Predštátnicová výučba Medzinárodné právo verejné

Prezentácia na tému: "Predštátnicová výučba Medzinárodné právo verejné"— Prepis prezentácie:

1 Predštátnicová výučba Medzinárodné právo verejné
Vzťah medzinárodného a vnútroštátneho práva Demokratizácia medzinárodného práva Účasť štátov a neštátnych subjektov a ich podiel na demokratizácii medzinárodného práva Rule of Law v medzinárodnom práve Ľudmila Elbert Ústav medzinárodného práva a európskeho práva

2 Vzťah Medzinárodného práva a Vnútroštátneho práva
vzťah MP a VNŠP je potrebné riešiť najmä pri aplikácii noriem vnútroštátneho a medzinárodného práva, kedy sa nevyhneme ich vzájomnej interakcii je potrebné jasne zadefinovať, normy ktorého právneho systému je možné realizovať a využiť pri ochrane tých-ktorých záujmov subjektov vnútroštátneho práva MP neobsahuje konkrétne pravidlo, podľa ktorého by si štáty mali upraviť vzťah medzinárodného a ich vnútroštátneho práva, túto otázku riešia štáty samostatne a slobodne v rámci svojej výlučnej právomoci (čl. 1 ods. 2 ÚSR- SR uznáva a dodržiava všeob. pravidlá MP, MNZ, ktorými je viazaná, a MN záväzky) z pohľadu MP- panuje presvedčenie o priorite pravidiel medzinárodného práva pred vnútroštátnym právom- Prednosť MP pred VNŠP- čl. 3 Návrhu článkov Komisie pre MP o zodpovednosti štátov za MN protiprávne konanie- protiprávnosť konania sa posudzuje podľa MP, aj napriek tomu, že podľa VNŠP išlo o konanie zákonné, čl. 27 VDZP- zml. strana sa nemôže dovolávať ustanovení svojho VNŠP ako dôvodu neplnenia zmluvy; toto pravidlo má obyčajový pôvod- potvrdené judikatúrou SDMNS- Grécko-bulharské komunity- vo vzťahoch medzi stranami dohovoru nemôžu prevážiť ustanovenia VNŠP nad ich záväzkami z dohovoru

3 Teórie vzťahu MP a VNŠP Vytvorené VNŠP
Dualistická koncepcia- vylučuje obsahový stret noriem MP a VNŠP- (odlišné subjekty, pramene) Š každú preňho platnú normu MP „transformuje“ do podoby niektorého z prameňov VNŠP, takže na území daného Š platia výlučne jeho VNŠ predpisy, aj keď prevzali obsah MNZ alebo niektorého MN záväzku Monistická s primátom VNŠP- popiera existenciu MP ako samostatného pr. systému, je to vonkajšie právo Š, ktoré je možné meniť na základe 1-str. prejavu vôle Š, prekonaná Monistická s primátom MP- jednotný pr. systém s pravidlami MP na vrchole, Š môžu vyhlásiť, že každú platnú MNZ, či platný MN záväzok, ktorý pre štáty vyplýva z ďalších pravidiel MP, považujú za súčasť svojho VNŠ pr. poriadku bez toho, aby museli byť súčasne „pretransformované“ do podoby niektorého z ich VNŠ prameňov práva

4 Pluralizmus- právna pyramída reprezentujúca vzťah MP a VNŠP by mala byť nahradená vzhľadom na internacionalizáciu ústavného práva (snaha o zabezpečenie spoločných štandardov ochrany ĽPaS, demokratického a pr. štátu, základných princípov hospodárskej činnosti) dualizmus by mal byť rozvinutý do pluralizmu, ktorý zodpovedá rôznorodosti právnych oblastí najmä v priestore aplikácie práva EÚ „pyramída“ by mala byť nahradená „väzbou“(coupling), pretože pluralizmus je systémom, v ktorom neexistuje právne centrum alebo hierarchia, ale odlišné právne poriadky, ktoré sa prekrývajú a ovplyvňujú Potreba zmeny v nazeraní na vzťah MP a VNŠP pramení vo vzniku nových úloh MP, globalizácii, nadnárodných hrozbách- MN problémy majú VNŠ základy, preto musí byť MP schopné ovplyvniť VNŠ politiku (výkon inteligentných sankcií- OSN, EÚ, SVK; trestanie jednotlivca)

5 Zabezpečenie plnenia MN záväzkov vo VNŠ poriadkoch:
Priama a bezprostredná aplikácia pravidiel MP prostredníctvom recepčných noriem- trvalé vs. ad hoc (inkorporácia- prenos MN záväzkov do VNŠP v pôvodnej podobe prameňa MP bez toho, aby stratila formu MP), typické pre monistickú teóriu s primátom MP, najčastejší spôsob plnenia MN záväzkov pre SVK Transformácia pomocou VNŠ noriem- transformácia (normy MP prenášané do VNŠP doslovne) vs. adaptácia (normy MP prenášané do VNŠP aspoň v hlavných črtách), typické pre dualistickú teóriu Self-executing zmluva- ak obsahuje záväzky, ustanovenie, ktoré je možné priamo a samostatne použiť, napr. práva FO či PO, ktorých je možné priamo sa domáhať na súde, nesamovykonateľné zmluvy ukladajú záväzky výkonnej alebo zákonodarnej moci, teda nestanovujú pre štát konkrétne záväzky, ale iba úvahu za účelom dosiahnuť určitý výsledok, prípadne zabezpečiť inštitucionálny mechanizmus na ich realizáciu

6 Demokratizácia medzinárodného práva
Demokratizácia je proces, ktorý vedie k otvorenejšej, participatívnejšej a menej autoritatívnej spoločnosti Demokracia je systém vlády, ktorý zosobňuje niekoľkými inštitúciami a mechanizmami ideál politickej moci založenej na vôli ľudu (vláda ľudu), pojem demokracia sa vzťahuje na zapojenie občanov do politického rozhodovania, zvyčajne prostredníctvom všeobecných volieb, prostredníctvom ktorých sú občania schopní voliť zástupcov pre rozhodovanie v ich mene v národnom parlamente, dôležitou stránkou demokracie je i schopnosť občanov vyvodiť zodpovednosť voči svojim zástupcom, napr. formou ich nevolenia Demokracia sa považuje za základný prvok pri ochrane ľudských práv, prispieva k zachovaniu mieru a bezpečnosti, spravodlivosti a podporuje hospodársky a sociálny rozvoj proces demokratizácie môže prebiehať rôznymi spôsobmi v závislosti od charakteru a podmienok v tej-ktorej spoločnosti, preto nie je žiadúce nariadiť odlišným krajinám rovnaký spôsob demokratizácie spoločnosti, o to viac je zložitejší proces demokratizácie na medzinárodnej úrovni

7 Demokratizácia na medzinárodnej úrovni- posilnenie demokratizácie prostredníctvom systému OSN a transformácie jej štruktúr, ktoré nie sú dostatočne demokratické Posilňuje sa vytváraním možností účasti nových subjektov v systéme MP Demokratizácia MP však nevyžaduje od spoločnosti štátov len oddanosť demokratickým princípom a procesom, ale je závislá aj na hlbokom začlenení medzinárodnej spoločnosti do demokratických inštitúcií (zaviazaným demokratickým praktikám a politickému pluralizmu) pozostávajúcej z ľudí, v ktorých sú zakorenené vlastnosti otvorenosti, spravodlivosti a tolerancie, spájané s demokraciou od nepamäti; Demokratizácia na MN úrovni je poznačená existenciou medzinárodných orgánov a inštitúcií, medzinárodným spôsobom rozhodovania a medzinárodným právom ako takým, kde však neexistuje medzinárodná štruktúra orgánov porovnateľná s vládou na úrovni štátu, preto existujú odlišné idey o demokracii vnútroštátnej a medzinárodnej;

8 demokracia je spôsobom na urovnanie rôznych sociálnych záujmov v spoločnosti, v MP je to preto spôsob ako podporiť účasť všetkých subjektov na rozhodovaní a poskytnúť im možnosť vyriešiť konflikty dialógom (namiesto použitia sily), proces demokratizácie tak môže prispieť k udržaniu mierových vzťahov medzi štátmi; v medzinárodnom ekonomickom systéme môže demokracia znamenať, že vzťah medzi rozvinutým a rozvojovým štátom nie je vzťahom pomoci, ale spolupráce (napr. členstvo v OSN zabezpečuje, že najslabšie a najchudobnejšie štáty majú právne rovnako silný hlas ako fakticky silnejšie štáty, ich silnejšie postavenie v medzinárodnom systéme zaisťuje, že medzinárodný systém neponechá veľkú časť sveta odkázanú samu na seba, ale podporí integráciu a účasť všetkých národov na medzinárodnom dianí) dominancia jednej krajiny alebo skupiny krajín sa tak má zmeniť na demokratický systém, v ktorom sa všetky krajiny môžu zapojiť spolu s neštátnymi subjektmi do medzinárodných záležitostí medzinárodné problémy a úlohy, ktoré je možné riešiť len globálne, spôsobujú stúpajúcu potrebu legitimizácie medzinárodných organizácií, na pôde ktorých dochádza k prijímaniu medzinárodných rozhodnutí, zvyšuje sa tak potreba demokratizácie na medzinárodnej úrovni

9 Pád komunizmu- zmena nazerania na úlohu demokracie na úrovni MP (po skúsenostiach s fašizmom a nacizmom) Normatívna hodnota demokracie silne ovplyvnila zahraničnú politiku mnohých štátov Demokracia sa od zač. 90. rokov 20.stor. stala pre štáty podmienkou pre uznanie nových štátov Pre medzinárodné organizácie (najmä reg.) sa stala podmienkou pre členstvo a medzi členmi je považovaná za hlavný predpoklad nevyhnutný na fungovanie a existenciu organizácie medzinárodné organizácie predstavujú úplne novú formu vlády a spolupráce ľudstva, z hľadiska demokracie sú v rámci fungovania medzinárodnej organizácie dôležité nie len nástroje na vynútenie dodržiavania záväzkov členských štátov, ale aj nástroje na vynútenie plnenia záväzkov zo strany orgánov medzinárodnej organizácie

10 Medzinárodné organizácie pomáhajú štátom na základe ich žiadosti pri monitoringu volieb, čomu napomáhajú i navrhnuté volebné štandardy Štáty sú niekedy nútené uskutočniť demokratické reformy pre dosiahnutie členstva v medzinárodných organizáciách Pokusy o posilnenie demokracie vo forme „hard law“, ktorá by mohla byť dokonca vojensky vynútená BR OSN, sú nie len v rozpore s princípmi medzinárodného práva, najmä suverenitou a zásadou nezasahovania do vnútorných záležitostí štátu, ale rovnako sú poznačené ťažkosťami pri „zavádzaní“ demokracie Na základe čl. 2 ods. 7 Charty OSN- Charta neumožňuje zasahovať MP do vnútorných záležitostí štátu, preto rozhodnutie o politickom zriadení ostáva na štáte; prenos demokratického modelu na nedemokratické štáty je tak medzinárodne neprijateľný; jasný zákaz do zasahovania do vnútorných záležitostí suverénneho štátu tak nenapomáha začleneniu princípu demokracie do súboru MP

11 Stúpajúci význam demokracie pre MP
Spoločnosť založená na demokracii je už dlhodobo predstavou pre zabezpečenie mierových MN vzťahov Podľa Kanta, republikánske politické zriadenie by zmiernilo dopyt po vojne a umožnilo by večný mier na zemi Podľa Roota, historické udalosti dokázali, že Westfálsky systém založený na suverénnej rovnosti štátov nedokázal zabrániť veľkým európskym vojnám a preto národná suverenita nemôže byť základom pre udržanie a vynútenie MN právneho poriadku Normatívny rámec vnútroštátnej demokracie umožňuje štátom plnenie MN dohôd Autokratické režimy nerešpektujúce Rule of Law na vnútroštátnej úrovni sa nebudú správať v súlade s ich záväzkami ani na MN úrovni

12 pojem demokracia prenikol do MP prostredníctvom ochrany ľudských práv
Už Všeobecná deklarácia ľudských práv z roku 1948 obsahuje právo na účasť na politickom živote (čl. 21- každý má právo zúčastniť sa na vláde svojej krajiny priamo alebo prostredníctvom volených zástupcov, ods.3- základom vládnej moci nech je vôľa ľudu, ods.4- táto vôľa má byť vyjadrená pravidelne konanými voľbami na základe všeobecného a rovnakého hlasovacieho práva tajným hlasovaním alebo iným rovnocenným postupom zabezpečujúcim slobodu hlasovania), keďže demokracia predstavuje „vládu ľudu“, tento článok smeruje k politickej účasti na základe demokracie Slobodné voľby by mali tvoriť jadro demokracie Spomínaný článok prevzali takmer v nezmenenej podobe MN záväzné dokumenty- Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (čl. 25), Prvý Protokol k európskemu Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (čl. 3), Americký dohovor o ľudských právach (čl.23), Africká charta ľudských práv a práv národov (čl.13) Podľa Valného zhromaždenia OSN sú opakujúce sa a slobodné voľby zárukou ochrany a efektívneho využívania širokej škály ľudských práv a základných slobôd, preto považuje voľby za jadro demokracie (UNGA Res. 43/157 (8 December 1988)) Od r monitoruje OSN voľby v mnohých krajinách sveta (napr monitorovanie volieb pred nezávislosťou v Namíbii-UNTAG), po vzore OSN sa do monitorovania volieb zapájajú aj OAS, OSCE, EÚ; v r Benátska komisia pripravila Kódex osvedčených postupov vo volebných záležitostiach

13 Demokracia ako podmienka uznania štátu
Pre uznanie štátu ako nového subjektu MP sa dlhodobo vyžadovalo splnenie 4 znakov štátu, medzi ktorými sa demokracia ako forma vlády nenachádzala, v dôsledku čoho v procese dekolonizácie dochádzalo k uznávaniu nových štátov nedemokratickej povahy Po rozpade ZSSR a bývalej Juhoslávie vzniklo viacero nových štátov, ktoré hoci spĺňali všetky znaky štátu podľa Dohovoru z Montevidea, neboli uznávané členskými štátmi EÚ (v tom čase ES), ktorá používala odlišné štandardy uznania štátu ako nového subjektu MP V rámci EÚ bolo prijaté napr. spoločné vyhlásenie o bývalej Juhoslávii, na základe ktorého mali byť uznávané štáty založené na demokratických základoch (týmto spôsobom boli uznané bývalé sovietske štáty)

14 Štáty bývalej Juhoslávie boli uznané členskými štátmi EÚ na základe posúdenia Arbitrážnej komisie (Badinterova komisia), ktorá stanovila zásady a pravidlá, ktorými by sa rozhodnutia o diplomatickom uznaní ktorejkoľvek republiky bývalej Juhoslávie mali riadiť Na základe uznania členskými štátmi EÚ štáty bývalej Juhoslávie postupne uznali ostatné štáty, hoci bez odkazu na demokratické požiadavky, členské štáty EÚ (v tom čase ES) zaviedla morálne hodnotenie štátu na základe kritérií, ktoré by boli inak neakceptovateľným zásahom do vnútroštátnych záležitostí Členské štáty EÚ tak využili inštitút uznávania štátu ako nástroj zahraničnej politiky a „vnútili“ demokraciu pôvodne totalitným štátom za účelom stabilizácie európskeho kontinentu (demokratické štáty majú predpoklad udržiavania pokojných MN vzťahov), je však otázne či táto prax nadobudla charakter reg. obyčajového MP

15 Demokracia ako podmienka členstva štátu v medzinárodnej organizácii
Pre väčšinu MN univerzálnych organizácií nie je demokracia podmienkou členstva, no rešpektovanie demokratických princípov a procesov môže byť podmienkou pre poskytnutie finančnej pomoci medzinárodných finančných organizácií (napr. Svetová banka, Medzinárodný menový fond, Európska banka pre obnovu a rozvoj) Demokracia môže byť podmienkou priamou alebo nepriamou NATO- Severoatlantická zmluva v preambule uvádza, že členské štáty sú založené na princípe demokracie, nový štát môže pristúpiť k zmluve, ak je schopný prispieť k udržaniu mieru, ale aj splniť princípy demokracie, na ktorých dodržiavanie odkazuje Washingtonská a Pražská deklarácia hláv štátov a vlád Rada Európy- hoci preambula odkazuje na základy demokracie, podobne ako Severoatlantická zmluva, ani Štatút Rady Európy neobsahuje výslovne princíp demokracie; v rámci európskeho Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd odkazuje jeho 1. protokol na záväzok Vysokých zmluvných strán zabezpečiť slobodné voľby

16 Európska únia- rešpektovanie demokracie je súčasťou Zmluvy o EÚ (ZoEÚ), pričom EÚ môže uvaliť sankcie na štát, ktorý porušuje demokratické princípy, podľa čl. 2 ZoEÚ je EÚ založená na princípoch demokracie a v súlade s čl. 49 ZoEÚ musia štáty, ktoré sa chcú stať členmi EÚ, konať v súlade s týmito princípmi (význam najmä pri prístupových rokovaniach), čl. 7 ZoEÚ- systém včasného varovania pre porušenie hodnôt v čl.2 členským štátom, môže vyústiť do prijatia rozhodnutia Rady o pozastavení práv členského štátu; hlava II. ZoEÚ- ustanovenia o demokratických zásadách- čl fungovanie EÚ je založené na zastupiteľskej demokracii, občania sú zastúpení priamo v Európskom parlamente; Keďže právo EÚ má prednosť pred vnútroštátnym právom členských štátov, je dôležité, aby boli občania zapojení do rozhodovacieho procesu v rámci EÚ, demokracia je tak posilnená fungovaním Európskeho parlamentu- zložený z členov, ktorí sú priamo volení občanmi EÚ; Európska rada a Rada EÚ je tvorená zástupcami národných vlád členských štátov, ktorí nepriamo zastupujú ich občanov na úrovni EÚ

17 Organizácia amerických štátov- čl
Organizácia amerických štátov- čl. 3 Štatútu OAS- solidarita amerických štátov a vysoké ciele OAS vyžadujú politické usporiadanie štátov na základe efektívneho výkonu reprezentatívnej demokracie, preto je OAS otvorená len pre demokratické štáty, člen OAS, ktorého demokraticky zvolená vláda bola zosadená, môže mať pozastavené práva v rámci OAS (čl.9); podľa Medzi-americkej demokratickej charty- čl.1- americké národy majú právo na demokraciu a ich vlády majú záväzok podporovať a brániť demokraciu Demokracia v rámci zmluvného práva: Štáty sú si z hľadiska MP právne rovné, preto má každý štát právo zúčastňovať sa na procese tvorby medzinárodnej zmluvy, tento participatívny model je však len súčasným fenoménom, pretože tradične boli na medzinárodné konferencie pozývané len veľké mocnosti, a malé štáty boli povinné nasledovať výsledky týchto stretnutí

18 Subjekty, ktoré sa podieľajú na demokratizácii
Účasť štátov na demokratizácii- nestačí len záväzok štátov zapojiť sa do dialógu, ale štáty musia odstúpiť od izolacionizmu, akceptovať rozhodnutia prijaté demokraticky, zdržať sa neoprávneného použitia sily, vystúpiť proti agresii, podporovať a rešpektovať Rule of Law v medzinárodných vzťahoch a udržiavať všeobecného ducha solidarity, spolupráce a spoločenstva. Prejavom demokratizácie medzinárodného práva je i možnosť štátov ako hlavných subjektov medzinárodného práva, rozhodovať o tom, aké záväzky, práva a povinnosti, na seba prevezmú, a to v rámci medzinárodných zmlúv či medzinárodnej obyčaje (ak permanentne odmietajú záväznosť určitej obyčaje, môžu sa vyhnúť jej účinkom), rovnako ak nesúhlasia len s časťou určitej zmluvy, môžu využiť inštitút výhrad, čim účinky určitého ustanovenia MNZ menia v rozsahu danej výhrady MNO- OSN- dekolonizácia-> právo na sebaurčenie (Charta OSN), politická nezávislosť štátov- pozorovateľská účasť na voľbách (Kambodža, El Salvador, Mozambik), peace-keeping misie- obnovenie demokracie v štátoch, ochrana ľudských práv, pomoc OSN pri koncipovaní ústav založených na demokracii, pri vytváraní nezávislých systémov správy súdnictva, poskytovanie policajných síl pri rešpektovaní a vynucovaní Rule of Law, odpolitizovanie vojenských inštitúcií a pri zriaďovaní vnútroštátnych inštitúcií pre podporu a ochranu ľudských práv; rovnako pomáhajú pri podpore a uľahčovaní aktivít smerujúcich k účasti občanov na politickom procese a vytváraniu produktívnej občianskej spoločnosti, či zodpovedných a nezávislých médií; koná tak bez toho, aby porušila princíp nezasahovania do vnútorných záležitostí štátov či do suverenity štátov; samotnej pomoci predchádza žiadosť štátu o jej poskytnutie; (Charta OSN, Všeobecná deklarácia ľudských práv, deklarácia o udelení nezávislosti kolonizovaným krajinám a národom-právny základ pre zodpovednosť OSN v oblasti demokratizácie);

19 Systém OSN vytvára možnosť ako sa nové subjekty môžu zapojiť do rozhodovacieho procesu na úrovni medzinárodného práva Účasť nadnárodných subjektov, vykonávajúcich svoju činnosť v obchodnej a finančnej sfére, vplyv silných FO a PO na medzinárodné záležitosti Regionálne organizácie majú možnosť pružnejšie reagovať na konkrétnu situáciu v regióne, najmä pokiaľ ide o ochranu a posilňovanie mieru a bezpečnosti, význam regionálnych organizácii stúpal úmerne s nemožnosťou konať v rámci OSN počas studenej vojny, v oblasti politickej, diplomatickej, materiálnej i vojenskej, najmä v oblasti udržania mieru a medzinárodnej spolupráce, mnohé sa pritom podieľajú aj na činnosti OSN ako stály pozorovatelia, pričom ich integrácia do systému OSN je základom pre medzinárodnú demokratizáciu, najmä ich spolupráca s Valným zhromaždením v oblasti mieru a bezpečnosti, na základe kap. VIII Charty OSN sa rozvinuli rôzne formy reg. spolupráce s OSN- konzultácie, diplomatická podpora, spoločné operácie, najmä pravidelné stretnutia reg. organizácií so Sekretariátom OSN (spolupráca v oblasti mieru a bezpečnosti) Nevládne organizácie- ako samosprávne, súkromné inštitúcie založené za účelom dosiahnutia verejného účelu mimo aparátu štátu, presadzujú záujmy osobitných skupín a zvyšujú medzinárodný záujem o ne, aktivizujú verejnú mienku, umožňujú jednotlivým občanom priamu účasť na svetovom dianí, rovnako napomáhajú tvorbe medzinárodných pravidiel, či agentúram a orgánom OSN v hospodárskej a sociálnej oblasti (poradný status v rámci Ekonomickej a Sociálnej rady OSN na základe čl. 71 Charty OSN), spolupráca OSN a NGO rozvinutá na legislatívnej úrovni najmä v oblasti ľudských práv

20 Poslanci a zástupcovia vlád- plnia dôležitú úlohu ako zvolení zástupcovia občanov štátu v rámci neformálnych konzultácií napr. so Sekretariátom OSN, v rámci delegácií členských štátov OSN či iných organizácií, alebo v rámci konferencií jednotlivých predstaviteľov štátov, napr. Medziparlamentná únia (MN mimovládna organizácia) má dlhodobé poradné postavenie v rámci Hospodárskej a sociálnej rady OSN Univerzity- priestor pre intelektuálny rozvoj, odhaľujú náznaky zmien v budúcnosti, spolupráca pri výskume, rozširovanie výsledkov výskumu a pod. Obchodné a priemyselné podniky- významný subjekt pre dosiahnutie sociálne a environmentálne udržateľného rozvoja, ekonomický rozvoj; OSN určuje prostredie, v ktorom fungujú obchod a priemysel Média- informovanie, debaty, vyjadrenie postoja k denným udalostiam, slobodné médiá- základ demokratizácie, napomáhajú tvorbe otvorenej spoločnosti, kreujú verejný záujem, určujú, aké problémy budú prezentovať, aké osobnosti, miesta alebo či ich budú ignorovať

21 Rule of Law v medzinárodnom práve
Rule of Law- zrod vo VNŠP- panstvo práva, vláda práva, právny štát (vs. Rule of Men), boj proti svojvôli panovníka(GB), opak policajného štátu (Ger.) Funkcie Rule of Law: obmedzenie svojvoľného a nespravodlivého použitia štátnej moci; ochrana majetku a životov občanov pred porušením a útokmi zo strany spoluobčanov; Princípy: Záruky základných práv a slobôd Legitimita a legalita Suverenita ľudu Deľba moci a systém vzájomných bŕzd a rovnováh Zvrchovanosť ústavy a zákona Právna istota

22 Odlišná povaha VNŠP a MP a jej vplyv na Rule of Law
Odlišnosti najmä v subjektoch, prameňoch a sankčnom režime Dôvodom je predovšetkým postavenie štátu- suverenita vnútorná- štát nepodlieha vôli iného štátu, medzinárodná suverenita- Š ostáva hlavným subjektom MP- prenáša časť svojich právomocí na MNO, vzťahy medzi štátmi založené na suverenite a právnej rovnosti v MP (VNŠP- vzťahy nadriadeného a podriadeného) Dôsledky suverenity Š v MP- nemožnosť autoritatívneho určenia vzťahu VNŠP a MO nemožnosť založenia centrálneho legislatívneho a donucovacieho orgánu na úrovni MP (v zmysle VNŠP) - MN normy nie sú priamo záväzné pre všetky Š (zmluvné a obyčajové právo) - stála existencia faktickej nerovnosti Š- zlyhávanie donucovacích prostriedkov aj v prípade porušenia najdôležitejšej kogentnej normy- zákaz hrozby silou alebo použitia sily

23 Rule of Law v medzinárodnom práve
Problematická „externalizácia“ pojmu Rule of Law na úroveň MP Pojmové variácie Rule of Law v MP: - international Rule of Law (medzinárodné RoL)-chápeme ako aplikáciu princípov RoL na vzťahy medzi Š a inými subjektmi MP rule of international law (vláda MP)- uprednostňovanie MP pred VNŠP (monizmus s primátom MP) the Rule of Law internationalized (zmedzinárodnené RoL)- znaky VNŠ RoL aplikované v podmienkach MP, vo sférach, kde sa prekrýva VNŠP a MP the internationalization of Rule of Law (zmedzinárodňovanie RoL)- podporuje používanie medzinárodných nástrojov pre dosiahnutie hodnôt RoL vo vnútroštátnych podmienkach Budúcnosť medzinárodného Rule of Law: MP je ohrozované fragmentáciou- rozdrobenie systému MP na samostatné časti-> dva koexistujúce modely medzinárodného Rule of Law 1. medzinárodné Rule of Law- obmedzené na oblasť MP, založené na tradičných základoch MP, dominantná suverenita štátu 2. zmedzinárodnené Rule of Law- napojené na VNŠP, jedno komplexné Rule of Law, najmä oblasť ĽP, silne závisí od VNŠP

24 Charakteristické znaky medzinárodného Rule of Law
Normativita: neexistuje centrálny leg.orgán, subjekty zaväzujú samé seba, pravidlá ius cogens, hierarchia noriem- čl. 38 Štatútu MSD- MNZ, MN obyčaj, všeobecné právne zásady uznávané civilizovanými národmi, súdne rozhodnutia (nie precedensy), náuka najviac kvalif. odborníkov, zásada ex aequo et bono; ovplyvňuje diskrečnú právomoc (ľubovôľu) štátov- nezávislosť štátov vykonávať funkcie Š vo vzťahu medzi štátmi oslabuje právnu istotu- normotvorba založená na negociácii a kompromise, prekrývajúca sa právomoc súdnych orgánov- „forum shopping“, neexis. pravidla lis pendens či res judicata Zásada rovnosti subjektov pri tvorbe a uplatňovaní pravidiel medzinárodnej normativity: Univerzálna a zvrchovaná rovnosť- čl. 2 ChOSN, štáty majú rovnaké práva a povinnosti Vyhlásenie a publikácia- Viedenský dohovor o zmluvnom práve, publikácia-sekretariát OSN, kodifikačné návrhy Komisie OSN pre medzinárodné právo- zjednotenie obyčají Zodpovednosť subjektov MP za porušenie pravidiel medzinárodnej normativity a ich vynútiteľnosť prostriedkami MP: neexistuje centrálny donucovací, resp. súdny orgán, štáty sú nie len tvorcami mn.pravidiel, ale aj ich adresátmi, uplatnenie zodpovednosti na pleciach „poškodeného“ štátu;

25 Zodpovednosť za protiprávne konanie- konšt
Zodpovednosť za protiprávne konanie- konšt.prvok- správanie sa v rozpore s MN záväzkami, základ-obyčaj Zodpovednosť za iné ako protiprávne konanie- konšt.prvok- škoda, základ- zmluvy, 1) objektívna zodpovednosť- činnosti spojené so zvýšením rizikom vzniku škody- kozm. právo; 2) zodpovednosť za škodlivé dôsledky činnosti MP nezakázaných, ktoré nevykazujú zvýšený stupeň rizika- morské právo; Zodpovednosť iných subjektov MP- MN organizácie a jednotlivec (trestnopr.- vojnové zločiny) Súdne vymáhanie medzinárodnej normativity: jurisdikcia MN súdnych orgánov je fakultatívna, teda založená na súhlase sporových strán predložiť spor danému MN súdnemu orgánu; základným súdnym orgánom MP je Medzinárodný súdny dvor ako hlavný súdny orgán OSN, ktorý požíva všeobecnú právomoc (spory, ktoré mu strany predložia a posudky o právnych otázkach- štáty, ktoré sú členmi OSN, ktoré osobitne prijali Štatút MSD alebo prijali príslušnosť MSD jednostrannou deklaráciou); čl. 22 ŠMSD- nezávislí sudcovia vysokej morálnej úrovne, čl vyhlásenie o výkone funkcie nestranne a svedomite, čl. 18- neodvolateľnosť, len na základe jednomyseľného rozhodnutia všetkých členov súdu;

26 Princípy Rule of Law v. medzinárodné právo
Vnútroštátne právo Medzinárodné právo Ľudské práva Zabezpečiť individuálnu slobodu pred svojvoľnými zásahmi ŠM, jednotlivec ako základný subjekt- hmotnopr. a procesnopr. p. a p.; ÚSR- Listina základných práv a slobôd- vychádza z MN ľudskopr. dokumentov Jednotlivec v MP- obmedzená subjektivita Výborný príklad fungovania zmedzinárodneného Rule of Law Ochrana pred ÚSSR, ESĽP, súdny systém EÚ Legalita, legitimita Akceptácia ŠM občanmi Právny spôsob nadobudnutia a výkonu funkcie ŠM Súvis najmä s tvorbou, aplikáciou a vynucovaním MP, kde sa prejavuje najmä súhlas štátu byť viazaný pravidlami MP (základ legitimity) Š je viazaný len zmluvami, ktoré ratifikoval a MN obyčajou, len ak jasne a konzistentne neodmieta jej záväznosť Suverenita ľudu Suverenita ľudu ako východisko legitimity ŠM Občania sa vzdávajú časti suverenity v prospech štátu Suverenita štátu- právo tvorby vôle na základe princípu rovnosti, požíva právo na sebaurčenie Štát sa vzdáva časti svojej suverenity v prospech MNO

27 Deľba moci a systém vzájomných bŕzd a rovnováh
Ochrana jednotlivca pred zneužívaním moci (tými, čo majú moc zákon vydať i vykonávať) Oddelenosť Z, V a S moci + kontrolný mechanizmus, aby ani jedna nezískala prevahu a bola zabezpečená nezávislosť súdnych orgánov Neexistuje centrálny legislatívny orgán (Komisia OSN pre MP) Neexistuje centrálny súdny orgán (MSD) Deľba moci v OSN- hlavné orgány- rovné postavenie, VZ(leg.), BR(výkon.), HaSrada, Poručenská rada, MSD(súd.), Sekretariát- paralela, ak by OSN vykonávala funkcie v celej sfére výkonnej moci- vykonáva funkcie len v oblastiach zverených jej ChOSN Zvrchovanosť ústavy Ústava štátu- základný zákon najvyš. pr. sily súlad pr. noriem nižšej pr. sily- konanie pred ÚSSR o súlade pr. predpisov Pravidlá ius cogens- nesúlad pr. normy nižšej pr. sily = absolútna neplatnosť Právna istota Každému zo strany Š zabezpečená ochrana jeho práv (možnosť výkonu práva a udelenie sankcie pri porušení) Aké správanie sa požaduje od nás a aké môžeme my požadovať od ostatných Rovnako by mala byť zabezp. ochrana Š Predpoklad istoty- záväzky preberané na základe vôle, v prípade porušenia- súdny al. kvási-súdny orgán (chýba obligatórna jurisdikcia)