Sociálna práca v zdravotníctve

Prezentácia na tému: "Sociálna práca v zdravotníctve"— Prepis prezentácie:

1 Sociálna práca v zdravotníctve
Prednášky pre poslucháčov Teologickej fakulty Katolíckej univerzity v Ružomberku, jednoodborové štúdium II. st., šk. r. 2009/2010 Sociálna práca v zdravotníctve MUDr. Orgonášová Mária, PhD

2 ÚVOD Sociálna práca v zdravotníctve zahŕňa starostlivosť :
o ľudí s akútnym ochorením (deti, dospievajúcich, dospelých a  starých ľudí – seniorov) o ľudí so zdravotným postihnutím (so špecifickými zdravotnými a sociálnymi problémami) o umierajúcich ľudí

3 História sociálnej práce v zdravotníctve
Neorganizovaná forma - náhodná, neuvedomelá - pomoc chorým, sirotám a opusteným ľuďom - spojená s kresťanstvom – rehoľné spoločenstvá (opatrovateľsko – ošetrovateľské činnosti) Organizovaná pomoc - začiatkom 9. storočia - starostlivosť o chorých bola viazaná na kláštory, neskôr mestské nemocnice (kombinácia útulku a domova pre starších) - rozmach v tejto oblasti nastal v 19. storočí (kvalifikované sociálne sestry v nemocniciach, sociálni pediatri a gerontológovia)

4 História sociálnej práce
Územie dnešného Slovenska - Československa - pomoc viazaná na kláštory - 11. storočie – charitatívno - liečebná pomoc, zakladanie prvých nemocníc - 11. a 12. storočie – mestské špitály - 13. storočie – mnohé osobnosti (Anežka Česká) - od 14. storočia – záujem miest o problematiku zdravia - najstarší „špitál“ sv. Ladislava v Bratislave, - neskôr nemocnice na Spiši – Levoča, Kežmarok a v okolí banských miest

5 Cieľ predmetu: Poskytnúť informácie:
o prepojenosti sociálneho a zdravotníckeho sektoru o nevyhnutnosti a mimoriadnom význame pôsobenia sociálneho pracovníka v oblasti zdravotníctva a o perspektívach rozvoja tejto oblasti sociálnej práce o sociálnom dopade niektorých ochorení na jednotlivca i na spoločnosť o úlohách a špecifikách práce sociálneho pracovníka vo vybraných zdravotníckych zariadeniach

6 Sylabus predmetu: Základné pojmy (zdravie, choroba, zdravotné postihnutie, klient sociálnej práce) Sociálna služba v zdravotníctve (sociálna sestra – sociálny pracovník ako stály člen zdravotníckeho tímu) Špecifické povinnosti sociálnej sestry a formy sociálnej práce na vybraných zdravotníckych úsekoch (gynekológia, pediatria, chirurgia, ortopédia,onkológia, geriatria, psychiatria, kúpeľná starostlivosť). Práva pacientov (Charta práv pacientov, platná legislatíva, sociálne aspekty zdravotného poistenia). Etika práce sociálneho pracovníka Burn out syndróm

7 Politika „Zdravie pre všetkých v 21 storočí“ - dokument WHO z r. 1999
Dlhodobý zámer : dosiahnuť úplný potenciál zdravia pre všetkých. Hlavné smery: podporovať a ochraňovať zdravie ľudí po celý život, znižovať výskyt nových prípadov závažných chorôb a poškodení.

8 Etická báza zdravotnej politiky
1. zdravie, ako základné ľudské právo, 2. rovnosť v zdraví a solidarita pri realizácií opatrení na zlepšenie zdravia, 3. účasť a zodpovednosť jednotlivcov, skupín, inštitúcií a komunít za sústavný rozvoj zdravia

9 Zdravotnícke zariadenia
Zdravotnícke zariadenia možno rozdeliť na: - štátne (verejné zariadenia) - neštátne (neverejné) zariadenia Podľa veku pacientov ich možno deliť na: - zariadenia pre deti - zariadenia pre dospelých ľudí zariadenia pre seniorov hospice

10 Sústava zdravotníckych zariadení
Sústavu zdravotníckych zariadení tvoria: a) ambulancie, vrátane staníc lekárskej služby prvej pomoci a ambulancie v zariadeniach sociálnych služieb, b) agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti, c) záchranná zdravotná služba, d) špecializované zariadenia ambulantnej starostlivosti, e) dialyzačné strediská, f) polikliniky, g) samostatné zariadenia spoločných vyšetrovacích a liečebných zložiek, h) nemocnice I. typu, i) nemocnice s poliklinikou I. typu, j) nemocnice s poliklinikou II. a III. typu,

11 Zdravotnícke zariadenia - pokr.
k) fakultné nemocnice a fakultné nemocnice s poliklinikou, l) vysokošpecializované odborné ústavy, m) liečebne pre dlhodobo chorých, n) zariadenia, ktoré poskytujú paliatívnu starostlivosť a hospice, o) geriatrické centrá, p) psychiatrické liečebne, psychiatrické nemocnice, psychiatrické stacionáre a centrá pre liečbu drogových závislostí, r) odborné liečebné ústavy s) prírodné liečebné kúpele, t) verejné lekárne, pobočky verejných lekárni a výdajne zdravotníckych pomôcok, u) zubné techniky.

12 Definícia sociálnej práce:
„Sociálna práca je špecifická odborná činnosť, ktorá smeruje k zlepšeniu vzájomného prispôsobenia sa jednotlivcov, rodín, skupín a sociálneho prostredia, v ktorom žijú a k rozvíjaniu sebaúcty a vlastnej zodpovednosti jednotlivcov, s využitím zdrojov a schopností osôb a s využitím medziľudských vzťahov a zdrojov, poskytovaných spoločnosťou. Je činnosťou v prospech klientov (jednotlivcov, rodín, skupín, komunít), ktorú môžeme charakterizovať pojmami „pomoc“, „podpora“, a „sprevádzanie“. (podľa Asociácie vzdelávateľov v sociálnej práci v SR, 1998)

13 Sociálna práca v zdravotníctve
V zdravotníctve je sociálna práca neoddeliteľnou súčasťou liečebno - preventívnej starostlivosti a dopĺňa ošetrovateľskú a medicínsku starostlivosť tak, aby sa dosiahol všestranný, pokiaľ možno, trvalý liečebný úspech. Sociálny pracovník v zdravotníctve je neodmysliteľnou súčasťou práce zdravotníkov. Pracuje v tíme zdravotníckych pracovníkov – lekárov, zdravotných sestier, fyzioterapeutov, ale aj nezdravotníckych pracovníkov ako sú psychológovia, špeciálni pedagógovia, rečoví terapeuti a iní. Základným cieľom SP v zdravotníctve je skúmať a pomáhať riešiť situáciu v rodine, škole, na pracovisku a v spoločenskom prostredí (narušené vzťahy a situácie, ktoré vznikli v živote človeka následkom zdravotne a sociálne neželateľných zmien).

14 Etika sociálneho pracovníka
Podľa Šoltésa (1996) tvoria etické aspekty neoddeliteľnú súčasť práce sociálneho pracovníka a to od začiatku samotnej komunikácie s pacientom, až po vyriešenie jeho problému. Sociálni pracovníci sa v našej republike riadia Etickým kódexom sociálnych pracovníkov SR Sociálny pracovník v zdravotníckom zariadení: zachováva dôvernosť všetkých informácií, ktoré získal o pacientovi, mlčanlivosť o daných informáciách, zabezpečuje bezpečné uloženie dokumentácie, nesmie zneužiť postavenie pacienta, ktorý je momentálne odkázaný na hospitalizáciu na to, aby bez jeho vedomia alebo proti jeho vôli rozhodol o jeho budúcnosti,

15 Etika sociálneho pracovníka pokr.
má podporovať samostatnosť klienta a mal by mať k nemu zodpovedný a citlivý prístup, má etickú zodpovednosť aj voči spoločnosti, voči svojim kolegom a v nemalej miere aj voči svojej profesii, počas svojej praxe v zdravotníckom zariadení by mal permanentne rozvíjať svoje vzdelanie a vyzdvihovať poslanie svojej profesie, existuje aj etická požiadavka na dobrý telesný a duševný stav sociálneho pracovníka a na jeho odbornú a osobnostnú zdatnosť.

16 Osobnosť sociálneho pracovníka
Dôležité osobnostné vlastnosti: sociálne cítenie, empatia, obetavosť pre iných, zodpovednosť voči klientovi, solidárnosť s chorými, komunikatívnosť, schopnosť aktívneho počúvania, snaha o ochranu a zachovanie dôstojnosti života a zdravia človeka, odborná kvalifikácia.

17 Úlohy a činnosti sociálneho pracovníka
spolupôsobiť pri zabezpečení komplexnej liečebno-preventívnej starostlivosti o pacientov v zdravotníckom zariadení skúmať sociálnu anamnézu, určiť sociálnu diagnózu, vypracovať plán sociálnej terapie, určiť rozsah, druh a potrebu sociálnych opatrení poskytovať odborné rady z oblasti sociálneho a dôchodkového zabezpečenia, nemocenského poistenia pomáhať pacientovi prekonávať prekážky sociálneho, morálneho, ekonomického charakteru, ktoré bránia úspešnému postupu liečby podieľať sa na odstraňovaní nepriaznivých vplyvov choroby, spolupracovať pri opätovnom začlenení chorých do spoločnosti

18 Úlohy a činnosti sociálneho pracovníka – pokr.
spolupracovať s ďalšími zdravotníckymi pracovníkmi (lekár, sestra, psychológ, fyzioterapeut) spolupracovať s rodinnými príslušníkmi, sociálnymi pracovníkmi, súdmi, sociálnymi kurátormi spolupracovať s ÚPSVaR v rámci starostlivosti o rodinu a dieťa, o občanov, ktorí potrebujú osobitnú pomoc (osoby so zdravotným postihnutím, rómske etnikum, alkoholici, delikventi), viesť dokumentáciu o činnosti sociálnej služby vykonávať výchovnú a sociálne osvetovú činnosť

19 Úlohy a činnosti sociálneho pracovníka – pokr.
spolupracovať s ošetrujúcim lekárom pri realizácií diagnosticko-liečebného programu zúčastňovať sa podľa potreby lekárskych vizít, zisťovať aktuálne potreby a požiadavky chorých poskytovať sociálne služby nielen osobám, nachádzajúcim sa v zdravotníckych zariadeniach, ktoré sú jej hlásené, ale aj osobám, ktoré sama vyhľadáva, alebo ktoré o pomoc sami požiadajú hodnotiť nadobudnuté informácie a na ich základe vypracúvať návrhy pre potreby sociálnej diagnózy, sociálnej starostlivosti a terapie,

20 Úlohy a činnosti sociálneho pracovníka – pokr.
s ošetrujúcim lekárom konzultovať spôsob realizácie sociálnych zásahov sprostredkúvať a navrhovať opatrovateľskú službu sprostredkúvať spoločenské a ekonomické záležitosti a pomáhať pri vybavovaní sociálnych nárokov a potrieb klienta. V prípade poverenia, podľa potreby zastupovať chorého na úradoch, súdoch,... pomáhať pri umiestňovaní do zdravotníckych, školských alebo sociálnych zariadení, pomáhať pri umiestňovaní detí na základe rozhodnutia súdu do detských domovov, domovov sociálnych služieb,... presadzovať a uplatňovať sociálne aspekty v práci všetkých zdravotníckych pracovníkov,

21 Úlohy a činnosti sociálneho pracovníka– pokr.
prispievať k zlepšeniu vzájomnej spolupráce, informovanosti o pracovných výsledkoch, získavať rodinných príslušníkov, spolupracovníkov a najbližšie okolie chorého pre spoluprácu, aktívnu pomoc pri riešení sociálnych problémov chorého a pre spoluprácu pri jeho sociálnej integrácii sledovať aktuality a zúčastňovať sa na školiacich akciách, za účelom zvyšovania svojich odborných vedomostí spolupracovať s inštitúciami 3. sektoru spolupracovať pri výskumných úlohách, prieskumoch,... spracúvať ročné správy o svojej činnosti

22 Definície zdravia Chápanie pojmu zdravia závisí od spoločnosti, stupňa jej rozvoja a jej kultúry. Florence Nightingelová: „ Zdravie znamená dobre sa cítiť a naplno využívať svoje sily“. Zdravie je proces rozvíjania, používania, ochraňovania všetkých zdrojov ľudského tela, duše, mysle, rodiny, komunity a prostredia. WHO /1947/ definuje zdravie ako stav úplnej psychickej, fyzickej a sociálnej pohody a nielen neprítomnosť choroby či slabosti.

23 Definícia choroby Choroba je „porucha zdravia, súhrn reakcií organizmu na vplyv činiteľov, ktoré môžu vyvolať poškodenie organizmu“. Východiskom z choroby môže byť úplné vyliečenie - návrat zdravia, dlhodobé až trvalé zhoršenie - porucha zdravotného stavu (zdravotné postihnutie), resp. ukončenie života Zdravie a chorobu nemožno chápať ako protiklady ľudského života, choroba znamená akékoľvek zlyhanie fyziologických funkcií organizmu, prípadne zlyhanie interakcií medzi organizmom a prostredím

24 Definícia zdravotného postihnutia podľa Dohovoru OSN, 2006)
Osoby so zdravotným postihnutím zahrňujú osoby, ktoré majú dlhodobé fyzické, duševné, mentálne alebo zmyslové postihnutie, ktoré v interakcii s rôznymi prekážkami môže brániť ich plnému a účinnému zapojeniu sa do spoločnosti na rovnoprávnom základe s ostatnými.

25 Definície zdravotného postihnutia v SR
Invalidným občanom podľa zákona 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení je občan, u ktorého rozhodnutím posudkovej komisie sociálnej poisťovne % miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť z dôvodu telesnej poruchy, duševnej poruchy alebo poruchy správania je vyššia ako 40%. Občanom so zdravotným postihnutím na účely z. č. 5/2004 Z.z. je: Občan uznaný za invalidného podľa osobitného predpisu Občan, ktorý má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 20%, ale najviac o 40% podľa osobitného predpisu Občanom s ťažkým zdravotným postihnutím na účely z. č. 447/2008 Z.z. je občan, u ktorého pokles miery funkčnej schopnosti je 50% a viac

26 Modely a prístupy k problematike zdravotného postihnutia:
Klinický (medicínsky) model – ide o problém jednotlivca, spôsobený chorobou, traumou alebo iným zdravotným stavom, ktorý vyžaduje lekársku starostlivosť formou individuálnej, profesionálnej liečby. Sociálny - Spoločenský model - porucha ako spoločenský problém. Nie je len atribútom jednotlivca ako skôr komplexnou paletou podmienok, z ktorých mnohé sú vytvárané spoločenským prostredím. Riešenie vyžaduje spoločenskú aktivitu a je kolektívnou zodpovednosťou spoločnosti v celej jej šírke. ”Bio – psycho - sociálny” model, resp. prístup, o ktorý sa opiera dokument WHO z r (Medzinárodná klasifikácia funkčnej schopnosti, dizability a zdravia – ICF) sa usiluje o integráciu oboch uvedených modelov. Pokúša sa o syntézu, ktorá by umožňovala hodnotenie problému z pohľadu biologického, individuálneho – psychologického, i sociálneho (vrátane environmentálneho).

27 Medzinárodná klasifikácia funkčnej schopnosti, dizability a zdravia – ICF (2002)
V popredí záujmu ICF je posúdenie zdravotného stavu jedinca z bio-psycho-socio-enviromentálneho aspektu, t.j. stav zdravia, resp. prítomnosť chorobných zmien, osobnostný rozmer, možnosti spoločenských aktivít aj pri zmenách štruktúr a funkcií jednotlivých systémov (možnosti uplatnenia sa a účasti na spoločenskom živote, environmentálne faktory, ktoré charakterizujú ekosystém takéhoto jedinca

28 Základné pojmy v charakteristike zdravia, choroby, zdravotného postihnutia – podľa ICF
- Porucha (impairment) - akákoľvek strata alebo abnormálnosť v psychologickej, fyziologickej alebo anatomickej štruktúre alebo funkcii - Dizabilita – akékoľvek obmedzenie, alebo nedostatok schopnosti vykonávať nejakú činnosť spôsobom, alebo v rozsahu, aký je považovaný u človeka za normálny - Handicap – nepriaznivá spoločenská situácia, vyplývajúca z poruchy alebo dizability, ktorá obmedzuje alebo znemožňuje plnenie úloh, ktoré sú pre túto osobu normálne (vzhľadom na vek, pohlavie, sociálne a kultúrne podmienky)

29 Zdravotné postihnutia - delenie
Telesné postihnutia – problémy s mobilitou Sluchové postihnutia – problémy s komunikáciou Zrakové postihnutia – problémy s orientáciou Kombinované postihnutia – prelínanie jednotlivých Mentálne postihnutia (mentálna retardácia) – intelektová dizabilita, napríklad u geneticky podmienených syndrómov – často viacnásobné postihnutie Civilizačné choroby (chronické choroby) Psychiatrické ochorenia

30 Rôzne druhy zdravotných postihnutí - základné delenie - schéma

31 Klasifikácia dizability
dizabilita v správaní sa  dizabilita v komunikácii (dizabilita k počúvaniu reči, k porozumeniu reči, k rozprávaniu,), v orientácii dizabilita v osobnej starostlivosti (problémy s kontrolou vylučovania, v osobnej hygiene, v obliekaní, v stravovaní) lokomotorická dizabilita (dizabilita k chôdzi, k behu, k zdolávaniu schodov, k premiestňovaniu, k doprave, k zdvíhaniu, iná ), dizabilita v obratnosti  situačná dizabilita (vo vytrvalosti, k znášaniu teploty, k znášaniu hluku, osvetlenia, pracovných stresov, k znášaniu iných činiteľov životného prostredia, iné)  iné obmedzenia činnosti

32 Možnosti vzniku handicapu
  orientačný a komunikačný handicap     handicap vo fyzickej nezávislosti (nezávislosť vzhľadom k pomôckam a podpore iných ľudí)    pohybový handicap (možnosť a rozsah pohyblivosti od referenčného bodu, napr. od postele, od dvier)     handicap v zamestnaní (nemožnosť konať ako je to obvyklé vzhľadom na pohlavie, vek a kultúru)    handicap v spoločenskej integrácii (podieľať sa na obvyklých spoločenských vzťahoch a udržovať ich)     handicap v hospodárskej sebestačnosti (v porovnaní s obvyklou socio-ekonomickou činnosťou a nezávislosťou)

33 Poruchy telesnej štruktúry a pohybovej funkcie – dizabilita v mobilite
Vrodené poruchy štruktúry alebo funkcie tela (chýbanie, resp. deformácia končatiny, detská mozgová obrna, spina biffida a iné), Poúrazové stavy (amputácie, poškodenia chrbtice, iné) Dôsledky chronických ochorení pohybového aparátu (artritídy alebo artrózy) Dôsledky neurologických ochorení: Roztrúsená mozgovo-miechová skleróza Dôsledky neuro-muskulárnych ochorení - svalové dystrofie – t.č. poznáme 9 druhov Parkinsonova choroba Stavy po mozgovej príhode Iné

34 Poruchy zmyslových orgánov - dizabilita v orientácii, v prístupe k informáciám a v komunikácii
Poruchy zraku (strata oka, ťažká porucha zraku u oboch očí, resp. u jedného oka s oslabením zraku druhého oka, stredná porucha zraku u oboch očí, iná porucha zraku) Poruchy sluchu (poruchy sluchovej citlivosti - úplná, alebo hlboká porucha vývoja sluchu, hlboká obojstranná strata sluchu, resp. v jednom uchu so stredne ťažkou poruchou druhého ucha, stredne ťažká obojstranná porucha sluchu, iná porucha sluchovej citlivosti) Iné sluchové alebo ušné poruchy, porucha vestibulárnej funkcie,

35 Poruchy vnútorných orgánov a geriatrické problémy
mechanická a motorická porucha vnútorných orgánov; porucha kardiovaskulárnej a respiračnej funkcie; porucha gastro-intestinálnej funkcie; porucha tvorby a vylučovania moču; porucha reprodukčnej funkcie; defekty vnútorných orgánov; iná porucha vnútorných orgánov

36 Ako možno pomáhať v prospech inklúzie osôb s telesným postihnutím
vytváraním bezbariérového životného prostredia a to aj v zmysle čo najširšej prístupnosti k informáciám, dobrej komunikácie a odstraňovania bariér aj v medziľudských vzťahoch zabezpečením komplexnej habilitácie a rehabilitácie, vrátane zabezpečenia potrebných zdravotných a kompenzačných pomôcok, primeranej vzdelanostnej úrovne a prípravy na povolanie poskytovaním primeranej informačno - komunikačnej technológie pri vzdelávaní, pracovnom uplatnení i v každodennom spoločenskom živote vytváraním podmienok pre primerané zamestnávanie, poskytovaním podporných služieb a príspevkov

37 Práca sociálneho pracovníka v zdravotníckych zariadeniach
Sociálny pracovník pracuje v nemocniciach, v odborných liečebných ústavoch, detských domovoch, DSS,,...Sociálny pracovník je súčasťou tímu a jeho práca na jednotlivých úsekoch zahrňuje: Účasť na manažmente zdravotníckeho zariadenia (napr. pri riešení bezbariérovosti, prístupnosti k informáciám, v komunikácii) Podporné poradenstvo (klientovi, rodine, vzdialenejším príbuzným, kontakt so zamestnávateľom, s komunitou) Ochranu, etiku, Plánovanie (uplatňovanie princípov včasnej sociálnej intervencie u detí, ale aj u dospelých), Zdravotnú edukáciu (najmä pre pacientov s chronickým ochorením), Účasť na paliatívnej liečbe a ošetrovaní chronicky chorého pacienta Sprevádzanie umierajúceho pacienta.

38 Sociálna práca v zdravotníctve - odbory
Odbory v sieti zdravotníckej starostlivosti Sociálna pediatria Sociálna psychiatria Sociálna gerontológia Sociálna onkológia Iné

39 Faktory vonkajšieho prostredia, ktoré ovplyvňujú proces liečby
Celkové prostredie nemocnice, počet pacientov v jednotlivých izbách, otvorenosť resp. uzavretosť zariadenia, Spôsob oznámenia diagnózy, poskytovanie neúplných, skreslených informácií o chorobe, o liečbe, Vzťahy medzi personálom (napr. ambivalencia - nejednotnosť, poskytovanie rozdielnych informácií, čo spôsobuje neistotu pacienta), Omyly v liečbe, pri podávaní liekov a pod.

40 Negatíve reakcie na liečbu v nemocnici - Hospitalizmus
Ide o silnú negatívnu reakciu na hospitalizáciu, ktorá sa prejavuje určitou pasivitou, strnulosťou, pocitom únavy, nezáujmom, nechuťou do akejkoľvek činnosti, strachom a úzkosťou, Vedie k odmietaniu liečby, pacient neparticipuje na procese liečby. Postihuje najčastejšie: 1. deti – zaostávajú vo vývine, strácajú novšie návyky – regresia - reagujú skľúčenosťou, plačom, hnevom, protestmi, negativizmus, vykonávajú stereotypné pohyby, cumľú prsty, 2. starších ľudí – prejavuje sa ľahostajnosťou, depresiou, nechutenstvom, nespavosťou, apatiou,

41 Ako predchádzať hospitalizmu:
zabezpečiť príjemné prostredie nemocnice, poskytnúť jasné informácie o fungovaní zariadenia, možnosti kontaktu s vonkajším svetom, o tom, na koho sa obrátiť s problémami a pod. udržiavať pacienta v aktivite – rôzne druhy terapie (arteterapia, ergoterapia, komunitná práca, aktívne využívanie voľného času), udržiavať pacienta v dobrom duševnom stave, vytvárať príjemnú atmosféru (rozhovory, príjemné sociálne prostredie pacienta aj personálu), Sociálny pracovník môže hrať kľúčovú úlohu vo všetkých týchto aspektoch !!!

42 Možné reakcie pacienta na oznámenie diagnózy
Šok: neschopnosť racionálne uvažovať, pacient sa pýta, prečo práve on, nevie tomu uveriť Popretie: neprijatie choroby, jej odsunutie od seba Hnev: agresivita: zameraná na seba alebo obrátená proti iným ľuďom, na ktorých pacient prenáša zodpovednosť za svoju diagnózu Aktivita: pacient hľadá všetky možnosti liečby, aj alternatívne Vyjednávanie: pacient si dáva časové hranice, do kedy ešte bude žiť, do kedy musí vydržať Depresia: apatia, zúfalstvo, rezignácia, strach zo smrti Vyrovnanie sa s diagnózou: prijatie choroby, úprava životného štýlu, racionálne riešenie situácie

43 Možné reakcie rodiny na oznámenie diagnózy
Lótova žena: úplné znehybnenie, neschopnosť reagovať rečou ani emocionálne, ide o šokovú reakciu Hluchý typ: nechce počuť zlú správu, popiera ju Vecný typ: racionálne spracováva informácie, potláča emócie, Žalostný typ: prestáva sa rozumne správať, vypustí rácio a prezentuje len emócie Bojový typ: hľadá iné možnosti, obviňuje zdravotníctvo a iných Jarmočný typ: prehnané, teatrálne správanie sa, príliš afektované, hyperbolizované (akoby pacientom boli oni)

44 Etapy práce s pacientom (NOVOTNÁ, V.- SCHIMERLINGOVÁ, V. )
1.  Etapa sociálnej evidencie a prvého kontaktu s pacientom (riadený rozhovor s klientom). 2.      Sociálna diagnostika. 3.      Etapa vypracovania plánu sociálnej pomoci. 4.      Sociálna terapia. 5.      Etapa overovania výsledkov.

45 Sociálne hodnotenie klienta na základe riadeného rozhovoru
sociálna anamnéza (ako problém vznikol, ako sa vyvíjal) sociálne prostredie (rodina - najbližšia, vzdialenejšie príbuzenstvo, obec, komunita, pracovisko) zoznam denných činností, nevyhnutných pre život (hygienické potreby, stravovanie, schopnosť samostatného obliekania, iné činnosti)  vymedzenie problému a stanovenie pracovnej hypotézy (vrátane úpravy životného prostredia, kompenzačné pomôcky, asistencia, ošetrovateľsko-opatrovateľská starostlivosť ....) ekonomické zázemie (príjmy vlastné, rodina, podpora či príspevky)

46 Pracovná činnosť sociálneho pracovníka na rôznych klinických úsekoch
A. Na pediatrických oddeleniach: najčastejšie využívajú sociálneho pracovníka na novorodeneckých oddeleniach (adopcie, návrhy na predbežné opatrenia u detí z Hniezd záchrany, opustené a nechcené deti, novorodenci s neonatálnym abstinenčným syndrómom, novorodenci s pozitívnym BWR, novorodenci nezaopatrených rodičov a bezdomovcov), Sociálni pracovníci spolupracujú s matrikou, pri podozrení na týranie, zneužívanie alebo zanedbávanie starostlivosti o dieťa, alkoholizmus, narkomániu v rodine dieťaťa, spolupracujú s políciou, súdmi, úradmi práce, sociálnych vecí a rodiny, školskými psychológmi atď. pracujú s dlhodobo hospitalizovanými deťmi, môžu sa starať o ich voľnočasové aktivity, využívať rôzne metódy terapie (arteterápia, muzikoterápia a pod.), pracujú aj s rodičmi ťažko chorých detí

47 Sociálny pracovník na rôznych klinických úsekoch – pediatria, pokrač.
Na pediatrickom oddelení spolupracuje najmä v oblastiach: prevencia ochorení, očkovanie CAN syndróm (syndróm týraného, zanedbávaného a zneužívaného dieťaťa) úrazy a otravy toxikománia, alkoholizmus, nikotinizmus juvenilná delikvencia suicídia a suicidálne správanie sa detí sociálne ohrozené deti deti s telesným, mentálny postihom adopcie, utajené pôrody, hniezda záchrany úteky matiek, rómiek z pôrodnice

48 Pracovná činnosť sociálneho pracovníka v zdravotníckych zariadeniach – pokr.:
B. Oddelenia pre dospelých ľudí sociálni pracovníci riešia situácie, keď sa človek následkom choroby, úrazu a pod. nemôže ďalej zapojiť do pracovného procesu, alebo je potrebná zmena pracovnej pozície, dlhodobo hospitalizovaným občanom pomáhajú uľahčiť proces návratu do bežného života, chronicky chorých kontaktujú so svojpomocnými skupinami s podobným problémom, spolupracujú aj s rodinou chorých občanov, informujú ich, ako s pacientom pracovať, akú starostlivosť bude potrebovať po návrate domov,

49 Pracovná činnosť sociálneho pracovníka v zdravotníckych zariadeniach – pokr.:
pomáhajú bezdomovcom, narkomanom, ktorí sú často opakovane hospitalizovaní (vybavujú občiansky preukaz, zdravotné poistenie, kontaktujú sa s rodinou klientov) spolupracujú s občianskymi združeniami, ktorých cieľovou skupinou sú práve títo občania, s miestnymi úradmi podľa miesta trvalého pobytu občana a pod.), v prípade úmrtia občana, ktorý nemal žiadnych príbuzných, vybavujú jeho pochovanie.

50 Pracovná činnosť sociálneho pracovníka v zdravotníckych zariadeniach – pokr.:
C. Geriatrické oddelenia pomáhajú starým ľuďom, ktorí často zle znášajú hospitalizáciu, majú problém s adaptáciou na nové prostredie, pocit izolácie, odloženia rodinou, pracujú s rodinou, v snahe motivovať v nich záujem o klienta, vytvoriť podmienky pre návrat do domáceho prostredia, sú v úzkom kontakte s miestnymi úradmi, s VÚC, s OZ a s neštátnymi zariadeniami pre pomoc starým občanom. podávajú žiadosti o posúdenie odkázanosti na sociálnu službu (zariadenie pre seniorov, zariadenie opatrovateľskej služby, denný stacionár, opatrovateľskú službu v domácnosti, prepravnú službu a pod.), spolupracujú s lekármi pri terminálne chorých pacientoch.

51 Účasť sociálneho pracovníka na paliatívnej starostlivosti v hospicoch
Definícia - podľa WHO: Paliatívna starostlivosť je aktívna, celková starostlivosť o pacientov v čase, keď ich choroba už neodpovedá na kauzálnu liečbu a kontrola bolesti, alebo iných symptómov a psychologických a sociálnych problémov je prvoradá. Celkovým cieľom paliatívnej starostlivosti je najvyššia možná kvalita života pacienta a jeho rodiny. Paliatívna starostlivosť potvrdzuje život a chápe umieranie ako prirodzený proces. Zdôrazňuje úľavu bolesti a iných obťažujúcich symptómov, integruje fyzické, psychologické a duchovné aspekty starostlivosti o pacienta. Ponúka podporu pacientovi žiť tak aktívne, ako je to len možné až do jeho smrti, ako aj podporu jeho rodine zvládnuť danú situáciu.“

52 Definícia hospicovej starostlivosti podľa WHO:
Účasť sociálneho pracovníka na paliatívnej starostlivosti v hospicoch - pokrač. Definícia hospicovej starostlivosti podľa WHO: Hospicová starostlivosť je centrálne riadený program paliatívnej starostlivosti, cielene zameraný na zmiernenie symptómov choroby u terminálne chorých pacientov, u ktorých je prognostický stanovené pravdepodobné prežívanie v maximálnom rozsahu 6 mesiacov.“ Hospic nie je budova, je to filozofia a program tímovej starostlivosti v terminálnom štádiu ochorenia o chorých s už neliečiteľnou chorobou a o ich rodiny, ktorí sa zriekli už nemožnej a nezmyselnej liečby a dožadujú sa hospicovej starostlivosti. V populácii zomierajúcich chronický chorých predstavujú % !

53 Iná definícia hospicovej starostlivosti:
Účasť sociálneho pracovníka na paliatívnej starostlivosti v hospicoch - pokrač. Iná definícia hospicovej starostlivosti: Hospicová starostlivosť je komplexná medzirezortná tímová multidisciplinárna starostlivosť s interdisciplinárnym prístupom, nahradzujúca už vyčerpanú kauzálnu liečbu choroby, potrebnou symptomatickou liečbou. Tvorí súhrn odborných lekárskych, ošetrovateľských, pastorálnych, religióznych, psychologických a rehabilitačných činností, poskytovaných terminálne chorým ľuďom s cieľom minimalizovať bolesť a zmierniť všetky obtiaže, vyplývajúce zo základnej choroby a jej komplikácii a zohľadňujúce bio-psycho-spirituo-socialne potreby chorého a jeho rodiny.

54 Formy hospicovej starostlivosti
Hospicová starostlivosť sa realizuje v dvoch základných formách: domáca hospicová starostlivosť (predstavuje cca 80%), - s napojením na ambulancie pre liečbu bolesti, - s napojení na jednotku denného hospicu b) inštitucionalizovaná hospicová starostlivosť (v lôžkových zariadeniach, predstavuje cca 20% - hospicové služby v ústavoch sociálnej starostlivosti, - hospicové tímy v liečebniach pre dlhodobo chorých a v nemocniciach, - vyčlenené hospicové jednotky v liečebniach pre dlhodobo chorých

55 Aktuálne problémy sociálnych pracovníkov v zdravotníckych zariadeniach:
sociálnu prácu v zdravotníctve podľa liečebného poriadku môže vykonávať len pracovník, ktorý má príslušné zdravotnícke vzdelanie (Stredná zdravotná škola, Lekárska fakulta), nie absolvent sociálnej práce príslušných vysokých škôl, výkony sociálneho pracovníka nie sú hradené zdravotnými poisťovňami, sociálni pracovníci s vysokoškolským diplomom nie sú zaradení do systému zdravotníckej starostlivosti, nevykazujú žiadne štatistické vyhodnocovanie,

56 Aktuálne problémy sociálnych pracovníkov v zdravotníckych zariadeniach – pokr.:
nemajú dostatok času na poradenstvo, pomoc a podporu pacientov so sociálnymi problémami, nemajú v náplni práce podporu rodín so zdravotne postihnutým dieťaťom, podporu dospelých ľudí so ZP. nevykazujú sociálnu podporu a poradenstvo pre ľudí so zdravotným postihnutím (napríklad poradenstvo o kompenzáciách, či sociálnych službách podľa príslušných zákonov)

57 Aktuálny právny stav v SR
V legislatíve Slovenskej republiky zatiaľ neexistuje špeciálny zákon o integrácii občanov so zdravotným postihnutím, ktorý by komplexne riešil celú problematiku. Táto je čiastočne obsiahnutá v početných právnych predpisoch, Antidiskriminačný zákon (Zákon č. 365/2004) zahrňuje samozrejme aj požiadavku nediskriminácie osôb so zdravotným postihnutím, zatiaľ sa však v praxi často stretávame s nepriamou (skrytou) diskrimináciou, čo v konečnom dôsledku významnou mierou znižuje kvalitu života ľudí so zdravotným postihnutím.

58 Zdravotná starostlivosť - legislatíva
Zákon č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov Zákon č. 577/2004 Z.z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti, uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti Zákon č. 580/2004 Z.z. o  zdravotnom poistení hovorí o podmienkach zdravotného poistenia

59 Zdravotná starostlivosť - realita
Zdravotnícke zariadenia a strediská sú zväčša bariérové Na Slovensku je nedostatok centier včasnej diagnostiky a včasnej intervencie pre deti (chýb sieť detských rehabilitačných centier) Neexistuje sieť zariadení pre komplexnú rehabilitáciu dospelých (Komplexnú rehabilitáciu po ťažkých úrazoch a operáciách poskytuje prakticky iba Národné rehabilitačné centrum v Kováčovej) Nie je doriešené postavenie nemedicínskych profesií v zdravotníctve (psychológovia, logopédi, liečební pedagógovia, fyzioterapeuti, sociálni pracovníci a i.)

60 Zdravotná starostlivosť - odporúčania
Urýchlene realizovať debariérizáciu všetkých zdravotníckych zariadení Zabezpečiť prípravu profesionálov pre včasnú diagnostiku a poskytovanie včasnej intervencie u deti s rizikovým vývinom Legislatívne upraviť postavenie profesionálov nemedicínskeho vzdelania pre poskytovanie včasnej starostlivosti, komplexnej habilitácie a rehabilitácie V postgraduálnom vzdelávaní posudkových lekárov podporiť zakomponovanie dokumentu WHO „Medzinárodná klasifikácia funkčnej schopnosti, dizability a zdravia“ do študijných osnov

61 Sociálna starostlivosť - legislatíva
Zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Predstavuje základný pilier dôchodkového systému na Slovensku. Osobám so ZP, ktoré sú poberateľmi invalidného dôchodku umožňuje zaradiť sa aj do pracovného procesu bez straty, alebo krátenia invalidného dôchodku. Zákon č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia legislatívna norma pre pomoc formou poskytovania materiálnej, alebo finančnej pomoci (fakultatívne príspevky). Zákon č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách - legislatívna norma pre poskytovanie sociálnych služieb (napr. sociálne poradenstvo, opatrovanie. umiestnenie v zariadeniach sociálnych služieb)

62 Zákon o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia - odkázanosť
Fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby, ak je odkázaná na osobnú asistenciu alebo opatrovanie.  Fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na pomôcku, na úpravu pomôcky, na zdvíhacie zariadenie, na úpravu osobného motorového vozidla, na úpravu bytu, na úpravu rodinného domu alebo na úpravu garáže, ak sociálne dôsledky jej ťažkého zdravotného postihnutia možno prekonať alebo zmierniť pomôckou, úpravou pomôcky, zdvíhacím zariadením, úpravou osobného motorového vozidla alebo úpravou bytu, rodinného domu alebo garáže.

63 Zákon o peňažných príspevkoch – peňažný príspevok na osobnú asistenciu
Počet hodín osobnej asistencie je najviac hodín ročne. Sadzba na jednu hodinu osobnej asistencie je 1,39 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu. Je ustanovenú osobitným predpisom. Výška životného minima sa každoročne mení Od 1. júla 2009 je to: 178,92 € mesačne, ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu 124,81 € mesačne, ak ide o ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu 81,66 € mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa alebo o nezaopatrené dieťa

64 Zákon o peňažných príspevkoch – príspevky na pomôcky
Príspevok na kúpu, úpravu, opravu a výcvik používania pomôcky možno poskytnúť len na pomôcky, uvedené v prílohe zákona - zoznam pomôcok Pri určení výšky peňažného príspevku na kúpu pomôcky sa zohľadňuje cena pomôcky, ustanovená v zozname pomôcok Výška peňažného príspevku na kúpu druhého mechanického vozíka je limitovaná (najviac 1 659,70 eura) u  druhého el. vozíka je najviac 4 979,09 eura Za pomôcku sa považuje aj pes so špeciálnym výcvikom (vodiaci pes, asistenčný pes a signálny pes). Pomôckou je aj špeciálny softvér alebo aktualizácia softvéru.

65 Zákon o peňažných príspevkoch – odkázanosť na individuálnu dopravu
Fyzická osoba je odkázaná na individuálnu dopravu, ak pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti nie je schopná: premiestniť sa k vozidlu VHD osôb a k prostriedku železničnej dopravy a späť nastupovať do a vystupovať z vozidla VHD osôb a  prostriedku železničnej dopravy, udržať sa v ňom počas jazdy, alebo zvládnuť z dôvodu ŤZP situáciu vo vozidle VHD osôb a v prostriedku železničnej dopravy, najmä z dôvodu poruchy správania (strata dvoch končatín, duševné ochorenia, vertebrobasilárna insuficiencia s ťažkými závratmi, kardiopulmonálna nedostatočnosť ťažkého stupňa alebo ťažká porucha sfinkterov.

66 Medzinárodný parkovací preukaz – predná strana

67 Medzinárodný parkovací preukaz – zadná strana

68 Zákon o peňažných príspevkoch – príspevky na kompenzáciu mobility
* na kúpu zdvíhacieho zariadenia – (schodolez, zdvihák, šikmá schodisková plošina, zvislá schodisková plošina, výťah, alebo stropné zdvíhacie zariadenie), * na kúpu osobného motorového vozidla - najviac 6 638,79 eura, s automatickou prevodovkou najviac 8 298,48 eura, * na úpravu osobného motorového vozidla, najviac 6 638,79 eura, * na prepravu ak nevlastní osobné motorové vozidlo, mesačne najviac 51,02% sumy životného minima

69 Zákon o peňažných príspevkoch – príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov
Výška peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov, súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla je mesačne 16,70 % sumy životného minima Výška peňažného príspevku na zvýšené výdavky v súvislosti s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia je mesačne 9,28% sumy životného minima Výška peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so starostlivosťou o psa so špeciálnym výcvikom je mesačne 22,27 % sumy životného minima

70 Zákon o peňažných príspevkoch – pri diétnom stravovaní
Výška príspevku je rôzna, v závislosti od diagnózy:: a) 18,56 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu pre choroby a poruchy uvedené v prílohe č. 5 v prvej skupine (fenylketonúria, cystická fibróza s pankreatickou insuficienciou, ulcerózna kolitída, Crohnova choroba, celiakia) b) 9,28 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu pre choroby a poruchy uvedené v prílohe č. 5 v druhej skupine (diabetes mellitus, malnutrícia po resekcii žalúdka, niektoré ďalšie ochorenia GIT) c) 5,57 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu pre choroby a poruchy uvedené v prílohe č. 5 v tretej skupine (chronická insuficiencia obličiek, zúženie pažeráka – poruchy prehĺtania)

71 Zákon o sociálnych službách
Sociálne služby na riešenie nepriaznivej sociálnej situácie z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia, nepriaznivého zdravotného stavu alebo z dôvodu dovŕšenia dôchodkového veku sú: * poskytovanie sociálnej služby v zariadení pre fyzické osoby, ktoré sú odkázané na pomoc inej fyzickej osoby a pre fyzické osoby, ktoré dovŕšili dôchodkový vek (príloha č. 9), * opatrovateľská služba, * prepravná služba, * sprievodcovská služba a predčitateľská služba, * sprostredkovanie tlmočníckej služby, tlmočnícka služba, * sprostredkovanie osobnej asistencie, * požičiavanie pomôcok,

72 Formy sociálnej služby
1. Ambulantná forma sociálnej služby (ďalej len „ambulantná sociálna služba“) sa poskytuje fyzickej osobe, ktorá dochádza, je sprevádzaná alebo je dopravovaná do miesta poskytovania sociálnej služby. Miestom poskytovania ambulantnej sociálnej služby môže byť aj zariadenie. 2. Terénna forma sociálnej služby sa poskytuje fyzickej osobe v jej prirodzenom sociálnom prostredí. 3. Pobytová forma sociálnej služby v zariadení sa poskytuje, ak súčasťou sociálnej služby je ubytovanie. Pobytová sociálna služba sa poskytuje ako celoročná, alebo týždenná sociálna služba.

73 Dohovor OSN o právach ľudí so zdravotným postihnutím – z r. 2006
EU podpísala Dohovor OSN o právach ľudí so zdravotným postihnutím dňa Dohovor v New Yorku podpísalo 53 krajín (z toho 20 krajín EU - Slovensko podpísalo v sept. 2007) Podpisom sa štát zaväzuje začať ratifikačný proces, čím sa stane partnerom Dohovoru a jeho ustanovenia budú pre neho právne záväzné Dohovor má 50 článkov, Opčný protokol k Dohovoru obsahuje 18 článkov

74 Dohovor OSN o právach ľudí so zdravotným postihnutím – Čl
Dohovor OSN o právach ľudí so zdravotným postihnutím – Čl. 3 Všeobecné zásady (a) rešpektovanie prirodzenej dôstojnosti, osobnej nezávislosti, vrátane slobody voľby a samostatnosti osôb; (b) nediskriminácia; (c) plné a účinné zapojenie sa a začlenenie do spoločnosti; (d) rešpektovanie odlišnosti a prijímanie osôb so zdravotným postihnutím ako súčasti ľudskej rozmanitosti a prirodzenosti; (e) rovnosť príležitostí; (f) prístupnosť; (g) rovnosť medzi mužmi a ženami; (h) rešpektovanie rozvíjajúcich sa schopností detí so zdravotným postihnutím a rešpektovanie práva detí so zdravotným postihnutím na zachovanie vlastnej identity.

75 Dohovor OSN - Čl. 5 Rovnosť a nediskriminácia
1. Zmluvné strany uznávajú, že všetky osoby sú si rovné pred zákonom a podľa zákona a majú nárok na rovnakú ochranu a na rovnaký úžitok zo zákona bez akejkoľvek diskriminácie. 2. Zmluvné strany zakazujú všetku diskrimináciu na základe ZP a zaručujú osobám so ZP rovnakú a účinnú právnu ochranu pred akoukoľvek diskrimináciou 3. V záujme presadenia rovnosti a odstránenia diskriminácie zmluvné strany podniknú všetky príslušné kroky na zabezpečenie poskytovania primeraných úprav. 4. Osobitné opatrenia, ktoré sú nevyhnutné na urýchlenie alebo dosiahnutie faktickej rovnosti osôb so zdravotným postihnutím, sa v zmysle tohto dohovoru nepovažujú za diskrimináciu.

76 Ďakujeme za pozornosť