Sobášnosť a rozvodovosť

Sobášnosť a rozvodovosť

Demografické modelovanie
na rozdiel od plodnosti a úmrtnosti ovplyvňuje sobášnosť a rozvodovosť proces reprodukcie len nepriamo – ovplyvňujú plodnosť, Rodinu môžeme definovať: - v širšom slova zmysle ako relatívne trvalé spoločenstvo jedného muža so ženou a ich deťmi s viac ženami - mnohoženstvo, resp. polygamia (Islám – muž môže mať max. 4 manželky), alebo jednej ženy s viac mužmi - polyandria (eskimáci) - v užšom slova zmysle budeme rodinu ponímať ako monogamiu, spolužitie jedného muža s jednou ženou rôzne formy rodiny sťažujú medzinárodnú porovnateľnosť a konštrukciu ukazovateľov, ktorými sa snažíme vystihnúť intenzitu formovania rodín, resp. ich rozpadu preto sa v demografii spravidla sústreďujeme na rodiny monogamné, ktorých základom je muž a žena

vznik rodiny je založený na manželskom zákonodarstve, alebo na manželskom zvykovom práve podľa nich dochádza k uzatvoreniu manželstva, ktoré je vo väčšine spoločností spojené so zvláštnou formalitou označovanou ako sobáš proces formovania manželstva alebo uzatváranie sobášov označujeme ako sobášnosť – hromadný demografický jav manželské právo predpisuje spôsob uzatvorenia manželstva a to: - civilným sobášom - cirkevným sobášom (u nás platné od roku 1992). ak sa v spoločnosti vyskytuje typ zväzku, keď pri jeho vzniku neexistuje žiadna formalita alebo ceremoniál, nazývame tento spôsob spolužitia konsenzuálnym manželstvom – mimomanželský vzťah (dávnejšie nazývaný konkubinát, dnes označenie ako druh a družka).

ak je uzatvorenie manželstva možné len v jednej etnickej, sociálnej, náboženskej, resp. územne vymedzenej subpopulácii, hovoríme o endogamii, dva typy endogamie: 1) rešpektujúci zákaz incestu (sobáše vo vnútri danej skupiny, nejde o sobáš medzi najbližšími príbuznými); 2) nerešpektujúci zákaz incestu (napr. u egyptských faraónov a ich sestier, kráľovských sobášov, apod.) endogamia môže viesť až k vytvoreniu izolátu (kmene, manželstvá v rámci pokrvnej príbuznosti), môže dochádzať k negatívnym geneticky podmieneným javom, napr. zužovanie genofondu zvyšovanie frekvencie vrodených chorôb atď.

Levirát príbuzenské pravidlo, ktoré prikazuje mužovi oženiť sa s vdovou po jeho zomrelom bratovi (vyskytuje sa hlavne v pastierskych spoločnostiach Beduíni, Fulbovia a i., u Židov: židovský zákon aplikuje toto pravidlo len na bezdetnú vdovu) Sororát príbuzenské pravidlo, ktoré prikazuje vdovcom oženiť sa so sestrou zomretej ženy. Je charakteristický pre obdobné spoločnosti ako levirát, pastierske kmene Afriky a Blízkeho Východu. V tradičnom čínskom systéme príbuzenských vzťahov platil sororát zároveň so sobášom jedného muža s niekoľkými sestrami. ak je partner/ partnerka mimo vlastnej skupiny, hovoríme o exogamii, resp. zmiešaných manželstvách.

Sobáš je demografická udalosť, ktorá sa nemusí uskutočniť u všetkých príslušníkov sledovanej populácie (na rozdiel od narodenia a úmrtia) je udalosťou opakovateľnou u jednej a tej istej osoby. Limitujúce faktory pre uzavretie manželstva v SR sú: dosiahnutie minimálneho veku (u nás 18 rokov, výnimočne – napr. pri tehotenstve – 16 rokov), sobáš môžu uzatvoriť len osoby slobodné, rozvedené alebo ovdovelé, ak je určitý stupeň príbuzenských vzťahov, vo väčšine manželských zákonodarstiev sa nepovoľujú príbuzenské sobáše a to až do určitého stupňa pokrvnosti. U nás nemôže byť uzatvorený sobáš medzi predkami a potomkami (matka - syn, medzi súrodencami, bratancami) platí to i o príbuzenstve, založenom na osvojení.

V monogamnej spoločnosti rozlišujeme: prvé sobáše – protogamné (sobáše slobodných) a ďalšie sobáše –palingamné (sobáše ovdovelých, rozvedených), Počet uzatvorených manželstiev závisí od: - veľkosti súboru sobáša schopného obyvateľstva - rozdelenia podľa pohlavia a veku POSTMARITÁLNA REZIDENCIA - je spôsob, kde sa môžu manželia po svadbe usadiť: Atrilokalita = manželia sa usídlia v rodine nevesty Patrilokalita = manželia sa usídlia v rodine manžela Neolokalita = manželia bývajú na novom mieste Bilokalita = manželia bývajú striedavo v rodine manžela, manželky Duolokalita = každý z manželov ešte nejakú dobu po svadbe žije vo svojej rodine

Ukazovatele všeobecná (hrubá) miery sobášnosti Miera sobášnosti slobodných (vo veku x) kde - Sx je počet prvých sobášov vo veku x (za rok) - Px je stredný stav slobodných vo veku x

počet sobášov a intenzita sobášnosti na Slovensku kolíše, pokračuje (podobne ako v ČR) odklad sobášov do vyššieho veku, počet uzavretých manželstiev v SR v roku 2008 bol zatiaľ najvyšší od roku 1993 a keby sa zachovala táto úroveň sobášnosti, potom by do manželstva vstúpilo aspoň raz za život 52 % mužov a 56% žien Rekordný počet sobášov od r v SR bol v r (vyše 30 tis.), v r vyše 40 tis. Príklad: V roku 2008 bolo na Slovensku uzavretých sobášov, stredný stav obyvateľstva bol , t.j. hrubá miera sobášnosti slovenskej populácie dosiahla hodnotu 5,2 ‰ V roku 2014 bolo uzavretých sobášov, stredný stav obyv , hrubá miera sobášnosti 4,93

Rozvodovosť Rozvodovosť – rozvody manželstiev chápané ako hromadný demografický jav – negatívny jav z hľadiska reprodukcie Rozvod – právny spôsob zániku manželstva za života manželov Hrubá miera rozvodovosti – počet rozvodov k strednému stavu obyvateľov obyčajne za rok (v promile) (v roku 2014 bola hrubá miera rozvodovosti 2,07 promile)

Všeobecná miera rozvodovosti – počet rozvodov k počtu existujúcich manželstiev (obyčajne k strednému stavu ženatých mužov, resp. vydatých žien v konkrétnom roku) - miera rozvodovosti manželstiev kde P je stredný stav vydatých žien. Priemerná dĺžka trvania manželstva pri jeho zániku – aritmetický priemer dĺžok trvania manželstiev pri ich zániku Index rozvodovosti – počet rozvodov k uzavretým manželstvám obyčajne za rok (v %)

Rozvodovosť slovenskej populácie sa v rokoch 2007 a pohybovala na úrovni 2,3‰. Ako miera rozvodovosti sa niekedy používa aj index rozvodovosti, ktorý je definovaný vzťahom je to ukazovateľ konštruovaný nevhodne, lebo dáva do pomeru niečo, čo spolu viac menej nesúvisí – počet rozvodov a sobášov v rovnakom roku interpretuje sa nesprávne - percento sobášov končiacich rozvodom. Rozvody v roku t ale viac súvisia so sobášmi v rokoch t − 1, t − 2, t − 3 atď., nie so sobášmi v roku t. Z tohto dôvodu môže index rozvodovosti dávať zavádzajúce informácie

rok 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 sobáše 26 149 25 939 27 437 28 293 26 356 25 415 25 621 26 006 25 491 26 737 reťaz. I 99,2 105,8 103,1 93,2 96,4 100,8 101,5 98,0 104,9 rozvody 14 346 14 007 13 048 12 675 13 415 12 731 11 767 10 948 11 637 11 232 97,64 93,15 97,14 105,84 94,90 92,43 93,04 106,29 96,52

Špecifické miery - špecifická miera sobášnosti - špecifická miera rozvodovosti * index x = vek, špecifické miery sa počítajú aj pre pohlavie

Je potrebné pripomenúť obtiažnu porovnateľnosť mier sobášnosti a rozvodovosti v rôznych populáciách. V každom kultúrnom prostredí sa ustálili iné formy rodiny, teda aj iné formy manželstiev. Porovnávať napríklad sobášnosť v krajinách, ktoré pripúšťajú mnohoženstvo a sobášnosť v európskych krajinách je nezmysel !!!

Tabuľky sobášnosti a rozvodovosti patria medzi tabuľky života (aj LT, tabuľky plodnosti a i.) predstavujú najlepšie demografické modely, ktoré analyzujú sobášnosť a rozvodovosť so širokým praktickým uplatnením, nie len v demografii náročná dátová základňa, ktorá častokrát znemožňuje konštrukciu tabuliek existuje viacero metód výpočtu, ktorých výsledkom sú rôzne intenzity sobášnosti a ďalšie charakteristiky rozloženia modelových tabuľkových sobášov – znemožňuje porovnanie pri komparácii ukazovateľov v populáciách je potrebné používať stále jednu metódu

70-te roky: - počet uzatvorených manželstiev sa pohyboval od 36 do 44 tisíc, s maximom v roku 1977, - priemerný vek pri prvom sobáši sa pohyboval okolo 25,5 rokov u mužov a 22,8 rokov u žien, - pomerne častý bol výskyt sobášov mužov a žien v najmladších vekových kategóriách - do 19 rokov, - na začiatku 70. rokov bolo ženatých približne 1,8 tisíc mužov a vydatých 14,5 tisíc žien do 19 rokov. Z celkovej populácie príslušnej vekovej kategórie to predstavovalo podiel 0,8 % u mužov a 6,5 % u žien.

- podľa výsledkov sčítania v roku 1970 predstavoval podiel osôb žijúcich v manželstve takmer 50 % (47,8 % u mužov, 46,7 % u žien). - do nasledujúceho sčítania sa počet ženatých, resp. vydatých zvýšil u oboch pohlaví rovnako, približne o 12 %. - okrem trendu zvyšovania počtu mužov a žien žijúcich v manželstve, došlo v období medzi uvedenými dvoma sčítaniami k presunu maximálnej početnosti ženatých mužov a vydatých žien zo starších vekových skupín do mladších. Kým v roku 1970 prevládali medzi ženatými muži 40 až 49 roční a medzi vydatými ženy 35 až 44 ročné, v roku 1980 to boli u oboch pohlaví vekové kategórie a ročných – vývoj mier sobášnosti v 70. a 80. rokoch v jednotlivých vekových skupinách mužov a žien poukazuje na stabilné, vyrovnané sobášne správanie, bez výrazných výkyvov

Najvyššiu intenzitu sobášnosti v tomto období vykazovali u oboch pohlaví roční. Muži: - do konca 80. rokov sa najviac zvýšili miery sobášnosti ženíchov do 19 rokov (o 33 %), - zvýšenie tohto ukazovateľa sa v oveľa menšom rozsahu prejavilo ešte u mužov vo veku od 35 do 49 rokov, - v ostatných vekových skupinách sa miery sobášnosti mužov znížili – najviac u ženíchov nad 50 rokov, Ženy: - v prípade žien bola situácia vo vývoji mier sobášnosti odlišná. Výrazne sa zvýšili miery sobášnosti žien ročných, vo vekovej skupine ročných, - pokles intenzity sobášnosti v priebehu 70. až 80. rokov zaznamenali ženy vo vekových kategóriách rokov (o 8,7 %) a od 45 rokov vyššie.

90 – te roky: - zníženie intenzity sobášnosti ako reakcia na zmeny spoločenských pomerov (najmä po roku 1992) - ešte v roku 1990 však došlo k jednorazovému výraznému zvýšeniu počtu sobášov a intenzity sobášnosti. Bola to reakcia na štátom vopred oznámené zrušenie mladomanželských pôžičiek k , takže mnoho párov urýchlilo uzavretie manželstva tak, aby to stihli ešte v roku znižovanie sobášnosti po roku 1990 pokračovalo bez výrazných prerušení až do roku 2001 (23795), v ktorom bol zaznamenaný historický druhý najnižší počet sobášov od roku Aj jednotlivé ukazovatele sobášnosti vtedy dosiahli svoje extrémne hodnoty. Od roku 2002 nastáva vo vývoji sobášnosti pozitívny zvrat - intenzita sobášnosti opäť narastá

Odklad manželstva na neskoršiu dobu, ako prejav zásadnej zmeny v správaní sa mladej populácie vo vzťahu k manželstvu, zapríčinil nárast priemerného veku pri prvom sobáši, - od roku 1992 do roku 2004 sa priemerný vek mužov aj žien pri prvom sobáši zvýšil zhruba o 3,5 roka, slobodní muži sa ženili v priemere 27,9 roční a slobodné ženy 25,3 ročné, - zvlášť výrazné zvýšenie hodnôt priemerného veku pri sobáši nastalo na začiatku 21. storočia, po roku 2004 sa priemerný vek pri sobáši zvýšil na: - 29,6 rokov u mužov a - 26,7 u žien, čo predstavuje za obdobie od roku 1992, kedy tento ukazovateľ začal vykazovať nárast, zvýšenie o takmer štyri roky u oboch pohlaví.

medzi rokmi 1989 až 2011 sa zvýšil vek u mužov z pôvodných necelých 25 rokov na viac ako 31 rokov, u žien z viac ako 22 rokov na necelých 29 rokov, najviac uzavretých manželstiev pripadalo na jún, júl, august a september (Vyplýva to z najnovšej publikácie Výskumného demografického centra Inštitútu informatiky a štatistiky (Infostat) s názvom Populačný vývoj v Slovenskej republike 2011).

OBYVATEĽSTVO PODĽA RODINNÉHO STAVU – zo sčítania v r Podiel slobodných na celkovom počte obyvateľov SR sa za 20 rokov nezmenil. Pri sčítaní v rokoch 1991, 2001 i 2011 predstavoval približne 42,3 %. Dochádza k poklesu podielu vydatých a ženatých obyvateľov zo 44,9 % v roku 2001 na 41 % v roku Zvyšuje sa podiel rozvedených zo 4,3 % v roku 2001 na 7,6 % v roku Podiel ovdovených obyvateľov je v roku 2011 v porovnaní s rokom 2001 nezmenený (asi 7,2 %). Najviac slobodných obyvateľov je v Prešovskom kraji (44,9 %), najviac ženatých a vydatých žije v Bratislavskom a Trenčianskom kraji (42,6 %). Najviac rozvedených obyvateľov je v Banskobystrickom kraji (9,9 %) a najviac ovdovených obyvateľov má Nitriansky kraj (8,2 %).

Najčastejšie príčiny rozpadu manželstva: 1. zo strany muža: - alkoholizmus: 26,7% - nevera: 21,6% - rozdielnosť pováh: 18,6% 2. zo strany ženy: - nevera: 18,7% - nezáujem o rodinu: 5,1

- s rastúcim počtom detí klesá početnosť rozvedených manželstiev - pri sledovaní rozvodovosti by sa mala brať do úvahy aj religiózna štruktúra manželstiev - v súčasnosti sa partneri rozvádzajú v priemere až po 15 rokoch manželstva - na rozvodovosť má vplyv počet detí a ich vek - v SR klesá rozvodovosť od západu na východ a od juhu na sever – súvis s urbanizáciou SR – 3 typy rozvodových regiónov (Mládek, Širočková, 2002): 1. Región vysokej úrovne rozvodovosti (stredné, južné Slovensko, Bratislava, Košice) 2. Región strednej úrovne rozvodovosti (takmer celé západné Slovensko, Ružomberok, L. Mikuláš, Poprad, Michalovce, Trebišov) 3. Región nízkej úrovne rozvodovosti (sever – Orava, Kysuce, východ- Spiš, Šariš, Zemplín)

Obyvateľstvo podľa rodinného stavu, zo sčítania v r. 2011

Ďakujem za pozornosť

Sobášnosť a rozvodovosť

Podobné prezentácie

Prezentácia na tému: "Sobášnosť a rozvodovosť"— Prepis prezentácie:

Podobné prezentácie

O projekte

Spätná väzba

Prihlásiť sa

Prihlásiť sa prostredníctvom sociálnej siete:

Sobášnosť a rozvodovosť

Podobné prezentácie

Prezentácia na tému: "Sobášnosť a rozvodovosť"— Prepis prezentácie:

Podobné prezentácie

O projekte

Spätná väzba