Výchova mimo vyučovania

Prezentácia na tému: "Výchova mimo vyučovania"— Prepis prezentácie:

1 Výchova mimo vyučovania

2 Výchova mimo vyučovania Výchova vo voľnom čase
prebieha mimo povinného vyučovania prebieha mimo bezprostredného vplyvu rodiny je inštitucionálne zabezpečená uskutočňuje sa prevažne vo voľnom čase Výchova mimo vyučovania alebo výchova vo voľnom čase prebieha: mimo povinného vyučovania; prebieha mimo bezprostredného vplyvu rodiny; je inštitucionálne zabezpečená; uskutočňuje sa prevažne vo voľnom čase.

3 VMV a jej predmet ČO? obsahová stránka výchovnej práce – ciele, obsah, úlohy AKO? procesuálna stránka – princípy, metódy, formy, prostriedky

4 Funkcie VMV výchovná a vzdelávacia sebarealizačná
zdravotná a kompenzačná sociálna preventívna (primárna, sekundárna, terciárna) Vytiahnu si autodidaktický test, ktorý sme už robili a dokončia si poslednú úlohu!!!

5 Dimenzie VMV program, obsah vzťahy prostredie Kľúčové faktory vo VMV:
vychovávatelia/ky príležitosť ku zmysluplnej činnosti vytvorenie bezpečného prostredia Vo výchovnom pôsobení môžeme vždy nájsť tri rozmery: vždy robíme niečo (program, obsah) vždy to robíme s niekým (osoby, medzi ktorými existujú vzťahy) vždy to robíme niekde (prostredie fyzické, psychosociálne, inštitucionálne) Tieto tri kľúčové faktory majú pri VMV nasledujúcu štruktúru: vychovávatelia, ktorí majú o deti a mladých ľudí záujem, starajú sa o ne, jednajú s nimi konzistentne (zrozumiteľne a predvídateľne), deti vedia, že od nich môžu očakávať pomoc príležitosť k zmysluplnej činnosti vytvorenie bezpečného prostredia, kde sa nikto necíti ohrození a každý je prijímaní. V poslednej dobe sa stále viac uznáva, že jedným zo špecifických rysov VMV je neobyčajný význam vzťahovej roviny. Zatiaľ čo vo vyučovaní môže byť neobyčajne prínosná prednáška pedagóga. ktorého vidíme prvý a posledný krát v živote zo zadnej lavice, vo výchove platí, že idei a programy pôsobia zásadne len natoľko, nakoľko pôsobia ľudia, ktorí sú ich nositeľmi. Zvláštny význam majú tieto vzťahy v práci s ohrozenou a rizikovou mládežou, pre ktoré tento vzťah môže byť jediným hodnotným vzťahom k dospelému.

6 Ciele a úlohy VMV tvorivo-humanistická výchova
založená na humanizme všeobecným cieľom výchovy detí a mládeže vo voľnom čase je účinne prispievať k formovaniu a rozvoju osobnosti jej fyzickej, psychickej, sociálnej a duchovnej stránky, vychádzajúc z individuality každého jedinca. Výchova vo voľnom čase by mala nadväzovať na rodinu a na výchovu a vzdelávanie v škole. Vo viacerých dokumentoch (napr. Milénium) sa požaduje zmena filozofie výchovy a vzdelávania, aj zmena v praktických prístupoch. To znamená, že VMV smeruje k tvorivo-humanistickej výchove, bez direktívnych a manipulatívnych prístupov, totalitných metód. Výchova by mala byť založená na humanizme. Výchova ako zámerná a cieľavedomá činnosť vychovávateľa vychádza z cieľov, ktoré sa premietajú do konkrétnych úloh. Každý vychovávateľ by si mal jasne uvedomovať a denne pri práci s deťmi, mladými ľuďmi aspoň pre seba formulovať ciele svojho výchovného snaženia. Z cieľa sa potom odvíja celý výchovný proces – obsah (teda čo chcem robiť), formy a metódy (ako, akým spôsobom), prostriedky (čo na to potrebujem). Základným poslaním a všeobecným cieľom výchovy detí a mládeže vo voľnom čase je účinne prispievať k formovaniu a rozvoju osobnosti – jej fyzickej, psychickej, sociálnej a duchovnej správnky, vychádzajúc z individuality každé ho jedinca. Úlohou je vytvárať primerané vhodné podmienky na rozvoj osobnosti – názorov, postojov, presvedčení v spoločensky primeranom správaní a konaní v prospech vlastnej sebarealizácie i v prospech spoločnosti v súlade s humanistickými hodnotami a tradíciami našej kultúry. Vo výchove vo voľnom čase vystupujú do popredia čiastkové ciele, ktoré vychádzajú z cieľov výchovy a napĺňajú aj funkcie voľného času: umožňovať regeneráciu fyzických a psychických síl, aktívny oddych v primeranej činnosti a tak prispievať k fyzickému a psychickému zdraviu; umožňovať uspokojenie a rozvoj individuálnych potrieb, záujmov, schopností, nadania, talentu, mravných vlastní charakteru a tak napomáhať formovaniu a rozvoju osobnosti s pozitívnymi hodnotovými orientáciami a k sebarealizácii; podporovať rozvoj spoločenských kontaktov a vzťahov, viesť k osvojeniu si spoločenských noriem správania, ľudského spolunažívania, viesť k sociálnej zodpovednosti, aktivite, k občianskej participácii, angažovanosti, k formovaniu vedomých postojov k životným situáciám a tak napomáhať procesu individualizácie a socializácie; vytvárať podmienky a poskytovať príležitosti, ponuky na zmysluplné využívanie voľného času vo vhodnom prostredí a spoločnosti v prospech rozvoja vlastnej osobnosti v súlade so spoločenskými hodnotami a tak napomáhať k utváraniu aktívneho a trvalo udržateľného spôsobu života; predchádzať negatívnym spoločenským javom a prejavoch hrubosti, násilia, trestnej činnosti, kriminality, drogových a iných závislostí, sexuálnej neviazanosti, AIDS a ďalších vytváraním podmienok na tvorivé aktivity, uplatnenie nápadov, sebarealizácie v rôznorodej pozitívnej zaujímavej činnosti a tak chrániť deti a mladý ľudí pred týmito javmi, vytvárať podmienky zdravého vývinu osobnosti i ozdravenia spoločnosti.

7 Špecifické úlohy VMV rozvoj kognitívnej stránky osobnosti
rozvoj emocionálnej stránky rozvoj sociálnej stránky rozvoj fyzickej stránky Na čiastkové ciele nadväzujú špecifické úlohy vo výchove, zamerané na rozvoj všetkých stránok osobnosti: rozvoj kognitívnej stránky osobnosti prispievať k prehlbovaniu teoretických vedomostí získaných na vyučovaní v škole, z iných zdrojov a ich uplatnenie v praktickej rovine pomáhať slabším a menej úspešným žiakom zvládnuť požiadavky školy (ŠKD, CVČ ...) a tak napomáhať úspešnosti žiakov v škole, v ich vzdelávacom vývine ... 2. rozvoj emocionálnej stránky vytvárať podmienky na pozitívne zážitky, na zážitky úspechu v záujmovej a inej činnosti pre všetkých – nadaných, talentovaných i slabších žiakov aj pre deti handicapované – ide o možnosť sebavyjadrenia a prežívanie radosti z vlastných výsledkov; viesť k formovaniu pozitívneho vzťahu k prírode, k životnému prostrediu, primeranými aktivitami podporovať formovanie aktívnych postojov a konaní k ochrane životného prostredia; viesť k formovaniu pozitívneho vzťahu k voľnému času ako k osobnej a spoločenskej hodnote 3. rozvoj sociálnej stránky viesť k úcte k rodičom, k iným ľuďom a k životu ako najvyššej hodnote; viesť k úcte voči kultúrnym tradíciám vlastnej krajiny, národa, spoločnosti; podporovať zmysel pre porozumenie, toleranciu inakosti, voči iným rasám, národom, národnostiam, ich kultúre, jazyku, viesť k zbližovaniu a k ich poznávaniu...; pomáhať kompenzovať nedostatky sociálneho prostredia vo vývine detí a mládeže v neúplných, sociálne, citovo a mravne narušených rodín, z menej podnetného a materiálne chudobného prostredia, napomáhať socializácii a zdravému vývinu dieťaťa. 4. rozvoj fyzickej stránky vytvárať podmienky na fyzické aktivity, podporovať rozvoj telesnej kultúry v prospech fyzického rozvoja, pohybovej zdatnosti, ochrany a upevňovania zdravia, napomáhať kompenzácii fyzického zaťaženia a prispievať k dobrej fyzickej a psychickej kondícii.

8 Možnosti realizácie VMV
Školy (ZŠ + SŠ) – vo formách záujmovej činnosti a iných aktivít školy Základné umelecké školy (ZUŠ) Školské výchovno-vzdelávacie zariadenia (245/2008): Školské kluby detí (ŠKD) Školské strediská záujmovej činnosti (ŠSZČ) Centrá voľného času (CVČ) Školské internáty (ŠI) Ostatné inštitúcie a organizácie (knižnice, múzeá, občianske združenia, organizácie detí a mládeže) (pozri bližšie Kratochvílová: PVČ) Medzinárodná spolupráca (ELRA, EAICY...) VMV uskutočňujú nasledovné inštitúcie: Školy (ZŠ + SŠ) – vo formách záujmovej činnosti a iných aktivít školy, učiteľov a dobrovoľných spolupracovníkov (vedúcich) v práci so žiakmi v čase mimo vyučovania (činnosť záujmových útvarov – krúžkov, klubov, súborov, športových oddielov, skupín, vystúpenia, súťaže, výlety, návštevy kultúrnych, športových a iných podujatí, slávností, stretnutia, verejno-prospešná činnosť a pod...) Základné umelecké školy (ZUŠ) – zamerané na výchovou k umeniu v hudobných, speváckych, tanečných, výtvarných, literárno-dramatických odboroch. Školské výchovno-vzdelávacie zariadenia (podľa školského zákona245/2008): Školské kluby detí (ŠKD) Školské strediská záujmovej činnosti (ŠSZČ) Centrá voľného času (CVČ) Školské internáty (ŠI) Určite by sme tu tiež mohli zaradiť aj Školy v prírode, ale podľa zákona sa zmenili už nie sú výchovno-vzdelávacími zariadeniami ale patria medzi školské účelové zariadenia. Činnosť školských výchovno-vzdelávacích zariadení prebieha v čase mimo vyučovania, hlavne vo voľnom čase žiakov v škole i mimo nej a nadväzuje na vyučovací proces v škole, na jeho výsledky vo vedomostiach žiakov. Niekedy sa nesprávne nelogicky uvádza podľa Kratochvílovej, že školské výchovno-vzdelávacie zariadenia uskutočňujú mimoškolskú výchovu. Je známe, že v škole vo vyučovaní dominuje vzdelávanie, vo výchovno-vzdelávacích zariadeniach dominuje výchova. Výchovu a vzdelávanie žiakov zabezpečujú školy a školské výchovno-vzdelávacie zariadenia. Rezort školstva má potencionálne i reálne najlepšie predpoklady vstupovať úspešne do voľného času detí – žiakov ZŠ a SŠ. V škole počas 10 rokov povinnej školskej dochádzky je sústredená celá populácia detí, na ktoré môžu odborne, kvalifikovane výchovne vplývať učitelia, vychovávatelia aj mimo vyučovania, vo voľnom čase najmä v organizovanej činnosti. V školských výchovno-vzdelávacích zariadeniach pracujú vychovávatelia, ktorí sú odborne pripravení na prácu s deťmi vo voľnom čase. Ostatné inštitúcie a organizácie (knižnice, múzeá, občianske združenia, organizácie detí a mládeže) Medzinárodná spolupráca – v súčasnosti sú otvorené otázky možnosti medzinárodnej spolupráce najmä EU v rámci medzinárodných organizácií pre voľná čas, otázky detí a mládeže: ELRA – European Leisten and Rekreation Association – Európska asociácia voľného času a rekreácie, založená v roku 1972 v Londýne (vydáva časopis, realizuje medzinárodné podujatia) EAICY – European Association for Leisure Time Institutions of Children and Youth – Európska asociácia zariadení pre voľný čas detí a mládeže, bola založená v roku 1991 v Prahe CEMEA – hnutie neformálnej výchovy – školenia, príprava vedúcich, animátorov, dobrovoľníkov a profesionálnych pracovníkov s deťmi a mládežou.

9 VMV = činnostný charakter
Obsah VMV VMV = činnostný charakter Obsah VMV tvoria: odpočinkové činnosti rekreačné činnosti záujmové činnosti verejneprospešné činnosti sebaobslužné činnosti príprava na vyučovanie VMV má výrazne činnostný charakter. Obsah VMV tvoria výchovno-vzdelávacie činnosti – odpočinkové, rekreačné, záujmové, verejneprospešné, sebaobslužné a príprava na vyučovanie. Prvé štyri činnosti tvoria súčasť náplne voľného času a platí pre ne princíp dobrovoľnosti. Posledné dve činnosti majú charakter povinnosti.

10 Odpočinkové činnosti psychicky i fyzicky nenáročné;
cieľ = odstránenie únavy; zaraďujú sa najčastejšie po obede; Formy a obsah OČ: Kľud a oddych Sledovanie obrázkov, TV, DVD, časopisov ... Rozhovory a rozprávanie Pohybovo nenáročné vychádzky Relaxačné techniky... OČ sú činnosti veľmi kľudné, psychicky i fyzicky nenáročné. Slúžia k odstráneniu únavy. Spôsob odpočinku má vplyv na utváranie spôsobu života jedinca, jeho hodnotovú orientáciu a v dospelom veku i na pracovný výkon. Naučiť deti racionálne odpočívať je preto jednom z dôležitých úloh výchovy (VMV). Do režimu dňa sa zaraďujú najčastejšie po obede, alebo podľa potreby i kedykoľvek behom dňa. Najvýdatnejšou formou odpočinku je spánok. K voľbe formy a konkrétneho obsahu činnosti pristupuje vychovávateľ po zhodnotení vonkajších i vnútorných podmienok výchovy. Významný je požiadavka rešpektovania vekových zvláštností. Pokiaľ je možné je potrebné vyhovieť i individuálnym prianiam detí. Tieto činnosti môžu byť organizované hromadne, alebo môžu mať charakter spontánnej aktivity podľa individuálnych potrieb jedincov. Formy odpočinku: kľud na lôžku, lehátku, koberci, v kresle, vonku na prikrývke , spánok, relaxačné cvičenia Kľudné hry námetové (uspávanie dieťaťa...), stolné spoločenské hry pozeranie obrázkov, zbierok, čítanie časopisov, kníh, individuálne spontánne záujmové činnosti práca s počítačom; počúvanie rozhlasu, CD, sledovanie krátkeho programu v TV, DVD; rozhovory o prečítaných, sledovaných televíznych, filmových, divadelných predstavení...; rozprávanie vlastných zážitkov, individuálne neformálne rozhovory so žiakmi; kľudné, pohybovo nenáročné vychádzky; často sa tu uplatňujú i relaxačné techniky, ktoré môžu prinášať rýchle a efektívne odstránenie únavy.

11 Rekreačné činnosti odreagovanie a odstránenie únavy z vyučovania;
pohybovo náročnejšie aktivity – telovýchovné, športové, turistické alebo manuálne zamerané; rešpektovať požiadavku zdravého duševného a telesného vývoja (pohybové a športové hry); realizovať ich vonku; RČ slúžia taktiež na odreagovanie a odstránenie únavy z vyučovania, obsahujú však pohybovo náročnejšie činnosti – telovýchovné, športové, turistické alebo manuálne zamerané. Pravidelné zaraďovanie rekreačných činností je jedným z požiadaviek zdravého duševného a telesného vývoja detí a mládeže. Pri voľbe foriem a obsahu rekreačných činností je dôležité vychádzať zo skutočnosti, že slúžia predovšetkým k odreagovaniu žiakov a sú prostriedkom k vyrovnaniu jednostranného zaťaženia organizmu pri vyučovaní. Vychovávateľ musí byť informovaný o priebehu vyučovania a mal by poznať rozvrh hodín. Tomu potom prispôsobuje obsah a formy činností. Pokiaľ to počasie dovolí mali by sa realizovať vonku. Pri organizovaní rekreačných činností sa často uplatňujú pohybové hry, hry s pravidlami, väčšinou kolektívne. Pri ich výbere rešpektujeme vek. Čím sú žiaci mladší, tým jednoduchšie majú byť pravidlá. U žiakov ml. šk. veku volíme pohybové hry, pri starších športové hry so súťaživým charakterom. Jednou z obvyklých foriem organizovaných rekreačných činností sú vychádzky s prvkami športových, turistických, prírodovedných a iných záujmových činností. V rámci rekreácie je vhodné vychádzať z priania detí/žiakov. Zvlášť u detí mladšieho školského veku sú spontánne pohybové činnosti z fyziologického hľadiska veľmi účinné, vyhovujú ich silnej potrebe pohybu a majú veľký kompenzačný význam. Ako rekreačné činnosti môžeme považovať: Telovýchovné chvíľky zamerané na upevňovanie návykov správneho držania tela a zdokonaľovanie nervosvalovej koordinácie; vyrovnávajúce cvičenia, uvoľňovacie cviky, zdravotná a kondičná gymnastika s náčiním i bez neho; pohybové hry na ihrisku, v záhrade, parku, vo voľnej prírode s obsahom základnej lokomócie (chôdza, beh, skok, hádzanie, chytanie ...); využitie areálov zdravia a detského náčinia na ihriskách, prekonávanie prírodných prekážok; sezónne hry a zábavy; rekreačné prevádzanie športových hier, atletika, gymnastika, plávanie, korčuľovanie, lyžovanie ... vychádzky spojené s telovýchovnou, prírodovednou alebo inou záujmovou činnosťou; činnosti spojené s ochranou a tvorbou životného prostredia (čistota okolia, zelene ...); činnosti hudobno-pohybové, hry so spevom či hudbou, cvičenie pri hudbe, ľudové a spoločenské tance, diskotance...

12 Kedy zaradiť odpočinkové a rekreačné činnosti
Kolísanie výkonnosti detí Vrchol 9-10 hod. doobedu Najnižšia výkonnosť hod. poobede Odpočinkové činnosti – ráno, po obede min. Rekreačné činnosti – stredný stupeň únavy Pri zaraďovaní odpočinkových a rekreačných činností berieme do úvahy kolísanie výkonnosti detí v priebehu dňa. V ranných hodinách je nízka, pozvoľna stúpa a dosahuje vrchol približne medzi 9. a 10. hodinou doobedu. Nasleduje pozvoľný pokles, najnižšia výkonnosť je poobede medzi hodinou. Potom opäť stúpa, večer dochádza k poklesu. Odpočinkové činnosti sa zaraďujú v dobe najväčšieho poklesu výkonnosti, teda ráno, po obede a večer. Je však potrebné pozerať aj na typ výchovného zariadenia: ŠKD – ráno, po obede (30-70 min.) Rekreačné činnosti sú účinné, zaradia sa pri strednom stupni únavy. Pri väčšej únave z vyučovania sú neúčinné, alebo môžu pôsobiť až negatívne.

13 Činnosť vychovávateľa pri rekreácii a odpočinku
Priania a želania detí na prvom mieste ALE SLEDUJEME REALIZÁCIU VÝCHOVNÝCH CIEĽOV Dbá na príjemné prostredie Pripravuje ponuku Sám sa môže zapojiť do činnosti Pri týchto činnostiach vychovávateľ vychádza praniam žiakov a umožňuje im aktívny podiel na plánovaní, organizáciu a hodnotenie činností. Pre svoje zámery získava deti účinnou a premyslenou stimuláciou, ponúka im vhodné činnosti a ponecháva možnosť voľby. Priebeh činností ovplyvňuje nenásilne tak, aby uspokojoval potreby detí a záujmy a zároveň realizuje výchovné ciele. Dbá na kľud, príjemné, nehlučné a bezkonfliktné prostredie a zároveň pri rekreácii dbá na dostatok príležitostí k všestrannému a výdatnému pohybu na zdravom vzduchu. Jeho úlohou je pripraviť ponuku spontánnych aktivít, zaistiť vhodné pomôcky, oznámi deťom čo a ako dlho môžu robiť podľa svojho uváženia. Tiež sa môže sám zapojiť do činnosti. Do spontánnych aktivít zasahuje len vtedy ak je ohrozené zdravie a bezpečnosť dieťaťa. Do spontánnych aktivít zasahuje len vtedy ak je ohrozené zdravie a bezpečnosť dieťaťa.

14 Sebaobslužné činnosti
vedenie dieťaťa k samostatnosti o vlastnú osobu o osobný majetok pestovanie návykov osobnej hygieny účelného a vkusného obliekania starostlivosti o prostredie komunikácie s ľuďmi Sebaobslužné činnosti sa zameriavajú na vedenie dieťaťa k samostatnosti v starostlivosti o vlastnú osobu a osobný majetok. Ich podstata spočíva v pestovaní návykov osobnej hygieny, návykov kultúrneho správania, účelného a vkusného obliekania, návykov starostlivosti o poriadok a čistotu prostredia a návykov pri komunikácii s ľuďmi spoločenské správanie, práca s informáciami...). Podmienkou výchovného úspechu je pravidelnosť, denný režim, dôslednosť, vytrvalosť a veľká trpezlivosť. Obsah: návyky osobnej hygieny súvisiace s ochranou pre infekciami a s kultúrou správania (pravidelné umývanie rúk pred jedlom, kultúra stolovania, správanie pri infekčných ochoreniach a pri styku s chorými); návyky účelného a vkusného obliekania, starostlivosť o odev a obuv (voľba vhodného oblečenia podľa počasia a typu činnosti, správny postup a tempo pri obliekaní, starostlivosť o čistotu odevov a obuvi, uplatnenia estetického hľadiska pri obliekaní); návyky starostlivosti o poriadok a čistotu prostredia (udržovanie poriadku v osobných veciach, v školských potrebách, estetický vzhľad prostredia) návyky pri jednaní s ľuďmi, správanie v spoločnosti (udržovanie poriadku, poďakovanie, ospravedlnenie), získanie alebo potreba povedať informáciu, schopnosť sebapresadenia, uplatnenie názoru spoločensky akceptovateľným spôsobom, schopnosť komunikácie, vedenia dialógu, hľadania kompromisov, riešenia konfliktov...)

15 Verejneprospešné činnosti
vedenie dieťaťa k dobrovoľnej práci v prospech druhých ľudí podiel na ochrane a tvorbe životného prostredia pomoc slabším, starším, chorým kultúrne a osvetové činnosti a iné... Verejneprospešné činnosti spočívajú vo vedení dieťaťa k dobrovoľnej práci v prospech druhých ľudí, jednotlivcov či sociálnych skupín. Ako príklad tu možno uviesť podiel na ochrane a tvorbe životného prostredia, pomoc slabším, starším, chorým, kultúrne a osvetové činnosti a pod. Tieto aktivity sa pri dobrom pedagogickom vedení výrazne podieľajú na formovaní kladných charakterových vlastností a podnecovaní žiadúcich sociálnych vzťahov. Podstatou verejneprospešných činností je uvedomelé vykonávanie takých prác, ktoré prospievajú ostatným ľuďom vytváraním určitých hmotných alebo duchovných hodnôt. Tieto činnosti sú súčasťou voľného čase a pre ne plne platí princíp dobrovoľnosti. Jediným možným postupom vychovávateľa je len vhodná motivácia, ktorá by po činnosti mala priniesť pocit uspokojenia, radosti a spoločenského ocenenia činnosti. Sebaobslužné a verejné činnosti spolu úzko súvisia. Verejne prospešné činnosti delíme: činnosti konané v prospech menšej skupiny ľudí (rodina, trieda, ŠKD, záujmový útvar ...) činnosti konané v prospech väčších skupín (deti v MŠ, detskom domove, všetci žiaci školy, obyvatelia domu seniorov, mesto, krajina...)

16 Príprava na vyučovanie
činnosti, ktoré súvisia s plnením školských povinností Vypracovávanie písomných a iných zadaných úloh rozširovanie a prehlbovanie poznatkov z vyučovania využívať iné odlišné metódy a formy – didaktické hry Prípravou na vyučovanie sa myslí okruh činností, ktoré súvisia s plnením školských povinností. Jednotlivé typy výchovných zariadení sa podieľajú na príprave na vyučovanie v rôznej miere a rôznymi formami, podľa svojich funkcií a veku dieťaťa. Okrem vypracovávania písomných a iných zadaných úloh patrí do tejto oblasti i rozširovanie a prehlbovanie poznatkov z vyučovania, ich konkretizácia a praktické využitie. Spôsoby práce by mali byť pokiaľ možno odlišné od vyučovania a zaujímavé. Aktivizujúci vplyv má použitie didaktických hier. Príprava na vyučovanie súvisí so záujmovými činnosťami, pri ktorých majú deti možnosť praktickej aplikácie vedomostí a ich rozširovanie a prehlbovanie. Vychovávatelia ovplyvňujú kvalitu prípravy na vyučovanie vhodným zaradením do režimu dňa, vytvorením optimálnych podmienok pre učenie individuálnym prístupom k deťom i naviazanie spolupráce s učiteľmi a rodičmi detí. Prípravu na vyučovanie chápeme ako súčasť učenia sa žiaka. Žiak získava poučenia, formuje a mení svoju osobnosť ako pri vyučovaní, tak pri iných výchovných činnostiach. Pre túto činnosť môžeme vyberať spontánne i organizované záujmové činnosti, didaktické hry, verejneprospešnú prácu, hry, zábavy, čítanie, sledovanie TV ...

17 Záujmové činnosti uspokojovanie, rozvíjanie a kultivácia záujmov;
Základné činnosti: spoločenskovedné prírodovedné pracovno-technické telovýchovné, športové esteticko-výchovné. ZČ sú najdôležitejšou súčasťou obsahu VMV. uspokojovanie, rozvíjanie a kultivácia záujmov, uspokojovanie potrieb rozvoj špecifických schopností sú významné výchovné úlohy, ktoré sa podieľajú na utváraní životného štýlu a hodnotovej orientácie človeka. Medzi základné oblasti možno zahrnúť činnosti: spoločenskovedné prírodovedné pracovno-technické telovýchovné, športové esteticko-výchovné. Ideálom VMV je výchova jedinca s mnohostranne rozvinutými záujmami a jedným hlbokým špecializovaným centrálnym, celoživotným záujmom. Výchovné úsilie má v tomto smere veľký význam, požadovaná úroveň záujmov sa u človeka prejavuje tiež v úrovni rodinnej výchovy a v jeho pracovnej výkonnosti a pomáha sa mu vyrovnať sa s náročnými životnými situáciami. Tým prispieva k duševnej hygiene, zlepšuje duševnú rovnováhu, spokojnosť, vyrovnanosť. Duševné zdravie má vplyv i na telesnú kondíciu, odolnosť a zdatnosť človeka. Telesné a duševné zdravie a vyrovnaný človek je schopný kvalitných pracovných výkonov, takže racionálne vyuňžívanie VČ má i ekonomický efekt.

18 Vyhľadať v dokumentoch
Úloha výchovný program (čo to je a na čo nám slúži, čo všetko obsahuje) výchovné štandardy – výkonové, obsahové výchovné plány, osnovy Vyhľadať v dokumentoch spoločná úloha predstaviť jedno zariadenie (ŠKD, ŠSZČ, CVČ, ŠI) – podľa skupiny uviesť základné informácie o zariadeniach tematické celky kompetencií ukážka konkrétneho výchovného programu Úloha po skupinách