Leonid Iľjič Brežnev.

Prezentácia na tému: "Leonid Iľjič Brežnev."— Prepis prezentácie:

1 Leonid Iľjič Brežnev

2 Životopis narodil sa v roku 1906 v malej ukrajinskej obci Kamensko v rodine kovorobotníka po skončení štúdíí technického smeru v roku 1935 bol inžinierom v metalurgickom závode v Kurskej oblasti V 17-tich rokoch vstúpil do Kosmopolu a o 6 rokov neskôr do Komunistickej strany ZSSR počas vojny sa zúčastnil na oslobodzovaní Československa ako politický činiteľ Sovietskej armády po vojne dosiahol hodnosť generálmajora v politike sa pred ním odvíjala sľubná kariéra v Moskve roku 1957  zvádzal boj o Stalinovo miesto s Nikitom Chruščovom, ktorý prehral

3 ale roku 1964 Brežneva vymenovali za prvého tajomníka ÚV KSSZ a jeho pozícia sa postupne upevňovala
do vedenia vniesol stabilnejšie a pragmatickejšie metódy XIII. zjazd KSSZ roku 1966 potvrdil novú líniu strany, ktorá bola súčasne neoficiálnou rehabilitáciou stalinizmu. Brežnevovu éru charakterizoval vzostup ZSSR na pozíciu veľmoci rovnocennej USA. ZSSR signalizoval svoju pripravenosť rokovať s USA o znížení stavu vojsk v Európe medzi najvyššími predstaviteľmi vedúcich krajín znepriatelených blokov boli podpísané zmluvy o obmedzení strategického zbrojenia SALT Vrcholným výsledkom toho úsilia bola Konferencia o bezpečnosti a spolupráci v Európe roku 1975 v Helsinkách

4 roku 1968 sa Brežnev hlavnou mierou pričinil o inváziu vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska.
v decembri 1979 nariadil vstup sovietskych vojsk do Afganistanu, kde sa po palácovom prevrate uskutočnenom komunistami, rozpútal boj medzi stúpencami starej a novej vlády počas 18 rokov, keď bol Brežnev najmocnejším mužom Kremľa, sa pomery v ZSSR síce stabilizovali, no odmietaním progresívnych zmien sa zároveň konzervovali pod jeho vedením systém nedokázal adekvátne čeliť vnútropolitickým a ekonomickým problémom nehybnosť sovietskeho režimu sa skončila až po nástupe Michaila Gorbačova roku 1985. zomrel ráno 11.novembra 1982

5 Intervencia do ČSSR bol to vojenský vpád vojsk piatich krajín Varšavskej zmluvy na čele so ZSSR (ZSSR , Maďarsko,Bulharsko,Poľsko) vojská NDR boli tiež pripravené, ale ich účasť bola na poslednú chvíľu odvolaná z Moskvy Invázne vojská, ktoré na územie ČSSR vstúpili  obsadili väčšinu strategických miest po celej krajine verejnosť v priebehu prvého týždňa vyjadrovala silný odpor k takémuto jednaniu spojeneckých krajín, sama však nebola schopná jednať dôsledkom vpádu bolo potlačenie česko-slovenského pokusu o reformu socializmu, obrodného procesu známeho ako Pražská jar Invázne jednotky Sovietskej armády zostali v krajine až do roku 1991.

6 V noc invázie Kanada, Dánsko, Francúzsko, Paraguaj, Spojené kráľovstvo a Spojené štáty požiadali o stretnutie Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov. Spojené štáty americké na inváziu oficiálne nereagovali, keďže akceptovali dohody o povojnovom rozdelení Európy 16. januára 1969 sa na protest proti okupácii krajiny upálil na Václavskom námestí v Prahe Jan Palach Vpád vojsk ZSSR vysvetľovalo tým ,že ZSSR má právo zasahovať do záležitostí komunistických krajín pokiaľ je v nich komunistický režim ohrozený(Brežnevova doktrína).

7 Vzťah k Západu – Studená vojna od konca 60-tych rokov
na konci 60. rokov vzájomný politický vzťah oboch superveľmocí začal postupne meniť. hlbších príčin uvoľňovania napätia bolo niekoľko: šok z Kubánskej krízy ( možnosť 3.Svetovej vojny ) dôležitým krokom na ceste k uvoľňovaniu bola zmluva o jadrových pokusoch z roku 1963 a podpísanie zmluvy o nerozširovaní jadrových zbraní v roku 1968 kontrast medzi začiatkom a koncom 80.rokov bol veľmi veľký v prvej polovici zaznamenali sovietsko - americké vzťahy najhoršiu úroveň za poslednú generáciu

8 do veľkej miery spôsobila klinickú smrť politiky uvoľňovania medzinárodného napätia Moskva, ktorá neustále zvyšovala svoj zbrojný potenciál a k riešeniu problémov v rôznych kútov sveta sa stavala čoraz agresívnejšie, čo spôsobilo prudkú reakciu spojených štátov výdavky na armádu začala zvyšovať v poslednom roku svojho fungovania už vláda prezidenta Cartera.

9 Vzťah k Východu v Československu v roku 1968 chceli reformní vodcovia spojiť socialistické princípy v ekonomike s politickou demokraciou túto reformu považovali v Moskve za obzvlášť nebezpečnú, pretože hrozilo, že sloboda diskusie, uvoľnenie cenzúry a ostatné demokratizačné opatrenia môžu viesť k úplnému odmietnutiu socializmu a nastoleniu prozápadného režimu ubezpečenia Alexandra Dubčeka vodcom v Moskve nestačili a nasledovala „bratská pomoc“ v Poľsku bol vývoj špecifický, a to z niekoľkých dôvodov: svoje relatívne pevné postavenie si stále udržiavala katolícka cirkev (aj vďaka zvoleniu K. Wojtylu za pápeža), roľníctvo si tu úzkostlivo strážilo svoju nezávislosť od štátu, a napokon, z histórie prameniace protiruské cítenie 

10 keď sa Solidarita, založená v roku 1980, stala hrozbou pre samotnú moc komunistov, vyhlásil generál Jaruzełski stanné právo prvoradým cieľom poľských komunistov bolo vyhnúť sa invázii zo ZSSR keďže nechceli stratiť aj ten kúsok rešpektu, ktorý u národa ešte mali ZSSR si musel v prípade východoeurópskych krajín vybrať z dvoch možností: právo alebo stabilita. tieto krajiny sa i tak stali pre ZSSR v určitom zmysle zbytočnými v ére jadrových zbraní s dlhým doletom nemali žiadny zmysel ako nárazníkové pásmo, spôsobovali len politické nepríjemnosti, pre ZSSR boli aj ekonomickou príťažou, a vzťah týchto národov k Sovietskemu zväzu bol prinajmenšom chladný, ak nie priamo nepriateľský.

11 Záver Názor Michal Šatara: Podľa môjho názoru Leonid Brežnev mal fantastické politické vlohy,ale tak, ako v podstate všetkých komunistov ho veľmi zatienila jeho túžba moci,ktorú si dokazoval pomocou tankov a zbraní.Neuvedomoval si,že čím viac plynie čas,tým viac treba krajinu reformovať (politicky),ináč je jeho režim odsúdený na zánik Názor Viliam Višňovský: Z vlastnej skúsenosti viem,že propagácia Brežneva vo Východnej Európe mala aj duševný vplyv na ľudí.Podľa mňa je úžastné ako mohli všetci uveriť tomu,že tento komunista je správny vodca, hoci to ani z ďaleka nebola pravda.Ale napriek všetkému sa dokázal presadiť a ovládať masy ľudí.

12 Zdroje http://encyklopedia.sme.sk/c/3060759/breznev-leonid-iljic.html
Havrila, Oto : Ľudia, ktorí zmenili svet. Prvé vydanie. Praha: Ottovo Nakladateľstvo s. ISBN