žiaka v jeho troch základných štruktúrach: v oblasti kognitívnej, afektívnej a psychomotorickej. Zásada individuálneho prístupu k žiakom: požiadavka, aby učiteľ dobre poznal individuálne zvláštnosti žiakov a riadil učenie žiakov tak, aby každý z nich mal možnosť dosahovať úspech v učebnej činnosti. Zásada spojenia teórie s praxou: požiadavka, aby žiaci pochopili význam teórie v živote, v praxi a učili sa uvedomene používať osvojené poznatky na riešenie praktických úloh. Zásada vedeckosti: požiadavka, pod ktorou sa rozumie zhoda poznatkov v učebnom predmete s interpretáciou súčasnej vedy a postupné zapájanie žiakov do vedeckých metód.

62 záver Kritériá ukončovania kurzu: